Poriadok s premietaním filmov v košických kinách muselo urobiť ministerské nariadenie

Úradní lekári musia byť stĺpmi štátu a priateľmi ľudí

V novembri pred 84 rokmi v Košiciach ešte doznievali oslavy vzniku ČSR, na cintoríne v Barci legionári preukazovali úctu vojakom padlým vo vojne, občania sa skladali na mohylu M. R. Štefánika. Lekári štrajkovali, kinooperátori skracovali premietanie, čo muselo naprávať nariadením až ministerstvo kultúry, zlacneli hotely a v ľudovej škole sa objavila učebná pomôcka - gramofón.

Nemecké pokladnice šetrili

Problémy so zdravotnými poisťovňami, pred 85 rokmi nemocenskými pokladnicami sa opakujú. Lekári nemocenských pokladníc, medzi nimi aj v Košiciach neboli spokojní s finančnými ohodnotením, určeným za ochorenia. Podľa nich poisťovne šetrili od roku 1921 a problém neriešili. Na protest proti tomu tri roky po sebe vstupovali lekári do štrajku. Posledný štrajk mal účinok, súdiac podľa komuniké v Práve lidu z vyjednávania medzi nemocenskými pokladnicami a lekármi na Ministerstve sociální péče ČSR "ohľadom urovnania sporu a odvolania štrajku". Lekári žiadali, aby im zvýšili ohodnotenie o 80 percent, lenže pokladnice navrhovali 50 percent. Pretože sa nedohodli, lekári pokračovali v štrajku dva dni. Vyjednávanie sa skončilo dohodou, s tým, že za každý prípad ochorenia dostane lekár 15 korún, že voči štrajkujúcim nebudú vyvodené žiadne dôsledky a lekári zostanú naďalej v službách nemocenských pokladníc podľa stavu z obdobia, odkedy sa začal spor.

Aj o tom sa hovorilo na porade 22 okresných lekárov Košickej župy, na ktorej bol vymenovaný i nový župný lekár Ján Slabej a zriadený úrad okresného lekára, na ktorý sa presunuli kompetencie zo župného hlavného lekára. Skrátka vznikli noví úradníci a dostali smernice k úradnej kancelárskej práci okresných lekárov so žiadosťou ministerstva, aby venovali pozornosť úradným spisom.

"Úradní lekári musia byť stĺpmi štátu" - povedal Dr. Slabej a zdôraznil, aby: "Pri predpisovaní liekov pre chudobných bolo pokračované blahovoľné, ale pritom nech sa vždy šetrí aj na štátnych výdavkoch. Buďte najmä pri liečení chudobných ozajstnými priateľmi a pomocníkmi nemajetného slovenského ľudu."

(Pre informáciu: Na Slovensku bolo v rokoch 1921 - 23 tridsať štátnych a verejných nemocníc, jedna pôrodnica a "babská" škola pre pôrodné asistentky bola v Košiciach. Zo štátnych boli tri v Košiciach, Bratislave, Žiline, župných bolo 15, mestských a iných 12.

Zbierka na mohylu Štefánikovi

Aj v novembri doznievali oslavy vzniku ČSR kultúrnymi podujatiami a prednáškami. V tom období sa zintenzívnila zbierka na vybudovanie mohyly M. R. Štefánikovi. Do zbierky sa zapojili všetci učitelia a školy a na východnom Slovensku medzi prvými poli školy z Košického a Prešovského inšpektorátu. Nebolo jediného učiteľa, ktorý by nebol prispel.

Po celý rok poriadala prednášky a kultúrne podujatia v meste Matica slovenská, ktoré pripravoval jej osvetový zbor. Vznikol zásluhou riaditeľa gymnázia na Kováčskej ulici Karola Murgáša, predsedu odbočky MS v Košiciach. Zložil odbočky v Čani, Myslave, Stakčíne, Barci, Zlatej Idke, de sám prednášal a kde sa poriadali rôzne kurzy pre poľnohospodárov a nacvičovali divadelné hry pre deti aj dospelých.

V Košiciach, aj keď bolo po Dušičkách, členovia Čsl. obce legionárskej, ktorí udržiavali kontakty s členmi z iných miest, Čiech a Moravy, išli spoločne vzdať úctu vojakom, padlým v 1. svetovej vojne na cintorín do Barce. Košickí legionári s magistrátom zorganizovali stretnutie vojnových invalidov, vdov a sirôt po padlých, aby im pomohli finančne, aj v úradných veciach. Tí predovšetkým pociťovali dôsledky vojny a v Košiciach sa im snažili pomáhať úrady, spolky i jednotlivci.

Filmové problémy

mesto malo popri riešení problémov z jeho chodom aj množstvo nevyriešených sťažností občanov. Aj keď sa to z dnešného pohľadu zdá byť malicherné, pri vtedajších možnostiach pre kultúrne vyžitie bolo veľmi dôležité kino. A v tom nastala pozitívna zmena. Išlo o to, že dva roky (1922 - 23) boli diváci poškodení skrátením doby premietania filmu, zrýchlením premietania a tým nezrozumiteľnosťou deja. Tieto sťažnosti predniesli aj parlamentným poslancom a na ich žiadosť poslalo ministerstvo kultúry a osvety do košických kín kontrolórov. Najviac sťažností bolo na kino Korzo na Hlavnej, ktoré sa volalo v 30. rokoch Tivoli. Kontrolóri zistili, že filmy premietali rýchlejšie zo zištných dôvodov, aby sa mohlo uskutočniť viac predstavení, čím poškodzovali divákov a seba majitelia obohacovali. Ministerstvo vydalo nariadenie o premietaní, ktoré muselo trvať dve a pol hodiny. "Každý kinematograf musí dodržať pri premietaní filmu normálnu rýchlosť tisíc metrov filmu za hodinu a pri jednom predstavení premietnuť najmenej tisíc metrov. Treba rátať aj na vetraciu pauzu, čiže skôr ako po 2,5 hod. nesmie nasledovať ďalšie predstavenie. Zistilo sa, že kinooperátori premietajú vedľa filmu súčasne text tak, že ho premietajú diapáskou, súčasne nechajú bežať aj filmový obraz, čím sa tento skracuje a obecenstvu je nezrozumiteľný. Tento nešvár je strážený úradmi I. stupňa, s prikázaním normálnej rýchlosti premietania filmov." Taký bol text nariadenia a konečne nastali pre divákov normálne pomery v košických kinách. Stávalo sa, že predstavenie zrušili pre iné podujatie, najčastejšie divadelné alebo športové, v novembri 1923 to boli 2 stretnutia v boxe v kine Korzo.

Po kontrolách nastali zmeny v prevádzkovateľoch kín. Mesto Košice dostalo licenciu na kino Korzo, Zväz invalidov, legionárov a Sokol spoločnú licenciu na kinu Urania a Matica slovenská s Družstvom Slov. nár. divadla v Československom dome. Súčasne s nápravou premietania sa uskutočnila aj ďalšia a to v prospech cestujúcej verejnosti. Na železničnej stanici v Košiciach, ale aj na ďalších boli celodenne otvorené pokladne. Cestujúci to privítali s nadšením, lebo nemuseli čakať na pokladničné hodiny, kvôli čomu koľkokrát zmeškali vlak, alebo si museli s prirážkou kúpiť cestovný lístok vo vlaku. Tretia zmena nastala v znížení poplatkov za ubytovanie v hoteloch na základe uznesenia Zväzu Čsl. hotelierov. Tento sa dohodol na konferencii rozdeliť hotely do troch kategórií podľa počtu obyvateľov. Do 50 tisíc obyvateľov bola I. skupina s cenami 8,- 7,- 6,- Kč za noc a osobu. Zmena nastala aj vo vyučovaní prírodopisu na ľudovej škole (za Vsl. múzeom), kam chodili návštevy, ako do najmodernejšej. Ako učebnú pomôcku začali používať gramofón a platne s nahrávkami spevu vtáctva a zvieracích zvukov. Odôvodnili to tým, že aj mestské deti by mali vedieť, aké zvuky okrem lesných vydávajú aj obyčajné domáce a hospodárske zvieratá.

Väzbu knihy vystavovali vo výklade obchodu

Kníhtlač mala v Košiciach vysokú úroveň, čo bola zásluha tlačiarskych majstrov. Knihy a tlače zase získali na hodnote aj vzhľadom a to kvalitnou umeleckou väzbou kníhviazačov.

Jedna z najstarších samostatných knihárskych dielní bola dielňa Eduarda Buliczku na Hlavnej 46, ktorú založil r. 1867. Rozšíril ju po presťahovaní na Dominikánske námestie. Buliczka sa stal známy tým, že robil umeleckú väzbu nielen kníh, ale najrôznejších druhov gratulačných, kondolenčných, pamätných a iných listov, listín, určených pre kráľovský dvor a vysokých hodnostárov. Spomeňme kondolenčné listy župného zastupiteľstva kráľovskému dvoru, v smútočnej koženej väzbe, ktoré boli vystavené vo výklade obchodu A. Maurera na Hlavnej ulici v marci r. 1889. Adresu väzby navrhol a titulný list dekoroval prof. Myszkowsky, text ozdobným písmom napísal hlavný notár mesta Kosch.

Pokračovateľom umeleckého knihárstva bol syn Eduard Buliczka, ktorý prevzal dielňu po otcovi a tá sa udržala až do roku 1944. Popri nej bola známa aj knihárska dielňa Ignáca Lenarda v budove košického divadla, otvorená v r. 1890. Ďalší knihár - Augustín Hartig mal okrem knihárskej dielne aj kníhkupectvo a požičovňu kníh v nemčine, maďarčine, francúzštine a angličtine. Predával aj lacné vydanie kníh a medzi ľuďmi obľúbených kalendárov v slovenčine, maďarčine a nemčine. Papier a písacie potreby dodával vo veľkom pre úrady nielen v Košiciach.

Prečo bola Podložená" vedecká konferencia o medzinárodnom obchode v stredoveku

Blamáž, hoci z vyššej moci, neospravedlňuje

Košice sú mestom, ktorého súčasnosť ani minulosť nebola a nie je bezvýznamná. Nejde len o to, že sa môžu pýšiť, akým boli významným európskym mestom a že dostali prvý erb v Európe ako mesto. Ani tým, akým boli dôležitým obchodným európskym centrom, že mali prístav, stavali sa tu lode, plaviace sa s tovarom po Hornáde a východoslovenských riekach, aj do bojov proti Turkom, že mali široko rozvetvený diaľkový, dnes zahraničný obchod. Takých "že" je nesmierne veľa a bežný Košičan sa o nich dozvedá len sporadicky a útržkovito. Akoby aj nie, veď zatiaľ nejestvuje žiadna ucelená monografia Košíc, na rozdiel od dejín aj menších miest. Aj to má svoju príčinu. Autori, vedci a tých tu máme skvelých, nevyhovovali obrazu doby a preto nemohli obraz tej minulej doby predostrieť zraku čitateľa.

Nemáme monografie

Buďme konkrétni: Košice mali aj pred pol tisícročím, dnes by sme povedali, družobné mestá a družobné styky. Neurčovali ch najvyššie stranícke orgány. Košice mali priateľské a obchodné styky od 13. storočia s Krakovom a tieto boli v 14. storočí aj spísomnené (r. 1394) Paktom vzájomnosti obchodných stredísk Krakova a Košíc. Trvali až do začiatku 2. svetovej vojny a obdobia, kedy sa družobné styky mestám prideľovali. Vtedy Košiciam pridelili tiež poľské mesto, nie však Krakov, ale Rzesóv.

Obchodná spolupráca s Krakovom bola v minulosti na úrovni medzinárodnej, pretože Krakov ako hlavné mesto reprezentovalo celé Poľsko, všetky poľské mestá. Z tejto spolupráce vyplývali výhody pre obe krajiny, nielen mestá. Obidve centrá, uhorskí aj poľskí kupci mali výhody v obchodovaní, v slobodnom prechode Košičanov cez Krakov napr. do Hamburgu, kde sa konali výročné trhy, vystavovanie tovaru na trhoch, dovoz určitých druhov tovaru. Z Poľska sme dovážali látky, papier, knihy, písacie potreby, vzácne - drahé, aj lacnejšie cenovo výhodné tkaniny. Po obchodných cestách, ktoré viedli do Poľska cez rieky Poprad a Dunajec sa vozil ťažký tovar - kovy, ľahký po cestách na vozoch a koňoch.

Blamáž na zásah "zhora"

O medzinárodnom obchode, nielen s Poľskom pripravovala v Košiciach Slovenská akadémia vied a MsNV v Košiciach na 20.-22. mája 1975 medzinárodné sympózium v karpatskom obchode v stredoveku. Bolo to pri príležitosti 30. výročia oslobodenia Košíc a 700. výročia spolupráce Košíc a Krakova. Zahraniční vedci potvrdili účasť a pripravovali si referáty. Hlavný referát mal mať náš popredný historik Dr. Ondrej R. Halaga vedecky sa zaoberajúci touto problematikou, ktorú po rokoch bádania publikoval v diele Košice - Balt. Ústrednou témou konferencie bolo 700 rokov stykov vsl. miest s Európou cez Poľsko, Prusko a pakty Krakov - Košice, čo detailne prezentovalo aj dielo Košice - Balt I. Niekoľko dní pred sympóziom zakázali na ňom stranícke orgány v Košiciach účasť Dr. Halagovi. Päť dní pred začiatkom SAV ohlásila vedcom z univerzít a akadémií vied od Moskvy po Atlantik "odloženie" konferencie. Halagov referát vydali historici v NDR v nemčine a bratislavskí v slovenčine. Vsl. KNV urobil jeho reedíciu a vydal ho. Odloženie konferencie bolo blamážou pred vedeckým svetom, tak, ako komolenie faktu o neexistencii Košickej univerzity Vasiľom Biľakom a zákaz vydávania niektorých Halagových diel u nás. Vyšli v cudzine a naši si ich musia preložiť

Na záver spomeniem oficiálne obnovenie kontaktov Košice - Krakov v apríli 1999, keď kópiu zmluvy týchto miest odovzdal vtedajší primátor Schuster s Dr. Halagom mestu Krakov za účasti jeho predstaviteľov, ako aj vojvodstva, Jagelovskej univerzity a akadémie vied. Nevedno prečo musí byť pod svietnikom tma a prečo mesto trestať tým, že sa o ňom bude hovoriť vo vedeckom svete?

Soňa MAKAROVÁ

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári