Väzni zo Šace ryby nekradnú. Čo by s nimi v cele robili?

Tento týždeň začal v obci Perín-Chým výlov vianočných kaprov. Pre správcu rybníkov nastalo obdobie "žatvy", teda jediné obdobie, kedy možno ryby na Slovensku predať vo veľkom množstve. Na perínských rybníkoch je preto v tomto čase najaktívnejšie. Pri výlove pomáhajú väzni z väznice v Šaci. Na to, ako im to ide, sme sa boli pozrieť aj my.

Výlov sa začal krátko po 8. hodine ráno. Desiatka väzňov vhupla do špeciálneho nepremokavého rybárskeho oblečenia a pomaly sa pustila do práce. Bolo sychravo, vietor "priťahoval" a do chladného jazera sa nikomu dvakrát nechcelo... Ako prvé začali väzni v meter hlbokej vode rozťahovať siete. Nešlo im to od ruky, lebo okrem jedného boli všetci nováčikovia. Pokrikovali po sebe a nevedeli si s rybami, trepotajúcimi sa v sieti, poradiť. Ako ju zaťahovali, šupináče im unikali a v záverečnej fáze sa im podarilo uloviť len polovicu.

"Keď ryby vyplašia, musia ísť po ne do vody viackrát," vraví vedúci rybničného hospodárstva Matej Grentzer z firmy Edemi, ktorá má rybníky v prenájme. "Hovoril som im, aby boli ticho a nehrkotali. Ale oni začali búchať a ryby vyplašili hore do plytčiny. Keby boli ryby tu v lovisku, oveľa viac by naraz vytiahli. Boli roky, keď sme jedným záťahom vylovili naraz 100 metrákov rýb. Jeden záťah sme potom vykladali celý deň." Koľkokrát budú musieť ísť väzni so sieťami do vody, závisí od toho, koľko rýb im podarí každým záťahom uloviť. "Veľmi málo teraz zatiahli. Zajtra, pred ďalším záťahom, asi spustím viac vody, lebo ryby unikajú."

Po stiahnutí sietí mali väzni plné ruky práce. Ryby triedili do pripravených kadí. Zvlášť kapre, amury, tolstobiky, šťuky, karasy a iné. Ryby sa triedili aj podľa veľkosti. Najmenšie a tiež najkrajšie veľké kusy tzv. matky, na pekáčoch neskončia. Nechávajú sa do ďalšieho chovu na budúci rok. Prezimujú na inom mieste a na jar budú znovu vypustené do rybníkov.

Hromadný výlov je drina. Pracovať v zime, na voľnom priestranstve, kde človeka ofukuje vietor z každej strany a navyše v studenej vode, to hocikto nevydrží. A najmenej ten, kto nemusí... Preto sa na túto prácu najviac osvedčili väzni. Na výlov chodia už siedmy rok. "Robiť s nimi výlov je pre nás výhodnejšie," konštatuje M. Grentzer. "Ak jeden vypadne, nie je problém nahradiť ho ďalším. Predtým to robili brigádnici, ale veľa z nich po prvom dni na druhý deň neprišlo. Mali sme problém zháňať ďalších. Ďalšou výhodou je, že pri väzňoch nám nemiznú ryby. Oni nemajú dôvod ryby kradnúť. Čo by s nimi v cele robili?"

Ryby, ktoré sú určené na stoly spotrebiteľov, prekladajú podľa druhu do siedmich sádok. V nich sú až dovtedy, kým sa pre nich nenájde kupec, čiže do Vianoc. V sádkach je silný prítok a odtok vody, ryby sa v nich aj prečistia. "V rybníkoch sa nechať nemôžu, lebo keby povrch nádrže zamrzol, už ich odtiaľ nevyberieme. Okrem toho, zo sádky sa dajú ryby rýchlo vyexpedovať podľa potreby. Za pol hodiny vypustím vodu a vyberiem toľko rýb, koľko potrebujem."

Mimochodom, po minulé roky sa výlov začínal už v polovici októbra. Tento rok to bolo neskôr. Bol to risk, lebo ak by prišli mrazy a hladina vody zamrzla, z rybníkov by nevytiahli ani jedného kapra. Ryby by museli v rybníkoch prezimovať. "Musel som trošku zariskovať, lebo som mal ešte krmivo a chcel som aby pribrali. Keď ich dám do sádok, už nebudú prijímať potravu a vychudnú. Za dva mesiace máme u rýb v sádkach veľký úbytok na váhe," vysvetlil M. Grentzer.

Chovatelia predpokladajú, že v rybníkoch je na predaj 30 ton kaprov, 10 ton amurov, 2 tony tolstobikov a tona šťúk. Perínske rybníky by zniesli aj väčšie množstvo. "Ale tie ryby potom treba aj predať... Kaprov od nás kupujú ľudia z okolia, najväčšie množstvo odoberie obchodný dom Carrefour a zvyšok predáme tesne pred sviatkami ambulantným predajom v uliciach miest. O karasa, ktorý je u nás nepredajný a ktorý je považovaný za plevelnú rybu, je záujem z maďarskej strany."

Ešte dva týždne a perínske rybníky budú úplne vypustené. Neostane v nich kvapka vody či jediná ryba. Cez zimu sa rybníky pripravujú na ďalšiu sezónu. Mali by sa vyčistiť. Nie vždy je to však možné, lebo bahno a kal musí stuhnúť, aby sa do rybníkov dalo vojsť bagrami. Ak je zima mierna, pôda dobre nezmrzne a rybníky sa vyčistiť nedajú. V každom prípade sa však rybníky musia na ďalšiu sezónu pripraviť tak, že sa obsypú maštaľným hnojom. "Na jar, po napustení vody, keď sa trošku oteplí a vyjde slniečko, vytvorí sa na dne nádrží mnoho prirodzeného krmiva, zooplanktón, ktorý je nenahraditeľný pre všetky ryby. Najmä pre malé," vysvetľuje M. Grentzer.

V zime ryby nerastú. Akonáhle sa ochladí, prestanú prijímať potravu a chystajú sa na prezimovanie. "V sádkach a prezimovacej komore stratia na váhe. Znovu ich vypúšťame koncom marca, keď je teplota vody v rybníkoch približne 16°C stupnov a vo vode sa už vytvorí ich prirodzená potrava - planktón." Po vysadení hneď v prvý mesiac ryby utešene priberajú.

V Períne sú tri rybníky o výmere 110 hektárov. V dvoch z nich sa loví, jeden najmenší päť hektárový, slúži pre ryby ako zimovisko a odchovávacia komora. Vybudovali ich umelo v rokoch 1950. Niekedy to boli močariská, ktoré sa využili tým najvhodnejším možným spôsobom. Vodou ich zásobuje Idanský potok. Pre chov kapra a kaprovitých rýb sú tu ideálne podmienky. V bahne, ktorého je tu dostatok, sa kaprom darí výborne.

Medzi kaprami, ktoré tvoria 90 % osadenstva rybníkov, si spokojne nažívajú aj amure, tolstobiky, šťuky, karasy a iné druhy. Tento rok je bohatý na amura. Táto ryba je však v našich končinách stále pomerne neznáma. Ľudia ju nekupujú, lebo ju nepoznajú. "Amur sa na Slovensko doviezol v 60-tych rokoch. Rybári ho poznajú a vravia, že má lepšie mäso ako kapor. U nás však nemá tradíciu, čo veľmi cítime, lebo sa ťažko predáva." Do rybníkov bol amur nasadený hlavne preto, že je bylinožravý a rybníky bez neho zarastali vodnými rastlinami. "V posledných rokoch sa hlavne v júli a auguste vo vode vytvoril tzv. žabý vlas. Po tom, čo som tu amure vysadil, rastlinu zlikvidovali."

Popularitu kapra, kazí povesť, že jeho mäso cítiť za bahnom. Perínskych kaprov však za bahnom necítiť. A to z jedného dôvodu. Aké chutné a voňavé bude mať ryba mäso, záleží v najväčšej miere od toho, čím je kŕmená. "My kŕmime obilovinami, najmä pšenicou a kukuricou. Kapor je dobrá hospodárska ryba, ktorá zužitkuje skoro všetko." Krmivo rozvážajú člnom každý deň okrem víkendu, na kŕmne miesta vyznačené kolíkmi. Ryby sú na tieto miesta zvyknuté a zhromažďujú sa tam. "V letných mesiacoch zožerú dve tony krmiva denne."

Rovnováhu v rybníkoch sa chovatelia snažia udržiavať prirodzenou biologickou cestou. Práve preto má svoje významné miesto v nádržiach šťuka. Jej úlohou je postarať sa o ryby, ktoré sú v rybníku nežiadúce. Šťuka je teda lekárom i policajtom. Požerie slabé choré ryby i tie, ktoré rybári nazývajú "plevelom". "Sú to ryby karas a hľuzovec. Nechceme ich tu, no stále sa nejakým spôsobom do rybníka dostanú. Keby sme ich nechali, najmä hľuzovca, ktorý požiera ikry, máme veľké škody. Šťuka loví len menšie ryby, na veľkých kaprov si netrúfne."

Najväčšia ryba, ktorú v Perýne ulovili, bol 20-kilový kapor. Veľké ryby sú často žiadané športovými rybármi, ktorí si ich vypúšťajú do nádrží vo svojich revíroch, potom ich lovia a fotia sa s nimi. Veľký kapor nie je na konzumáciu najvhodnejší. "To už je stará šesťročná ryba, ktorú dosť cítiť. Najchutnejší kapor je dvoj, trojročný, vážiaci 2 až 2,5 kg." Zo starej sliepky je dobrá polievka, platí to aj na starého kapra? "To nie, ale dobrú slepačiu polievku má môj kolega Pali Matej. Keď ryby čistíme, on si tie vnútornosti berie a kŕmi nimi svoje sliepky. Jeho slepačia polievka potom chutí ako naše halászle," smeje sa M. Grentzer.

Pravidelne vylovia aj zopár netradičných "kúskov", niekoľko sumcov, či korytnačiek. Tento rok vraj chytili obzvlášť veľkú korytnačku. "To bola asi tá, čo sme vlani do nádrže vrátili späť. Čo tu robí, to netuším. Zrejme ju niekto doma choval a potom tu vypustil."

Po minulé roky spôsobovali pytliaci chovateľom z Perýna vrásky na čele. "Partia desiatich ľudí s udicami vie nachytať za chvíľu množstvo rýb. Museli sme na nich veľakrát volať políciu." Strážnik celú plochu neustráži a vyhnať bandu mužov sa máloktorý odváži. "Strážnu službu si robíme sami. Námatkovo. Ale sme tu dosť často kvôli akciám, ktoré robíme."

Rybníky priťahujú aj iných "pytliakov" - vtákov. "Sú tu volavky aj ďalšie vtáctvo. No keby sa tu nasťahovali kormorány, to by bol koniec. Kormorány sú pre rybárov najväčším postrachom. Cez rok sa nám tu objaví možno 15 až 20 kusov a to sa ešte dá... Ale keby prišiel celý húf okolou 200 kusov, neviem, čo by sme robili. Kormorán totiž zožerie minimálne pol kila rýb denne a v takomto počte by sme prišli o 100 kíl rýb každý deň."

M. Grentzera mrzí, že Slováci konzumujú málo rýb. "V jedení rýb nemáme tradíciu. Veľa ľudí od konzumácie rýb odradia kostičky a nebyť Vianoc, neviem, či by sme tie ryby vôbec predali. Ľudia nevedia, ako majú ryby pripravovať a ani to, že ryba sa dá za minútku vykostiť. Pri jedle sa potom netreba trápiť s hľadaním kostičiek."

Vedúci perínskych rybníkov je veľký odborník na prípravu rýb. Jeho recepty na kapra na cibuli, smotane, paradajkovej omáčke, zelenine a vyprážaného v kukuričnej krupici sú v okolí známe. Na chutne pripravených kaprov chodia do Perína známe osobnosti. V šoubiznise sú perínske kapre už preslávené a populárni ľudia si na Períne podávajú kľučky. Pravidelnými konzumentmi je napríklad Zděnek Troška, Pavol Hamel, Milan Markovič, Peter Novotný, Peter Stašák. nechýbajú známi hokejisti či futbalisti.

Napriek tomu, že sa povrávalo, že tento rok budú ryby drahšie kvôli vyššej cene krmiva, perínski chovatelia zostávajú pri starých cenách. Sú to seriózni obchodníci a keďže ryby kŕmili z lacnejších minuloročných zásob, ceny rýb nedvihnú. Kilo kapra a amura bude stáť 80 Sk, tolstobik 50 Sk a šťuka 200 Sk.

Andrea BOŽINOVSKÁ

Autor: Krkavčej matke hrozila smrť

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári