Siláka, ktorý zdvihne až 400 ton, ovládajú iba dvoma joystickmi

Približne mesiac púta pozornosť okoloidúcich vysoký žeriav, ktorý asistuje pri rekonštrukcii hotela Slovan. Košice zatiaľ žiadny mrakodrap nemajú, takže oceľové "čudo" sa stalo výškovou dominantou v centre mesta. Žeriav vidno už zďaleka a nejeden divák sa len kvôli nemu prišiel pozrieť ku hotelu bližšie. Ľudia si ho fotia fotoaparátmi i do mobilov a vzrušene sledujú "jeho prácu". Vysoký modrý žeriav značky Liebherr sa stal novou atrakciou mesta.

Samozrejme, samotný kolos by nedokázal nič, ak by ho neviedli skúsené ruky žeriavnika. Zistili sme, že sú dvaja, zhodou okolností obaja Košičania, Roman Tutko a Jozef Lőrinc.

"Pri práci sa striedame," prezradil nám 35-ročný R. Tutko. "Ak obsluhujem žeriav ja, kolega ma naviguje vysielačkou. Obvykle zo strechy hotela mi určí presný stred, výšku a diaľku. Vďaka modernej technike tak viem o vzdialenosti či hmotnosti zdvíhaného bremena. Kolegovia sa striedajú po zhruba štyroch hodinách. "Nezdá sa to, ale je to náročné. Treba stále pozerať hore a byť neustále v strehu. Jeden je v kabíne a obsluhuje žeriav, druhý naviguje. S kolegom sme už zohratí. Pri takýchto žeriavoch je lepšie, ak sú žeriavnici dvaja."

Na predstavu, že každý úkon ovláda jedna páka, treba zabudnúť. Stavbené mechanizmy sú dnes veľmi moderné a ani tento žeriav nie je výnimkou. "Všetko je riadené počítačom. V kabíne mám obrazovku, na ktorej vidím všetky dôležité parametre. Výšku, hmotnosť bremena i koľko metrov od žeriava je bremeno s presnosťou na centimetre. Ale mám prehľad aj o sile vetra. Vďaka počítaču sa dá pracovať tak, že bremeno sa dvihne kolmo hore s odchýlkou maximálne päť centimetrov. Komfortne je vybavená aj kabína pre žeriavnika. Celý žeriav ovládam dvoma joystickmi."

V čase našej návštevy žeriav využívali pri demontáži starých panelov, ktoré majú okolo troch ton. Vďaka modernej technike a pomoci kolegu si vie žeriavnik celý proces ustrážiť aj napriek tomu, že na "miesto činu" nevidí. "Spomínané panely tvorili opláštenie Slovana. Tie najviac boli vzdialené 69 metrov a v maximálnej výške 45 metorv. Kvôli tomu je na tieto práce vhodný práve tento žeriav."

Prednosťou stroja však nie je len moderná technika či výška, ktorú dosiahne. Je to aj poriadny silák. "Zdvihne až 400 ton. Samozrejme, s prídavnými zariadeniami a ramenami je to menej. V tejto zostave, ako je teraz zmontovaný, zdvihne 25 ton. Momentálne je výška ramena 88 90 metrov. Maximálna výška, aká sa dá dosiahnuť je 136 metrov, ale pracovná je 120 metrov. Len pre zaujímavosť, teraz máme vzadu za kabínou naukladaných 100 ton protiváh."

Napriek tomu, že je to obdivuhodný stroj, existujú určité limity a obmedzenia. Pri práci je najhlavnejším vietor, presnejšie jeho sila. "Existujú predpisy, ktoré určujú, kedy sa môže robiť a kedy nie. Pred dvoma týždňami fúkal veľmi silný vietor, cez 20 metrov za sekundu. Vtedy je úplný zákaz akejkoľvek práce so žeriavom. Jednak sa rameno o nejaké centimetre ohýba kvôli sile vetra a vietor pôsobí aj na bremeno. Trojtonové panely, ktoré dávame dole, majú tiež určitú plochu. Keby sa do nich zaprel vietor, môžu ´lietať´ hore-dole. To sa v žiadnom prípade riskovať nedá. Všetko možné sa dá obmedziť, ale počasie nie," vraví R. Tutko.

"Zablokovali" Branisko

Žeriav je výrobkom nemeckej firmy Liebherr. Už na prvý pohľad vidno, že to nie je žiadny drobček, skôr naopak. "Je to najväčší kolesový žeriav na Slovensku. Takže je to aj rarita. Vôbec žeriavy tejto firmy sú podľa mňa svetová špička." O výnimočnosti svedčia aj ďalšie parametre. "Keď je žeriav odstrojený, váži 85 ton. Je dlhý 18,5 metra, vysoký štyri a široký tri metre. Spolu s kolegom ho môžeme aj šoférovať, ale treba vybavovať aj špeciálne povolenia, keďže má vyššiu hmotnosť, ako povoľujú predpisy."

Keď sa žeriav niekam presúva, musí s ním aj doprovodné vozidlo. A vďaka hmotnosti i rozmerom je tento proces hotovým ceremoniálom. "Trasa jazdy sa určuje vopred. Ak sú na nej mosty, musia sa zosilniť, keďže väčšina z nich nemá takú nosnosť. Ak sa presúva celá ´zostava´, tak s nami ide ešte zhruba 9 10 kamiónov. Vezú ramená, protiváhy a ďalšie príslušenstvo."

Napriek rozmerom a hmotnosti dokáže stroj uháňať rýchlosťou 80 km/h. To sa však týka len diaľnic a ideálnych rovných úsekov ciest. "Cez horské priechody je to horšie. Napríkald hore na Sorošku sme išli rýchlosťou 20 km/h a dole z nej rovnakou rýchlosťou, lebo nie je jednoduché brzdiť taký kolos. Keď bol zavretý tunel Branisko, kým sme neprešli, museli kvôli nám zastaviť dopravu aj cez horský priesmyk. Tam boli problematické práve takmer 180 stupňové zákruty."

Keď žeriavnici dorazia so strojom na miesto určenia, ani zďaleka si nemôžu vydýchnuť. "Žeriav sme kvôli chodcom a premávke stavali a kompletizovali v noci. Trvalo nám to osem hodín. Rameno sme si poskladali ešte na zemi. Neskôr sme namontovali na základné, výložníkové rameno. Všetko sa spojí a môže sa potom zdvíhať zo zeme. Samozrejme, treba natiahnuť aj laná."

Umiestnenie žeriava k hotelu Slovan nebolo žiadnou selankou. "Nikto presne nevedel, či tu nie sú nejaké staré podzemné priestory. Než sme sem prišli, museli byť urobené vrty, aby sme vedeli, aké je tu podložie. O kúsok ďalej, ako je zakotvený žeriav, sú už podzemné garáže. A tam by už žeriav byť nemohol. Veď na jednu kotvu je celkový tlak 90 ton."

Žeriavnici si najprv vyskúšali prácu so žeriavom "nasucho", bez bremena. "Opäť je to kvôli bezpečnosti. Tá je prvoradá a potrpíme si na ňu." Napriek modernej technike sa čudujeme, že žeriavnikom neuľahčuje prácu kamera. Napriek modernosti stroja by prácu určite uľahčila. "Žeriav jednu kameru má, ale je vzadu, kde máme štyri navijaky. Treba dávať pozor, aby sa tam laná nepoplietli. Sú aj žeriavy, ktoré majú hore na ramene kameru, ktorá sa dá dokonca nastaviť. Pre mňa je však lepšie, keď mi dáva pokyny kolega alebo nami vyškolený človek, ktorý je pri háku. Lebo ak je bremeno vo výške zhruba 90 metrov a náklad o 45 metrov nižšie, kamera môže skresľovať."

Človek, ktorý je pri háku, musí byť vyškolený. Lebo aj keď to znie prekvapujúco, ale pokyny či posunky pre žeriavnikov sú medzinárodné. Hlavne jeden, ktorý sa používa aj (ale nielen) v krízových situáciách. "Je to slovo ´stop´. Ak mi ho kolega povie do vysielačky, okamžite zastavím stroj. Na streche Slovana je pomerne veľa antén a niekedy kvôli tomu nepočujem, čo mi kolega do vysielačky hovorí. Ak napríklad dvíham a niečo mi zachrapčí vo vysielačke, tak prestanem dvíhať. Aj keď som nepočul žiadny pokyn, nemôžem vedieť, či to nebolo práve slovo ´stop´. Potom sa opýtam, aký bol pokyn. Svojvoľne si nedovolím urobiť nič, pokiaľ nevidím."

Zaujímalo nás, aká je funkcia dvoch "parohov", ktoré sú na zadnej strane ramena žeriava. "Nemusia sa používať vždy. Ale pri takom druhu prác, ako robíme teraz, je ich úlohou zosilňovať vrchné rameno. Keby sme ich nemali, nevieme so žeriavom dvíhať také hmotnosti, ako teraz. Niekedy je to hotová veda."

Na ovládanie takého "čuda" nestačí len obyčajný žeriavnický kurz. "S kolegom máme za sebou rôzne školenia a výcviky. Základom je žeriavnický preukaz na mobilné autožeriavy. Potom to záleží na tom, aký druh žeriavu bude žeriavnik obsluhovať. Keď nám Rakúšania priviezli žeriav, tak nás aj zacvičili."

Postrachom sú vietor a podložie

R. Tutko robí žeriavnika 13 rokov a na spomínanom žeriave pracuje rok. Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že na malom Slovensku pre takýto žeriav veľa práce niet. Opak je však pravdou.

"Viackrát sme s ním pomáhali pri stavbe diaľnic, ďalšie práce robíme aj pre U.S. Steel. Je tam pomerne veľa vysokých budov a komínov. Neďaleko Senca sme pri ceste inštalovali vraj najväčší billboard v strednej Európe. Vážil 84 ton. Na dĺžku mal zhruba 36 metrov a výšku 18 metrov. Pracovali sme aj na opravách a úpravách výškových budov v jadrovej elektrárni v Jaslovských Bohuniciach."

Kvôli rozmerom a hlavne hmotnosti žeriava majú obaja žeriavnici o "zábavu" postarané. "Žeriav sa musí pred prácou ´zakotviť´ o podklad. Už sa nám stalo, že keď sme to urobili, začala pod ním praskať cesta. Vtedy je to veľmi nebezpečné, lebo sa žeriav môže prevrátiť. Našťastie, vtedy sa nič vážne nestalo."

Niekedy narobí problémy aj vietor. Je to živel, ktorého sa žeriavnici boja najviac. "Už som zažil situáciu, keď začal fúkať silný nárazový vietor, ktorý žeriav trochu rozkýval. Človek by neveril, ako sa dokáže železné rameno pod náporom vetra ohýbať. Tu v Košiciach sa to zatiaľ nestalo, aj keď tu často fúka. Podľa predpisov sa žeriavom môže pracovať, ak má vietor rýchlosť do 10 m/s. Pokiaľ sa zdvíha len malé bremeno, dá sa robiť aj pri spomínanej rýchlosti vetra. Akonáhle prekročí vietor rýchlosť 15 m/s, so žeriavom sa už nemôže robiť vôbec nič. Tento stroj má vlastné meracie zariadenie, ktoré ukazuje rýchlosť vetra. Na vrchole ramena je vrtuľka a na ňu je napojený snímač."

V lete môžu byť problémom blesky. Veď rameno žeriava môže byť ideálnym terčom... "V tomto žeriave je žeriavnik chránený, kabína je dokonale odizolovaná. Samozrejme, ťažko odhadnúť, ako presne blesk ´zbehne´ do zeme. Skôr je ohrozený viazač, teda človek, ktorý manipuluje s bremenom. Hlavne, ak sa ešte drží železného lana. My väčšinou používame plátené laná."

Hoci je práca žeriavnika skôr vážna a vyžaduje si sústredenie, R. Tutko si spomenul aj na úsmevnú príhodu. A práve Košiciach. "Keď sme s trochu menším žeriavom inštalovali sochu Františka Rákocziho II. na nádvorie Rodošta, bola to fuška. Žeriav sme zakotvili na Starej baštovej, kde sme na šírku zabrali celú ulicu. Zrazu pribehla jedna pani, že kvôli nám jej popadali v pivnici všetky kompóty. Zľakli sme sa, že sme rovno nad pivnicou, ale ukázalo sa, že je o niekoľko metrov ďalej. Kvôli hmotnosti žeriava tam však mali menšie zemetrasenie..."

R. Tutka práca baví a nedá na ňu dopustiť. Dokonca sa do práce každé ráno teší. "To sa nedá robiť len tak, že si poviem - budem robiť žeriavnika. Vo všetkých povolaniach platí, že práca musí človeka baviť. Platí to aj tu, lebo sú žeriavnici a ´žeriavnici´. Sú takí, ktorí dlhé roky robia na menších žeriavoch a berú svoju prácu len ako povinnosť. Pri takom veľkom stroji to už musí človeka baviť. Keďže je to moderný a veľký žeriav, baví ma s ním pracovať o to viac..."

Boris Macko

Autor: Krkavčej matke hrozila smrť

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári