Sólista opery Štátneho divadla Košice Jaroslav Dvorský mal v Číne na koncertoch veľký úspech

Kvôli smogu vo veľkomestách vôbec nevidel jasné slnko

Sólista opery Štátneho divadla Košice Jaroslav Dvorský sa len prednedávnom vrátil z Číny, kde strávil 10 dní. Publiku ponúkol koncerty v rámci Medzinárodnej výstavy vín. Operné árie, ale i známe talianske piesne zaspieval v štyroch mestách - Šanghai, Peking, Chon ching a Guangzhou.

Z Viedne letel najprv do Dubaja, kde čakal štyri hodiny na let do Pekingu. "Keď som prišiel do Číny, adaptácia na časový posun mi nerobila až také problémy, ako na spiatočnej ceste. Do Pekingu som totiž prišiel 5. októbra a koncert som mal až o päť dní, takže som mal dosť času na relax a aj na to, aby som si toto mesto obzrel," prezradil J. Dvorský.

Peking je obrovské mesto s 25 miliónmi obyvateľov. "Videl som z neho naozaj len málo, ale aj to stačilo na to, aby sa mi zapáčilo. Je moderné s nádhernými novými, ale nie príliš vysokými, budovami. Prekvapila ma čistota, ktorá bola všade dookola. Zaujímavé je, že je to síce hypermoderné veľkomesto, no človek tam na ulici vidí Číňanov s ich tradičnými slamenými klobúkmi na hlave, na ústach a nose rúško, metla na chrbte, za sebou ťahajú vozík a čistia cesty, chodníky... Na pohľad to bol obrovský kontrast..."

Aj keď je Peking veľké mesto, J. Dvorský sa nemusel báť toho, že sa tam stratí. "Vyzdvihli ma na letisku, po celý čas v Číne bolo o mňa dobre postarané. Raz som si však v taxíku najprv nevedel poradiť. Problém je totiž v tom, že 99 percent taxikárov nevie po anglicky. Keď som taxikárovi povedal názov hotela, vôbec mi nerozumel. Nepomohlo, ani keď som mu dal vizitku, na ktorej bolo napísané meno hotela. Nevedel, kam ma má odviezť, lebo latinku čítať nevie..."

Ešte že sa J. Dvorskému podarilo dovolať priateľovi - Číňanovi Michaelovi Lee, ktorý ho mal na starosti. "Tomu som vysvetlil, v akej som situácii a kam sa potrebujem dostať. Telefón som dal do ruky taxikárovi, Michael mu vysvetlil, kam ma má odviezť a bolo to vybavené. Takže najbližšie keď som odchádzal z hotela, tak som na recepcii povedal, nech mi zoženú taxikára, ktorý vie po anglicky. Nie žeby moja angličtina bola výborná, no viem povedať kam chcem ísť. Lenže to mi nebolo nič platné, lebo čínski taxikári nevedia po anglicky vôbec..."

Zaujímavosťou je, že spomínaný Michael Lee, sa vlastne vôbec nevolá Michael Lee... "Jeho skutočné meno v čínštine si nepamätám. Ale bola tam napríklad aj manažérka, ktorá sa predstavila ako Lucy a mnoho ďalších Číňanov, ktorí sa volali John a podobne... Pýtal som sa ich, prečo majú takéto mená a vysvetlili mi, že takéto americké či európske mená si dávajú preto, aby pre nás ´Nečíňanov´ boli zapamätateľnejší."

Zašiel do Zakázaného mesta

Pár voľných dní, ktoré pred koncertom v Pekingu J. Dvorský mal, využil aj na to, aby si pozrel pamiatky. "Boli sme v takzvanom Zakázanom meste. Je to ohromný komplex budov čínskeho cisára, rozlieha sa na obrovskom priestore. Zakázané mesto sa volá preto, že ´obyčajní´ ľudia doň nemali prístup, len cisár, jeho dvorania a študenti. Zaujímavé boli hlavne postavičky na strechách domov. My sme im neprikladali dôležitosť, no potom mi bolo vysvetlené, že počet postavičiek na streche symbolizuje hodnosť toho, kto tam býval. Vždy to bola najprv mužská postava a za ňou zvieracie. Najviac ich mohlo byť 11 - tie boli len na domoch cisára. Strávili sme tam celý deň, lebo naozaj bolo čo obzerať. Videli sme aj pisára, ktorý priamo pred nami predvádzal umenie čínskeho písma. Mrzí ma, že som sa nedostal na Veľký čínsky múr. Lenže voľajako na to neostal čas. Pred koncertom som sa musel venovať aj skúškam, navyše som mal aj nejaké spoločenské povinnosti."

Nenechal si však ujsť možnosť vidieť večerný Peking. "Dva krát sme sa večer boli poprechádzať. Číňania žijú dlho do noci, tisícky ich chodia po uliciach, zašli sme i do baru. Zaujímavé však je, že aj napriek tomu, že mesto v noci žije, po desiatej večer tam nenájdete otvorený žiadny obchod. Čosi také ako nonstop tam proste nefunguje."

Ďalším mestom, ktoré J. Dvorský počas svojho pobytu v Číne navštívil, bol Šanghaj. "To bolo oproti Pekingu úplne iné mesto - plné mrakodrapov, skôr pripomínalo americké mestá. Lenže tam ma zarazilo, v akom kontraste a ako tesne vedľa seba mohol človek vidieť bohatstvo a chudobu. Býval som v luxusnom hoteli, všade samý kov, sklo, mramor. Pred hotelom ľudia nožničkami strihali trávnik po steblách, aby bol dokonalý. No stačilo sa prejsť pár krokov a človek natrafil na uličku, kde stáli rozpadávajúce sa domy, okolo nich kopa špiny a pred nimi si ľudia na ohni opekali nejaké kúsky mäsa. Keď sme sa do takej uličky dostali, priznám sa, bál som sa, že sa na nás vrhnú a je po nás. Lenže oni sú veľmi láskaví, len chcú aspoň čosi predať. Človek si musí dať pozor, aby neprejavil záujem niečo si kúpiť, lebo potom by sa na neho doslova vrhli."

Tretí koncert mal J. Dvorský v meste Chon Ching, v ktorom žije 35 miliónov ľudí. "Z tohto mesta som veľa nevidel, lebo keď sme doleteli, šiel som na koncert a ráno sme zase odlietali do mesta Gunagzhou. Tam som býval v luxusnom hoteli, ktorý oficiálne otvárali práve v deň koncertu. Guangzhou v sebe spája architektúru typickú pre americké mestá plné mrakodrapov s čínskou architektúrou. Musím povedať, že toto mesto na mňa zapôsobilo veľmi dobre a cítil som sa v ňom príjemne. Aj napriek tomu, že v ňom žilo 35 miliónov ľudí, nepôsobilo uponáhľane. Práve naopak."

Guangzhou sa môže popýšiť dvoma svetovými prvenstvami. Má najväčšie letisko na svete a najväčšie výstavisko. "Z hotela sme z terasy na 27. poschodí pozerali práve na priestory výstaviska a jeden pán mi vraví - tam vľavo, kam nedovidíte, tam výstavné plochy začínajú. No a tam vpravo, kam tiež nedovidíte, tam končia," smeje sa.

Naučil sa jesť paličkami

Samozrejme, J. Dvorský si mohol vyberať z rôznych jedál a svetových kuchýň. No bola by to škoda, ak by si v Číne nedal ´čínu´. "Jedli sme paličkami a počas prvého dňa som si vravel, že tu asi zomriem od hladu, lebo tými paličkami sa proste nenajem. Ale našťastie som sa to celkom rýchlo naučil. Čínsku kuchyňu mám veľmi rád, jedli sme hlavne rôzne ryby a morské potvory, v jednej pekingskej reštaurácii sme boli na vychýrenú pekingskú pečenú kačicu, vraj ju tam robia najlepšiu na svete. Bola skutočne výborná."

No nie len kuchyňa bola perfektná. "Musím sa priznať, že som bol z tej krajiny veľmi prekvapený. Obchody a hotely tam boli na takej vysokej úrovni, že som si nie celkom istý, či také nájdeme v západnej Európe. V obchodoch majú síce nápisy v čínštine, ale aj v latinke, navyše vo väčších obchodoch predavači hovoria anglicky. Aj keď - často je angličtina v ich podaní taká, že ani Angličan by im nerozumel. Zaujalo ma aj to, že v samotnej Číne je niekoľko sto rôznych jazykov, len štyri sú uzákonené. Keď som si na hoteli prepínal televízne kanály, tak som videl, že čínsky film má čínske titulky... Lenže, keď v jednej krajine žije miliarda 300 miliónov ľudí, niet sa čo čudovať, že jeden jazyk nestačí."

J. Dvorského Čína ako taká príjemne zaskočila. Tým, aká je to moderná, čistá a príjemná krajina. "Ak mám preháňať, poviem, že moje predstavy o Číne boli také, že je to obrovská krajina, kde žijú ľudia so slamenými klobúkmi. Našiel som však modernú, rozvíjajúcu sa a rastúcu krajinu, kde žijú priateľskí, otvorení a príjemní ľudia ochotní sa doslova rozdať. Čakal som, že Čína bude zvláštna, no bola úplne iná, ako som si myslel. Pred rokom som napríklad bol koncertovať v Južnej Kórei a myslel som, že v Číne to bude podobné, no bolo to úplne iné..."

Príjemné pocity, s ktorými sa z najľudnatejšej krajiny na svete J. Dvorský vracal, určite znásobilo i to, že u tamojších divákov mal úspech. "Bol som milo prekvapený tým, ako vnímavo počúvali hudbu. Na každom koncerte som musel pridávať a nie jednu skladbu. Také standing ovations a úspech, aký som mal tam, som doposiaľ nezažil. Bolo to obrovské potešenie, ale aj záväzok - dostal som totiž ponuku, aby som sa do Číny ešte vrátil. Zatiaľ je to vo fáze jednaní, ale ak všetko vyjde, tak by som mal do Číny letieť na budúce leto dva týždne pred začiatkom Letnej olympiády, ktorá začína 8. 8. 2008."

Koncerty by mal mať opäť v Pekingu a Šanghaji, ale aj v Hong Kongu. "Keďže by som odlietal dva týždne pred začiatkom olympiády a budem tam ešte aj v deň otváracieho ceremoniálu, tak mi jeden môj čínsky priateľ sľúbil, že ak tam budem, bude mať pre mňa lístok na ceremoniál. To by som sa veľmi potešil. Mojím snom je však zaspievať si predstavenie v novej, hypermodernej budove opery v Pekingu. Už som dostal požiadavku, aby som poslal môj operný repertoár, takže ak boh dá, tak aj motyka vystrelí a ja si tam zaspievam," prezradil so smiechom.

Aj keď ostal Čínou nadšený a pevne verí, že sa do tejto krajiny ešte vráti, predsa len však je jedna vec, ktorá mu prekážala. "Za celý ten čas, čo som tam bol, som v podstate nevidel slnko. Zdržiaval som sa totiž v niekoľkomiliónových mestách, kde sa slnečné lúče neprederú cez mraky smogu. Nikdy som tam nevidel jasnomodrú oblohu a to pri tom nebolo zamračené! Obloha v každom z miest mala sivú farbu. Nebolo to však také, že by smog bolo cítiť aj pri zemi. Nemal som pocit, že sa mi ťažko dýcha alebo že je tam zápach. Len som jednoducho po celý ten čas nevidel jasné slnko. Lenže keď si človek zráta, koľko je tam áut či reštaurácií, nemôže sa tomu ani čudovať," dodal.

Dáša KIRAĽVARGOVÁ

Autor: Baran

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári