Na slovenský život si zvykol,

do Indie sa už vrátiť nechce

Do Košíc sa v posledných rokoch prisťahovalo veľa cudzincov. Jedným z nich je aj 38-ročný Ind Ravi Kant Bhutani, ktorý na Slovensku žije už 11 rokov. Oženil sa so Slovenkou Zuzanou a spolu majú 9-ročnú dcérku Nityu. Ravi pracuje ako tlmočník a vo voľnom čase sa venuje Sahadža joge. Prezradil nám, ako sa mu žije na slovenský spôsob, ako sa vysporiadal s našou mentalitou a v čom ho naša krajina prekvapila.

Na stretnutí nás Ravi zaskočil takmer dokonalou slovenčinou. Len málokedy mu ušlo skloňovanie, ktoré je nočnou morou pre každého slovensky hovoriaceho cudzinca. "Však som tu už 11 rokov a to je na naučenie jazyka dosť," skromne reaguje na našu poklonu. "Nikdy som sa slovenčinu nejako systematicky neučil. Išlo to životom. Manželka mi na začiatok dala papiere, na ktorých bolo 40 slov a vysvetlila mi minulý, prítomný a budúci čas. To bolo všetko. Po dvoch rokoch som mal v slovenčine úplnú sebadôveru a vedel som, že sa kdekoľvek, s kýmkoľvek a o čomkoľvek dohodnem."

Na Slovensko prišiel ako 27-ročný z hlavného mesta Dillí. "V Indii som bol spokojný. Mal som prácu aj slušnú životnú úroveň. Bol som hrdý na svoje podnikanie a spokojný. Dá sa povedať, že mi nič nechýbalo." Ravi má sestru a dvoch bratov, s ktorými pracoval v rodinnej firme zaoberajúcej sa predajom železiarenských potrieb. "Vyštudoval som vysokú školu pedagogiky, ale v tejto oblasti som nikdy nepracoval. Bol som partnerom svojho otca a brata v rodinnej firme. K železiarstvu sme pridali aj krajší sortiment, rozšírili sme ho o ponuku kľučiek, obkladačiek a sanitu."

Život mu plynul kľudne a ani náhodou nepomyslel na to, že by sa raz mal z Indie odsťahovať. Jeho cesty však zmenil osud. Na dovolenke pri mori v oblasti Mumbaj stretol o dva roky mladšiu Slovensku... "Aj ona tam bola na dovolenke. Zaľúbil som sa. Páčila sa mi ako osoba a veľmi dobre som sa cítil v jej prítomnosti. Po dovolenke odišla a potom sa vrátila. Kvôli našej svadbe." Bola veľká, taká, ako sa na indické štandartné pomery patrí. Zabávalo sa na nej vyše tisíc hostí. Nevestu Zuzanu odeli do krásnych indických červených svadobných šiat, namaľovali jej tvár a ruky ozdobili henou.

Takmer rok vydržala Zuzana žiť v indickom prostredí. Páčilo sa jej tam aj z toho dôvodu, že život v Indii ide pokojnejším tempom ako na Slovensku. Indovia a obzvlášť ženy, robia všetko pomaly a rozvláčne. "Aj ona sa prispôsobila a začal žiť kľudnejšie. Bola tam veľmi spokojná, lebo naša mentalita jej vyhovovala. Lenže nevydržala to naše teplo. U nás je 45 až 50°C vo dne aj v noci. Niekoľko hodín cez deň sa ani nedá vyjsť von. Zuzana bola odkázaná byť celý deň zavretá v klimatizovaných miestnostiach. Zvyknúť si na takéto horúčavy je pre Európanov ťažké. Ja som si oveľa skôr zvykol na vašu zimu, ako ona na naše teplo," smeje sa.

V Indii je vraj život stabilnejší. Keď prišiel Ravi na Slovensko, prekvapilo ho, že na uliciach sa každý polrok menia obchody. V Indii sú obchody na tom istom mieste desiatky rokov. Je to zrejme aj tým, že sú to rodinné podniky, v ktorých sa pokračuje z generácie na generáciu.

"U nás sa žije jednoduchší život. Ženy nepracujú, nemajú toľko veľa povinností a nepoznajú stres. Všetko to veľmi vplýva na pohodu a kľud. Ale aj v Indii sa veci menia a každá rodina má iné životné podmienky. Inák sa žije na severe a inak na juhu." India je veľká krajina, plná kontrastov. Je v nej všetko - hory, púšte, moria, monzúny, teploty 50°C plus i 50°C mínus. Veľké rozdiely sú aj v jazyku a kultúre. "Ak chcete vidieť biedu, nájdete ju v najsilnejšom rozmere, ak chcete vidieť bohatstvo, aj toho tam majú niektorí ľudia extrémne. V niektorom roku bol druhým najbohatším človekom na zemi Ind. Na juhu sú ľudia čierni, v strede hnedí a na severe bieli ako vy. Ja som hnedý, čiže stred."

Na Slovensko prišiel Ravi najprv s cieľom obzrieť a spoznať krajinu odkiaľ mu manželka pochádza. "Myslel som si, že potom pôjdem naspäť. Ale nešiel som. Zostal som tu najmä kvôli manželke, ale aj krajine. Veľmi sa mi páčilo, že tu nie je toľko ľudí ako v Dillí. Dokonale som si oddýchol od nášho preplneného mesta. Páčia sa mi vaše hory, príroda, mestá. V Dillí je len samý asfalt a betón, málo zelene. Pripadal som si tu ako na dovolenke." India je totiž druhou najľudnatejšou krajinou na svete, má vyše jednu miliardu obyvateľov.

Akonáhle Ravi vyslovil myšlienku, že by si dokázal predstaviť na Slovensku žiť, zobrala veci do rúk manželkina dobre fungujúca rodinná sieť a zamestnanie mal vybavené okamžite. Začal vyučovať angličtinu, ktorú ovláda lepšie ako rodnú hindčinu. "Rodičia ma dávali do škôl s intenzívnou výukou angličtiny. Anglickú abecedu som vedel oveľa skôr ako hindskú. Tú si už ani poriadne nepamätám. Ovládam viaceré indické jazyky." Indická ústava uznáva 23 oficiálnych jazykov, jedným z nich je jazyk anglický a hindský.

Ravimu sa so Slovákmi žije dobre. Ani raz mu nikto nedal najavo, že má inú farbu pokožky. "Poznám Indov, žijúcich v Bratislave, ktorí problém s rasistami mali. Ja som sa však s týmto nestretol. Všetci ľudia z okolia boli hneď od začiatku ku mne veľmi milí, priateľskí a ochotní pomôcť. Bol som z toho prekvapený. Slováci sú ústretový a tolerantný národ."

Naša mentalita je však úplne iná ako indická. "Je veľa malých rozdielov medzi nami. Treba sa na nich pozrieť z nadhľadu a vtedy človek zistí, že tie rozdiely medzi nami nie sú až také veľké. Faktom je, že globalizácia mení všetko, stiera aj rozdiely medzi národmi. Médiá menia mentalitu človeka, vplyvom globalizácie sa menej zachovávajú tradície a kultúra národa. Čiže, rozdiely budú stále menšie a menšie."

Všeobecne sú však Indovia v porovnaní so Slovákmi srdečnejší a priateľskejší. Ľudia sú spontánnejší, nerozčuľujú sa pre maličkosti a dokážu sa zo života tešiť omnoho viac ako my. "Indický vzduch je presýtený radosťou zo života. Tam to cítiť. Ľudia tam žijú viac prítomnosťou. Indovia sú viac odvážni, ale menej opatrní. A sú veľmi pracovití. Tam sa pracuje často celý týždeň. Doma som pracoval 10 hodín denne a voľno som mal len jeden deň v týždni a niekedy ani to nie."

Začiatky na Slovensku neboli jednoduché, napriek tomu, že mu rodina manželky všemožne pomáhala. Životná úroveň sa mu zhoršila, v Dillí si svojim obchodom zarobil viac. "Ale už sa to vyrovnáva. Teraz si žijeme asi na takej úrovni, ako keď som odchádzal z Dillí." Na Slovensku sa už rozhodol zostať definitívne. Z Banskej Bystrice sa natrvalo presťahuje do Košíc, kde má teraz prechodné bydlisko. "Dnes som si už na slovenský život tak zvykol, že sa netúžim vrátiť späť."

Pred troma rokmi, keď bol na päť mesiacov doma v Indii spolu s dcérkou Nityou, však takýto jednoznačný názor nemal. Doma s priateľmi bol šťastnejší, dokázal sa viac tešiť zo života. "Vtedy som znovu uvažoval, či tam nezostanem. Hoci sú tam niektoré životné podmienky horšie. Je tam tak znečistený vzduch od áut, že v prvé tri dni ma z toho štípali oči." Na slovenské podnebie si už tak zvykol, že sa v indickej horúčave cítil veľmi nepohodlne. "Dcére teplo problém nerobilo. Po dvoch mesiacoch rozprávala tak, ako keby sa tam narodila. Dnes už hindčinou nekomunikuje, takže takmer všetky slovíčka zabudla."

Jeho príbuzní ešte na Slovensku neboli, ale brat sa tu chystá. Je s nimi v stálom kontakte, mejly do Indie posiela každý týždeň. Za ničím mu z Indie nie je tak smutno, ako za ľuďmi. Ani indická kuchyňa mu nechýba. Nie je gurmánsky založený, preto touto závislosťou netrpí. "Poznám viacerých Indov bývajúcich v cudzine a tí si stále vyvárajú iba indické jedlá. Nič im nechutí. Ja som v tomto netradičný Ind. Ale vyberavý som nebol ani doma. Čo mi dali na tanier, to som zjedol a bolo mi jedno, či je jedlo naše alebo americké." Zo slovenských jedál mu najviac chutí vyprážaný syr. Zachutil mu okamžite ako ho ochutnal.

Momentálne Ravi pracuje ako tlmočník angličtiny a hindčiny. Práce má stále dosť. Okrem toho sa venuje vyučovaniu kurzov Sahadža jogy. Je jej veľkým nadšencom a tvrdí, že odkedy jej techniky praktizuje, zlepšil sa mu život vo všetkých oblastiach. "Dnes by som si svoj život bez Sahadža jogy nevedel predstaviť. Meditácie som začal praktizovať ešte doma, pred 13 rokmi. V Indii je ťažko nájsť človeka, ktorý by o tomto type jogy nevedel, ale veľmi ľahko je nájsť ľudí, ktorí ju nepraktizujú. A to sa im divím. Toto poznanie je staré tisíce rokov. Na meditáciu máme množstvo techník, ale techniky Sahadža jogy sú najmodernejšie a fungujú najlepšie."

Sahadža joga je vraj návodom na to, aby si ľudia vytvorili v organizme rovnováhu, vďaka ktorej budú bežné problémy, prácu, zvládať s menšou námahou a bez stresu. "Práca sa podpisuje na zdraví človeka. Ak ľudia pracujú celý deň rozumom, musia ho nechať oddýchnuť, ináč sa v ňom vytvoria bloky, ktoré nám spôsobujú fyzické a mentálne problémy. Stačí, ak sa meditačným technikám budú venovať 15 minút ráno i večer a pocítia zlepšenia v každej oblasti svojho života."

Meditačné techniky slúžia na prebudenie osobnej energie, ktorú jeho žiaci pociťujú ako jemný vánok a chlad na dlaniach a končekoch prstov. "Nie vždy sa prebudenie energie podarí na prvý raz. V každom prípade sa však človek na kurzoch uvolní z napätia, ktoré ho sprevádzajú celý deň. Pomocou našich metód sa dokáže človek dostať do bezmyšlienkového vedomia. To je stav, keď je človek pri plnom vedomí, ale nerozmýšľa. V takomto stave si môže naša myseľ dokonale oddýchnuť, čo je pre naše zdravie nesmierne potrebné."

Ravi tvrdí, že v každom človeku je ukrytá obrovská sila, ktorou môže zahájiť proces samoliečenia. "Keď Boh vytvoril človeka, tak do neho inštaloval kľúč na všetky problémy. Človek by sa mal snažiť ten kľúč nájsť. Je dôležité spojiť našu osobnú energiu so všetko prenikajúcou prírodnou silou, ktorej sa odovzdajú všetky naše problémy. Človek si takto môže pomôcť po fyzickej, mentálnej a emocionálnej stránke." Kurzy Sahadža jogy vedie v Košiciach bezplatne. Prečo? "Lebo najcennejšie veci v živote máme zadarmo," odpovedá Ravi.

India je známa svojimi bohatými náboženskými tradíciami. Štyri z najrozšírenejších náboženstiev sveta - hinduizmus, budhizmus, džinizmus a sikhizmus - majú korene v Indii. "Každé náboženstvo má niečo do seba. Som toho názoru, že Boh nemusí byť ohraničený v rámci nejakého náboženstva. Verím v Boha, ale nepáči sa mi, ako je v náboženstvách opísaný. Verím v seba, že som súčasťou celku," vyznáva na ravi záver.

Andrea BOŽINOVSKÁ

Autor: Má na krku štyri paragrafy

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári