Bol to slovenský evanjelický farár a tvorca českých a latinských duchovných piesní a modlitieb.

KOŠICE. Pochádzal z poľskej evanjelickej remeselníckej rodiny. Vzdelanie získaval v sliezskom Tešíne, nemeckom Gubene, Kolbergu, Wittenbergu a v Česku. Pôsobil ako učiteľ v Prahe na gymnáziu pri Chráme sv. Mikuláša na Malej strane a v Holešove. Potom odišiel do Valašského Meziříčí, kde sa stal evanjelickým farárom. Po bitke na Bielej hore v roku 1620 ho vyhnali z Moravy a odišiel do mesta Bielsko a odtiaľ na Slovensko. Pôsobil v Oravskom Podzámku a v Liptovskom Mikuláši.

Tranovský vytvoril asi 1 200 náboženských piesní, ktoré evanjelici používajú dodnes pri obradoch. Písal latinskú a českú svetskú a náboženskú literatúru - latinské príležitostné piesne, prozaické modlitby, odbornú prózu. Túžil dať evanjelickému ľudu to, čo mu najviac chýbalo, a to knihu nábožných piesní. Zbieral a hľadal staré piesne, prekladal z latinčiny a nemčiny. Sám napísal 90 piesní a rok pred smrťou pripravil do tlače Citharu Sanctorum. Zahŕňa 414 piesní.

Je to jeho najvýznamnejšie dielo. Bolo prvým tlačeným evanjelickým spevníkom na Slovensku. Piesne sú o svetskej márnosti, pominuteľnosti, utrpení a nebeskej večnosti a radosti, ale majú aj sociálny podtón. Vyjadruje v nich sympatiu s chudobou. Cithara dosiahla vyše 140 vydaní a rozšírila sa na 1 350 piesní. Na Slovensku mal spevník vyše 100 vydaní. Používali ho v evanjelických cirkvách v Česku a na Slovensku.

Počas svojho života publikoval viaceré diela ako Výklad Zjavenia Jána, knihu modlitieb Phiala Odoramentoru a ďalšie.

Tranovského označujú za slovenského Luthera.

Zajtra sa dozvieme, koho meno nesie Turgenevova ulica na Juhu.

Autor: pod

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári