Svobodovi (1895-1979).
KOŠICE. Jeho armádna kariéra bola plná zvratov. Za prvej svetovej vojny padol do ruského zajatia a vstúpil do československých légií v Rusku. V roku 1922 opäť vstúpil do armády a bol veliteľom práporu na Podkarpatskej Rusi.
V čase mobilizácie roku 1938 velil pešiemu pluku. Po okupácii sa zapojil do odboja. Utiekol do Poľska, kde organizoval česko-slovenskú jednotku. Padol do sovietskeho zajatia. Vyhlásili ho za špióna a odsúdili na smrť, ale vzápätí rozsudok zrušili. Bol agentom sovietskej kontrarozviedky. Stal sa veliteľom 1. československého samostatného práporu, ktorý sa formoval v Buzuluku.
V roku 1944 sa vytvoril 1. česko-slovenský armádny zbor, ktorému velil Svoboda. Dňa 6. októbra 1944 ako prvá česko-slovenská zahraničná pozemná jednotka prekročil hranice na Dukle. V roku 1945 sa stal divíznym generálom a ministrom obrany ČSR ako nestraník, ale svoju činnosť plne podriadil cieľom KSČ. Aktívnu úlohu zohral pri komunistickom puči vo februári 1948. Zakázal nasadenie armády voči robotníckym milíciám a iným nátlakovým skupinám KSČ. Na začiatku 50. rokov bol z politiky stiahnutý a krátky čas väznený. Do politického života sa vrátil po roku 1954. Bol členom predsedníctva Národného zhromaždenia, predsedom Zväzu protifašistických bojovníkov, náčelníkom Vojenskej akadémie v Hraniciach na Morave a náčelníkom Vojenského historického ústavu v Prahe.
V roku 1968 bol zvolený za prezidenta. V auguste sa postavil na stranu Kremľa a odmietol podporiť robotnícko-roľnícku vládu. Pomáhal paralyzovať armádu a sám navrhol rokovania v Moskve, ktoré vyústili k podpísaniu Moskovského protokolu. Podporou Husákovho vedenia KSČ sa nepriamo podieľal na normalizácii. V roku 1975 bol zbavený prezidentskej funkcie zvlášť schváleným zákonom pre túto príležitosť.
Zajtra sa dozvieme, po akej udalosti dostala meno Trieda KVP v rovnomennej mestskej časti.
(pod)
Autor: Baran
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
