Nikdy sa na nič nesťažovala a so svojim výzorom sa zmierila
Ocitla sa v nesprávnom čase na nesprávnom mieste. Výbuch skvapalneného zemného plynu jej zdeformoval tvár, hrudník a ruky. Odvtedy Emese Ivanova nevedela normálne jesť ani hovoriť. Poškodené sánkovo-spánkové kĺby, ktoré jej dolnú časť tváre znehybnili, jej to neumožnili. Teraz, po jedinečnom zákroku košických lekárov, ktorí jej imlantovali kĺby, môže robiť to, čo nikdy neokúsila. Hovoriť, jesť, umývať si zuby a usmievať sa.
Nešťastie sa odohralo pred 19 rokmi v kúpelni rodinného domu v dedinke Veľké Slamence v okrese Trebišov. Emese nemala ani dva roky, keď sa tragickou zhodou okolností ocitla v epicentre horiacej kvapaliny. Vošla do kúpelky, kde jej výbuch gazolínu zasiahol tvár, časť tela i ruky. Horiaca tekutina jej spálila kožu i tkanivá a zdeformovala tvárové kosti. Dievčinu natrvalo zohavila.
Jej mama bola v kúpelke tiež, no v porovnaní s malou dcérkou obišla pomerne dobre, s ľahkými popáleninami. Otec stál najďalej od epicentra výbuchu a oheň ho nezasiahol. Bol však svedkom celej hrôzy, ktorá natrvalo poznačila život tejto rodiny. "Viac, ako som povedal, už o tom rozprávať nechcem. Bolo to hrozné a neradi na to spomíname," končí s opisom strašnej udalosti Jozef Ivan, otec dnes už 21-ročnej Emese.
Dievčina trpela ukrutnými bolesťami. Popáleniny sú zranenia, ktorých liečba je mimoriadne bolestivá a dlhodobá. Jej popálené telíčko a tvár dávali dokopy košickí odborníci zo stomatochirurgie a popálenín. Keďže horúca kvapalina jej zdeformovala sánkovo-spánkové kĺby, rok po udalosti podstúpila operáciu, ktorá mala zabezpečiť normálnu funkciu sánky. Každá pooperačná rehabilitácia znamenala pre ňu ďalšiu neznesiteľnú bolesť. Emese sa jej prirodzene začala prispôsobovať. Vyvíjala sa a rástla, ústa otvárala len do takej miery, ako jej bolesť dovoľovala. Sánka z toho dôvodu krpatela, kosti zrástli a po určitom čase už ústami nepohla vôbec. V detskom veku mala podstúpiť ďalšie operácie, ale kvôli bolesti, ktorej si užila vrchovato, odmietala každú návštevu nemocnice.
Emese jedla len tekutú kašovitú stravu. Menšiu ju kŕmili rodičia, neskôr chcela byť samostatná. Lyžicu si dala k ústam a rozmixované jedlo iba sŕkala. "Nevyvárali sme jej nič špeciálne. Jedla to, čo my všetci, len rozmixované. Nechcela, aby sme jej pomáhali, chcela sa všetko naučiť robiť sama. A aj sa naučila. Aj zuby si umývala sama. Rukami sa naučila robiť všetko tak, akoby ich mala v poriadku. Nikdy sa na nič nesťažovala," vraví jej otec. Umývanie zubov bolo veľkým problémom. Emese sa k nim dostala len z vonkajšej strany a vyčistiť ich zvnútra bolo nemožné. Hovoriť sa naučila len perami. Jej reč nebola veľmi zrozumiteľná, znela šušlavo, no trpezlivý poslucháč ju porozumel. Z prstov na rukách jej po výbuchu ostali len pahýle, no naučila sa ich používať tak, ako normálne prsty. Vie v nich udržať veci, sama sa poobliekať aj písať.
Emese vyzerá inak ako ostatné dievčatá. Pohľad na jej zjazvenú a zdeformovanú tvár je pre nezvyknutého človeka šokujúci. Keďže sa jej úraz stal v tak útlom veku, na vzhľad si zvykla. A zvyklo si na ňu aj jej okolie. Ľudia v dedine ju takú poznajú od malička, preto nie je pre nich žiadnou atrakciou. Vyrastala spolu s nimi, rodičia ju zo spoločnosti nevylučovali. "Všade sme ju brávali so sebou. Chodila s nami na výlety i návštevy, všade tam, kde sme sa pohli," opisuje otec. Má ešte ďalšie dve deti, dcéru a syna, ale Emese je jeho miláčikom, pre ktorého by obetoval všetko na svete. Bol to práve on, kto jej pomohol sa s celou tragédiou vyrovnať. Je jej najväčšou oporou. "Najviac mi pomohol ocko," vraví tichúčko Emese.
Výzor je v živote človeka veľmi dôležitý. Zvlášť pre dievča a v období puberty. Ako to zvládala Emese? "Zmierila som sa s tým. Nikdy som kvôli svojmu výzoru netrpela psychickými problémami. Nebolo to až také strašné, lebo v dedine ma ľudia poznali." Deti z dediny sa jej kvôli výzoru nevysmievali. Nikdy sa jej do uší nedostali žiadne kruté poznámky. Horšie to bolo pri styku s ľuďmi, ktorí ju nepoznali. Ale aj na poznámky a ohúrené pohľady sa dá zvyknúť. "Trošku mi to vadilo, ale naučila som sa s tým žiť." K vyrovnaniu s postihnutím jej pomohli aj kamaráti. Zmieriť sa s neľahkou situáciou jej i celej rodine pomohla aj viera v Boha.
V súčasnosti Emese externe študuje v 3. ročníku Vysokej ekonomickej školy v Kráľovskom Chlmci. Čoskoro bude bakalárkou. Podstúpiť náročnú operáciu sa rozhodla minulý rok. Strach jej nedovolil odhodlať sa pre zákrok skôr. "Veľmi som sa toho bála. Nahovorili ma na to rodičia a pán profesor. A potom som dozrela k názoru, že keď sa s tým dá ešte niečo robiť, tak prečo sa o to nepokúsiť."
Prvé pocity po prebudení z narkózy boli pre Emese strašné. Znovu cítila veľkú bolesť a na to, že môže ústami pohybovať, si niekoľko dní nevedela zvyknúť. "Bolo to čudné. Ale o pár dní sa mi to začalo páčiť. Teraz už viem jesť ako každý. Viem si vložiť lyžicu do úst, odkusnúť rožok, rozhrýzť mäso a umyť si zuby." Nielen po funkčnej stránke si Emese polepšila. Aj z estetického hľadiska jej zákrok pomohol. Má už bradu, hoci maličkú, ktorá jej výzor zlepšila. Ďalšie zákroky, ktoré bude absolvovať v budúcnosti, jej sánku ešte predĺžia a jej vzhľad bude znovu o čosi lepší.
Emese ešte ani po štyroch mesiacoch od operácie nerozpráva úplne zrozumiteľne. Musí sa to naučiť. Doteraz nemohla používať lícne svaly, preto rozprávala len tzv. perovou rečou. V súčasnosti absolvuje logopedické cvičenia, na ktorých sa učí správne artikulovať.
Prednosta MUDr. Andrej Jenča ošetroval pacientku aj pred 19 rokmi, teda krátko po osudnom úraze
Po operácii vie otvoriť ústa tak, že odryzne z rohlíka
Jedinečnú operáciu sánkovo-spánkových kĺbov vykonal tím košických lekárov pod vedením prednostu Kliniky stomatológie a maxilofaciálnej chirurgie FN L. Pasteura Košice a LF UPJŠ prof. MUDr. Andreja Jenču, CSc.
Prednosta ošetroval pacientku aj po nešťastnej udalosti pred 19 rokmi, keď nemala ani dva roky. "Pri termickom poranení tváre v detskom veku došlo u pacientky k poškodeniu aj väzivového aparátu, čo zabránilo otváraniu úst," vysvetľuje prednosta (na snímke vpravo). "V dôsledku zápalu sa nevyvíjali správne kosti a vznikla takzvaná ankylóza na spánkovo-sánkovom kĺbe." Sánka zrástla so spánkovou kosťou a lebkou, čo dievčine znemožnilo otváranie úst. Z tohto dôvodu sánka zaostávala v raste a nevyvíjala sa (je asi o 4,5 cm kratšia, než by mala byť). Tým u nej vznikol takzvaný "vtáči" profil.
Emese ako trojročná podstúpila v Košiciach plastickú operáciu na nahradenie poškodenej kosti titánovou platničkou a rekoštrukciu kĺbového výbežku. "Nejaký čas to fungovalo, ale dieťa zvyčajne nechce spolupracovať. S rehabilitáciami skončila, lebo ju to bolelo. Sánka sa tým znovu znehybnila." Keď Emese trápili mliečne zuby a ich vypadávanie, musela sa zveriť do rúk košickým stomatochirurgom. "Vtedy sme ju museli operovať. Zuby sme ťahali doslova ekvilibristickým spôsobom. Plombovať sa nedali, museli sme ich vytiahnuť. Bol to obrovský problém a raz sme jej kvôli tomu robili tracheotómiu."
Prednosta chcel dievčinu operovať už v detskom veku. Nebolo to však možné, lebo po všetkej tej bolestivej traume, ktorú prekonala, sa zákrokom bránila. "Napokon sme sa rozhodli, že operáciu podstúpi až vtedy, keď organizmus ukončí vývoj. Mohli sme ju operovať už v 16 rokoch, ale pacientka operáciu odmietala aj vtedy."
K implantácii oboch sánkovo-spánkových kĺbov došlo v júni 2007. Zákrok načasovali tak, aby ju zladili so skúškovými termínmi pacientky. Náročná operácia trvala vyše osem hodín a prebehla bez komplikácií. "Museli sme pri nej najprv uvoľniť všetky mäkké tkanivá pohybujúce so sánkou a podkožie v okolí. Urobili sme celkovo štyri rezy po jednom pod ušami i nad ušami na každej strane tváre. Nimi sa uvoľnili mäkké tkanivá a vznikol prístup k patologickému zrasteniu kostí. Následne sme vybrali pôvodné platničky pacientky a implantovali umelý kĺb s kĺbovou jamkou a hlavicou, ktoré bolo potrebné zafixovať v správnej polohe." Prednosta vraví, že pacientke doslova "porodili" zuby do dudtiny ústnej, lebo ich mala zarastené ďasnami. Implantáty sú americkej výroby. Vydžať by mali 15 rokov, potom sa musia vymeniť za nové.
Pacientka ležala po operácii na klinike niekoľko týždňov. Liečba obnášala užívanie antibiotík, analgetík a podporných liekov. V nemocnici začal aj nácvik na príjem normálnej potravy prehĺtanie v zmenených podmienkach a tiež nácvik reči pomocou otvorených úst. Následne prišla na rad rehabilitácia, ktorá potrvá ešte niekoľko mesiacov. Dnes môže Emese jesť všetko. Ústa už natoľko, že odhryzne z rohlíka.
"Roztváranie úst sa uskutočňovalo najprv s pomocou inštrumentov, potom prstami pacientky a teraz už sama dokáže otvárať ústa na zhruba na tri centimetre. Učí sa správne rozprávať, k čomu by jej mali pomôcť logopedické cvičenia. V budúcnosti ju čaká ešte niekoľko operácií. Ako prvé je nutné natiahnuť sánku za pomoci špeciálnych rozťahovačov (osteodistraktorov), neskôr príde na rad plastika mäkkých tkanív tváre," konštatoval MUDr. Jenča.
S čerstvým zákrokom je spokojný. "Hojenie prebiehalo v jej prípade ťažšie kvôli zjazvovitému tkanivu, ktoré je citlivejšie. Liečebný proces pacientky stále trvá, v logopedických cvičeniach bude musieť pokračovať ešte rok. Najlepšou rehabilitáciou je aktívna rehabilitácia, v jej prípade jedenie. Pri tomto úkone zabudne na to, čo ju bolí. Pud sebazáchovy je veľmi silný."
Touto operáciou sa však jej cesta po nemocničných lôžkach nekončí. Absolvuje ešte niekoľko ďalších operácií, ktorými jej lekári budú posúvať sánku dopredu a vyrovnávať zuby do žiadúceho sklonu. V júni 2008 ju čaká operácia, ktorou sa začne proces predlžovania sánky. "Budeme ju dotvárať po estetickej ale aj funkčnej stránke, lebo takto malá sánka, akú má teraz, nemá tie isté funkcie, ako sánka primeranej veľkosti."
Implantovanie oboch sánkovo-spánkových kĺbov pri ankylóze takéhoto rozsahu bolo jedinečnou operáciou - vôbec prvou svojho druhu na Slovensku. MUDr. Andrej Jenča, CSc., ktorý operačný zákrok realizoval, mal skúsenosti s podobnými typmi operácií zo zahraničných stáží. Platba zdravotnej poisťovne za túto ukončenú hospitalizáciu predstavuje 16 100 Sk. Náklady na špeciálny zdravotný materiál a lieky predstavovali sumu viac ako 820-tisíc Sk. O úhradu klinika požiadala príslušnú zdravotnú poisťovňu pacientky.
Autor: Metály, zlatý kočiar
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
