Nepozerám na toho koho som nechal za sebou, ale na tých čo sú predo mnou

Začiatkom septembra mu svetový šampionát v nemeckom Stuttgarte, ktorý bol zároveň olympijskou kvalifikáciou pre Peking, nevyšiel podľa predstáv. Ale keď sa koncom októbra na miesto činu (do chýrnej Porsche Arény) vrátil, bola to už iná káva.

Na 25. ročníku pretekov "DTB Pokal" patriacich do prestížnej A-kategórie Svetového pohára športových gymnastov sa košický odchovanec (teraz člen Slávie UK Bratislava) Samuel Piasecký prebojoval v oboch svojich disciplínach, na bradlách i hrazde, na bronzový stupienok. Solídnu robotu odviedol aj na koni a v prostných, i keď na finále mu to nestačilo. "Ale aj tam bola šanca. V Stuttgarte sa však zišlo pár veľmi dobrých skokanov, ktorí mali lepšiu akrobu ako ja. Chcelo by to o niečo vyššiu východiskovú známku. No určite som na každom z tých štyroch náradí zacvičil najlepšie v tomto roku. Oproti majstrovstvám sveta som pridal nový prvok na hrazde i na bradlách. Tam som v kvalifikácii trošku taktizoval, a až vo finále som vyrukoval s novým prvkom, čo mi zdvihlo východiskovú známku o tri desatiny." A pomohlo k medaile.

Novinku zaradil aj na kráľovskej hrazde, ale tam sa nevyhol drobnej chybičke. "Keď jeden prvok bol iba céčkový a nie déčkový, ako mal byť." Aj tak dostal od rozhodcov za hrazdu zaplatené takmer o tri body viac ako na septembrových majstrovstvách sveta. Lepšie cvičili iba Ukrajinec Gončarov a Talian Pozzo. Na bradlách ho predčili Slovinec Petkovšek a Uzbek Fokin. A to si vysoko cenenú súťaž v Stuttgarte nenechala ujsť prakticky celá svetová špička. "Až na Japoncov a Číňanov. Ale inak tu boli všetci poprední európski pretekári, ba aj Brazílčania. Nepozerám na to, koho som nechal za sebou, aj keď je tam zopár cenných skalpov, ako na príklad Holanďania, ktorí boli na majstrovstvách sveta vo finále, ale dívam sa na tých, čo sa umiestnili pred mnou. Veď Petkovšek i Fokin boli na medailových priečkach aj na svetovom šampionáte, Gončarov zas, i keď na bradlách, na olympiáde..."

Na fotografiách zo stupňov víťazov je samý úsmev, vyškiera sa Fokin, Petkovšek, Pozzo i Gončarov, všetci medailisti. Len čiernovlasý Slovák svoje pocity nedá znať. "Som tam príliš vážny? Možno, ale ja nie som vôbec taký typ. Neviem kto ma kedy bral, aby som sa do objektívu usmial, ale naozaj som bol šťastný, že som tam stál."

Veď stuttgartský "DTB Pokal" je pre gymnastov čosi také ako pre tenistov posvätný Wimbledon. Vyhrať niektorú z disciplín Svetového pohára v Porsche Aréne (bývalej hale Hansa Martina Schleyera) sa cení dvojnásobne. "Je to mekka nemeckej gymnastiky, o čom svedčí aj záujem divákov. Každý deň bolo v hľadisku veľa divákov, ba ešte aj vtedy, keď v sobotu na vedľajšom futbalovom štadióne hral miestny VfB bundesligový zápas, hala bola zaplnená z troch štvrtín. Bolo pekné, že na gymnastiku chodilo toľko ľudí. Povzbudzovali každého, ba niektorí pretekári tam mali aj svoje fankluby, ich členovia mali rovnaké tričká. Ja som sa k vlastnému fanklubu ešte nedopracoval, ale nemôžem povedať, že by o mňa medzi ´fanynkami´ nebol záujem, na konci som už aj ja rozdával autogramy."

Medailovú premiéru vo Svetovom pohári zažil pred viac ako dvoma rokmi v Čile. "Odtiaľ som si priviezol tri medaily, jednu mám z Mariboru, ďalšiu nedávno z Ostravy. A teraz dve zo Stuttgartu, takže zatiaľ by ich malo byť sedem." Vôbec by sa nehneval, keby bol rovnako štedrý aj Glasgow, kde sa ďalšie ´áčkové´ preteky Svetového pohára uskutočnia v závere budúceho týždňa. Keď je forma, prečo nie? Aj keď Samo si viac ako na bronz v najsilnejšej konkurencii zatiaľ ešte netrúfa. "Lebo na tých čo sú predo mnou ešte nemám," vraví úprimne. "Uvidíme, aká tam bude konkurencia. Možno príde niekto nový, niekto možno ubudne. Ale opäť si trúfam byť vysoko, na bradlách i hrazde. Keď tam trochu vyčistím zostavu..."

Ani zvyšok viacboja, bez ktorého sa nedá myslieť na olympiádu, mu však nie je ľahostajný. "Aj v Stuttgarte som išiel koňa i akrobu naplno. Šesťboj vôbec nevypúšťam, už aj kvôli budúcoročným majstrovstvám Európy vo švajčiarskom Lausanne." Všestrannosť sa určite zíde, trebárs v boji o olympijskú miestenku do Londýna o necelých päť rokov. Peking je už pasé, čo ho, vzhľadom na momentálnu pohodu, určite stále mrzí. "Mrzelo. Tesne po majstrovstvách sveta v Stuttgarte, teraz už nie. Ja to beriem športovo. Po neúspechu v olympijskej kvalifikácii som sa sústredil na Svetový pohár, a medaily z neho sú pre mňa veľmi cenné. Londýn? Ten je ešte príliš ďaleko, o ňom je ešte zbytočné rozmýšľať."

Počas londýnskej olympiády bude Samuel Piasecký v ideálnom gymnastickom veku, bude mať 27 rokov. Pred dvoma dňami sa absolvent košického Športového gymnázia a bývalý zverenec trénera Dučáka v tunajšom klube Gymnastik chystal osláviť iba 23. narodeniny. Sám si priniesol zo Stuttgartu krásny darček. "A doma som dostal tortu a pusu. Zatiaľ. Dúfam, že niečo ešte bude...," usmial sa potmehúdsky na manželku, ktorá náš rozhovor počúvala.

Bohuš MATIA

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári