Paintball si prišli zahrať vojaci a policajti ale aj dáma v maskáčoch a vysokých podpätkoch

V posledných rokoch sú "in" adrenalínové športy. Niekedy ostáva až rozum stáť, čo všetko sú ľudia ochotní podstúpiť, len aby zažili nejaké športové dobrodružstvo. Pritom človek nemusí vždy zažiť vzrušenie a byť v strehu len pri bungee jumpingu alebo paraglajdingu. Takmer bezrizikovú a predsa vzrušujúcu zábavu ponúka aj paintball. Na to, aby sa celá partia mohli "postrieľať" dokonca ani nemusí cestovať ďaleko. Na Alpínke sa môžu všetci záujemcovia vžiť do kože členov skutočných špeciálnychjednotiek. A nemusia byť členmi amerických Delta Force či ruského SPECNAZ-u.

Hovorí sa, že je lepšie raz videť, ako stokrát počuť. Preto sme sa na jeden súboj v tzv. military paintballe boli pozrieť na vlastné oči. Väčšina z desiatich hráčov prišla do paintaballového areálu na Alpínke v maskáčoch. Každý z nich bol hneď na začiatku poučený o pravidlách hry a bezpečnosti. V zásobníku žnačkovačov mali na začiatku sto guličiek.

Hráči sa rozdelili do dvoch družstiev po piatich hráčoch. Každé družstvo začínalo zomknuté na svojom "pľaci". Po zapískaní rozhodcu sa všetci rozpŕchli ako vrabce do úkrytov. Vzápätí sa ozvala streľba, ktorá zvukom pripomínala skutočné zbrane a atmosféra zase akčný film. Červené guličky svišťali vzduchom a väčšinou sa roztrieštili na rôznych prekážkach. Či už na stene alebo na stromoch. Hráč, ktorý bol zasiahnutý, musel zdvihnúť ruku a nahlas vykríknuť "Zásah!". Samozrejme, so zvidhnutou rukou musel ísť mimo ihriska. Tu treba pripomenúť, že platil každý zásah, napríklad aj na topánke. Naopak, za zásah sa nerátal "oprsk" farby, ktorá sa vytryskla z rozbitej guličky.

Každé kolo netrvalo dlhšie ako päť minút, prví hráči "padli" už po niekoľkých sekunádch. Poslední sa snažili taktizovať čo najdlhšie a využívať pri tom rôzne terénne prekážky. Po každej hre nasledovala krátka prestávka, keď sa zásobníky zaistených značkovačov doplnili guličkami. Hráči si mohli vydýchnuť, vyčítať si navzájom, kto koho "zložil" a kolotoč sa začal odznova.

Po boji sme si všimli, že jeden z hráčov mohol ochutnať aj potravinárske farbivo z guličky, keďže dostal zásah rovno do mriežky na maske.

Košičan Daniel Čižmár, ktorý má paintballové ihrisko v prenájme, pred pár rokmi netušil, že sa tejto zábavke bude venovať aj naplno. "Najprv som chodil hrať len rekreačne. Po prvý raz pred siedmimi rokmi v Michalovciach. Tak ma to chytilo, že som sa tomu začal venovať profesionálne. V súčasnosti ma to dokonca z veľkej časti aj živí."

Paintballu sa profesionálne venuje od roku 2004. "Hlavne preto, že je akčný. Vyskúšal som si aj súťažný paintball a ten ma chytil ešte viac. Je to kolektívna hra, a ak je dobrá partia, o zábavu je postarané." Najprv začal pomáhať na profesionálnych ihriskách, potom sa mu koníček stal aj povolaním a zdrojom obživy. "Síce robím viac vecí, ale z veľkej časti nás spolu s manželkou živí práve paintball. Ju to takisto baví, tiež si chodila zastrieľať." Nežnejšie polovičky si rady zahrajú paintball. Možno aj preto, lebo na prvý pohľad pôsobí ako mužská záležitosť. "Nie je to nič nezvyčajné, keď si prídu zahrať aj ženy. Ale stále je ich málo. Akoby sa paintballu báli."

Dôležité je definovať rozdiel medzi športovým a military paintballom. "Pri športovom paintballe by vás v maskáčoch na ihrisko ani nepustili. Nesmie to byť žiadna napodobenina vojny ani boja. Ničoho, čo súvisí s bojom. Berie sa to len ako šport." Hráči majú farebné dresy, na priebeh hry dozerajú rozhodcovia a nehrá sa v lese. Ihriská, v ktorých sa hrá, sú nafukovacie.

Pri military paintballe je počet hráčov neobmedzený. "Organizujú sa akcie, kde je 70 a viac hráčov. V Čechách sa na akcii bežne zíde aj vyše 400 ľudí, v USA aj 2000 ľudí. Na také akcie ale chodia ľudia, ktorí sa tomu viac menej venujú. Majú vlastné značkovače, dohodnú sa a idú hrať."

Samozrejme, viac ľudí sa venuje military paintballu. Je totiž jednoduchšie nájsť kus lesa, ako kúpiť ihrisko za 200-tisíc. A ešte ho treba aj nafúknuť. Okrem ihriska na Alpínke je k dispozícii aj hrisko na Plejsoch pri Krompachoch, ale to neznamená, že hrať sa dá len tam. Paintball sa dá po dohode hrať kdekoľvek a za ´bojové pole´ si môže zvoliť akýkoľvek priestor. Pravda, nesmie ohrozovať iných ľudí, prípadne poškodiť cudzí majetok. Zahrať si partičku napríklad v OD Dargov by určite nebolo možné...

Základom je bezpečnosť

Aj napriek tomu, že paintball nepatrí medzi nebezpečné športy, aj tu platia určité pravidlá. Hráči majú na hlavách šatky, na tvári masku a na rukách špeciálne rukavice.

"Šatky trochu ochránia hlavu pri zásahu zozadu, ale je to viac o tom, aby sa nezašpinili vlasy. Základom je maska na tvári. Ak má niekto odkrytú tvár, nemusí byť zranený, alebo nebodaj ohrozený jeho život. Videl som hráčov, ktorí hrajú len s ochranou očí. Ale gulička má svoju rýchlosť a svoju energiu."

Dostrel paintballového značkovača nie je až taký veľký, ako by si niekto myslel. "Je zhruba 40 metrov. Úsťová rýchlosť sa ale dá regulovať, takže sa dá nastaviť. Na Alpínke je nižšia, keďže sa hrá aj v budove a zásah zblízka by mohol byť bolestivý."

Úsťová rýchlosť sa meria v stopách za sekundu. Jedna stopa je približna 0,3 metra. "Povolené maximum je 300 stôp za sekundu, čo je približne 90 metrov za sekundu. My máme nastavených zhruba 250 stôp za sekundu," vysvetľuje Dano.

Gulička má len niekoľko gramov a priemer zhruba 17 milimetrov. Už po krátkom lete jej úsťová rýchlosť prudko klesá. Princíp paintballovej zbrane je podobný, ako u vzduchovky. "Akurát ju netreba naťahovať a je tam dávkovanie. Rovnako ako zbrane sa dá zaistiť i odistiť."

Bezpečnosť je prvoradá, hoci ju niektorí podceňujú. "Už som videl vystrelené oko aj zuby. To len svedčí o tom, ktoré miesta treba najviac chrániť a prečo je dôležitá maska na tvár. Ja už som videl na paintballových ihriskách všeličo, preto radšej neriskujem. Možno sme kvôli tomu, že sme trvali na bezpečnostných pravidlách prišli o nejakých zákazníkov. Ale radšej nech nepríde 10 ľudí, ako jeden, ktorému sa niečo stane a môže byť z toho problém. Aj na akciách sa niekedy nájdu takí, ktorí nepoužívajú masky, ale mali by vidieť to, čo som videl ja. Vystrelené zuby či zásahy do oka. Niektorí o oko prišli, iní s ním majú doteraz problémy. Pritom stačí používať masku na tvár a je po probléme."

Niekedy si chcú zahrať aj rodičia so svojimi deťmi, na čom by nebolo nič zlé, ale.. "Ja ich radšej pošlem inde, nechcem riskovať. Paintball by mali hrať deti od 15 rokov. Niektorí aj protirečia, že oni sú rodičia a je to ich zodpovednosť. Ja ale riskovať nebudem. Stačí zásah do ruky a už si v živote nezahrá na klavír."

Neodmysliteľnou súčasťou tejto hry je ihrisko. Pri športovom paintballe má väčšinou presne dané rozmery (52 x 25 m). Pri military paintballe sú aj "stále" ihriská, ale hrať sa dá na takmer ktoromkoľvek mieste, ktoré si hráči po dohode vyberú. Neraz je to hlavne les, alebo opustený kameňolom. Paintballové ihrisko na Alpínke nie je možno až také veľké, ako by niekto čakal, ale dá sa na ňom dobre vyblázniť. "Máme to zatiaľ dohodnuté s Mestskými lesmi. Okolie bolo zanedbané a znečistené, tak sme to vyčistili a urobili poriadok. Dávame pozor, nerobíme tu neporiadok, nezapaľujeme oheň a nepoužíva sa ani pyrotechnika."

Hubár uprostred paľby

Pri paintballe na Alpínke sa neraz stali kuriózne príhody. "Paintballové ihrisko je označené bielo - červenou páskou. Takže turisti to väčšinou obchádzajú. Počas hubárskej sezóny sa sem zvyknú zatúlať hubári. Nedávno nám rovno počas hry vošiel na ihrisko hubár, ktorý sa ocitol uprostred paľby. Hru sme okamžite prerušili a keď odišiel, pokračovali sme ďalej."

Paintball si už boli zahrať rôzni "exoti", ktorí sa sami postarali o zábavu. "Boli si tu napríklad zahrať aj muži v plavkách. Jedna pani zase hrala v lese obutá v čižmách na vysokých opätkoch. Maskáče mala zasunuté do čižiem. Nakoniec aj mala výhodu, lebo vtedy pršalo, tak sa nešmýkala až tak, ako ostatní. Boli tu aj takí, ktorí boli oblečení v zimných bundách napriek tomu, že bolo takmer 40 stupňov. Zrejme sa báli, že zásah bude veľmi bolestivý. Ja odporúčam zobrať si tričko a mikinu s dlhým rukávom. To úplne stačí."

O tom, že paintball nie je len zábavka, svedčí aj fakt, že si ho pravidelen chodia zahrať aj vojaci či policajti. "Dokonca boli aj pokusy o to, aby sem na Alpínku chodili trénovať. Ale dali si dve hry, potom sa na to vykašľali a povedali si, že budú trénovať ´nasucho´." Bokom neostávajú ani "kukláči". "Chodia aj oni. Tiež študenti policajnej akadémie. Takto sa vedia odreagovať a má to pre nich aj zmysel." Armáda SR zase takto skúša potenciálnych profesionálnych vojakov. "Keď robili nábor, priviezli sem záujemcov o službu v armáde. Jednou z akcií bol aj paintball. Trochu im tak chceli priblížiť situácie, v akých sa môžu ocitnúť."

Paintabllové guličky sú vymyslené tak, aby splnili svoj účel. Teda označiť súpera, ale nezraniť ho. "Guličky sú zo želatíny, obal je podobný ako kapsule na lieky. Vnútro je plnené potravinárskym farbivom a rastlinným olejom. Dokonca sa to dá jesť, je to biologicky odbúrateľný materiál." Dôležité je, že fľaky po zásahoch sa dajú ľahko vyprať. Ale väčšina hráčov hrá paintball buď v maskáčoch, alebo staršom oblečení.

Značkovač a príslušenstvo, ktoré treba mať na paintball, nie sú lacná záležitosť. "Najlacnejší komplet, ktorý stačí na občasné hranie, stojí zhruba 5 tisíc korún. Solídnejší stojí 10-tisíc a viac. Ide o to, kto je koľko ochotný investovať. Značkovače existujú poloautomatické. Koľkokrát sa stlačí spúšť, toľkokrát vystrelia. Plnoautomatické strieľajú v dávkach. Ako samopal."

Existujú internetové stránky, na ktorých sa vyznavači military paintballu stretávajú a vedia sa navzájom dohodnúť kde a kedy sa bude hrať. Mnohí upútajú svojou výzbrojou. "Videl som aj upravené značkovače. Jeden bol dvojhlavňový a pripomínal brokovnicu, ďalší zase rotačný guľomet." Niektorí používajú tanky, čo sú vlastne prerobené autá. Zvnútra strieľajú označovačmi jeden, alebo dvaja hráči. Z hry ich môžu protihráči vyradiť len tak, že trafia do otvoru, z ktorého strieľajú. "Existujú aj raketomety. Rakety sú vyrobené z peny, akú majú špongie. Tie sú napustené farbou. Nechýbajú ani míny a granáty."

Košice majú vlastnú paintballovú ligu, aj keď v tomto roku mala prestávku. "Kedysi sa jej zúčastňovalo pomerne málo ľudí, ktorí navyše ligu nepoznali. Teraz je už je veľa hráčov, ktorí majú vlastné značkovače a chodia hrať. Takže v ďalšom roku by už nemal byť problém oživiť paintballovú ligu."

Existuje však aj slovenská liga v športovom paintballe. "Na 10 hráčov je tam 8 rozhodcov, ktorí všetko sledujú. Hra je veľmi rýchla, vystrieľa sa veľa guličiek. Časový limit je 5 minút. Väčšinou je snaha hráčov oboch tímov rozhodnúť hru na začiatku. Ak nie, tak sa naťahuje čas, aby sa uhrala aspoň remíza. Väčšinou to ale končí tak, že jednému družstvu sa podarí ´vystrieľať´ súperov a doniesť ich vlajku."

Rozhodcovia nedozerajú len na priebeh hry, ale ich úlohou je aj kontrola označovačov. "Pred zápasom sa zmeria radarom ich úsťová rýchlosť. Po zápase sa kontroluje aspoň tomu hráčovi, ktorý doniesol vlajku. lebo aj napriek víťazstvu a ukoristeniu vlajky súperov, ak rozhodcovia namerajú vysokú úsťovú rýchlosť, hráča vyradia. Potom musí doniesť vlajku ďalší hráč. Ak už nie je nikto iný, tak platí remíza."

D. Čižmár nemá problém s tréningom na športový paintball, ani s tým, kde si s partiou môžu zahrať. Na východnom Slovensku je však len jeden tím, ktorý hrá športový paintball "vážne". "Zatiaľ je zmiešaný, zložený z Košičanov a Prešovčanov. V ďalšej sezóne je cieľom, aby mali Košice aj Prešov vlastné družstvá. Bol som si zahrať aj celoslovenskú ligu, hral som za Bratislavčanov, lebo z Košíc nás zatiaľ veľa nie je."

Najčastejšie ho hrá na Slovensku 10 hráčov, čiže 5 proti 5. Ale nemusí to byť vždy pravidlom. Zvykne sa hrať aj 7 proti 7, ale aj 3 proti 3. Hráči majú svoje dresy tak, ako na hokeji.

Pokiaľ ide o paintballistov, ktorí sa venujú tomuto športu intenzívne, v Košiciach ich zrejme veľa nebude. "Netrúfam si odhadnúť presne počet paintballistov, ktorí majú doma značkovač a chodia si občas zahrať. Možno ich je 100, možno 200. Ale takých, ktorých vidím na akciách a skutočne sa tomu venujú, poznám zhruba 10. Ale môžu byť aj partie, ktoré si zahrajú stále medzi sebou a s nikým iným nekomunikujú."

Napriek tomu je budúcnosť paintballu celkom optimistická. V Košiciach je predajňa, kde sa dá zohnať všetko potrebné na paintball a ceny nie sú závratné. Takže kto si chce pravidelne spolu s patriou užiť trochu adrenalínu, nech vyskúša paintball.

História paintballu

Noel Hayes, Robert Gurnsey a Charles Gains vymysleli ideu hry paintball v lese medzi ľuďmi pochádzájucimi z rôznych prostredí a s odlišnými skúsenosťami. Mala preveriť čo najviac rôznorodých faktorov ako dôvtip, smelosť, odvahu, ľstivosť a podobne. Načrtli skupinu pravidiel a cieľov a keď ktosi našiel v katalógu farmárskych pomôcok pištoľ na CO2, ktorá dokázala strieľať farbou naplnené projektily na vzdialenosť 30 metrov, mali, čo potrebovali - jasný spôsob označenia hráča. Panitball sa práve zrodil.

Prvá zbraň použitá na paintball bola značkovacia pištoľ NellSpot 007, vynájdená v roku 1970 Jamesom Halom. História tohto "športu" sa začala písať v júni 1982, keď svet zažil prvú hru. Všetci ďalší hráči boli priatelia Noela, Roberta a Charlesa. Spolu ich bolo 12 a nikto z nich úplne netušil, čo majú čakať. Každý dostal značkovaciu pištoľ, ochranné okuliare, kompas a mapu 100 hektárového lesa, kde sa hralo. Každý hráč začínal sám na dopredu určenej pozícii na hraniciach ihriska. Na ihrisku boli na stromoch zavesené štyri vlajky a cieľom bolo ich zhromaždiť a "živý" sa dostať von z ihriska. Víťazom sa stal Ritchie White, drevorubač z New Hampshire. Splniť úlohu sa mu podarilo za dve a pol hodiny. Pri tom ho nikto nevidel a on nevypálil jedinú ranu. Prvá hra bola úspechom. Presne tým, čo autori chceli - náročným, vyčerpávajúcim, vzrušujúcim, adrenalín pumpujúcim zážitkom, fascinujúco odrážajúcim povahy a spôsoby života jednotlivých účastníkov. Medializácia vyvolala širokú publicitu. Ako odpoveď na následný záujem pôvodní tvorcovia založili spoločnosť "National Survival Game" a vybudovali dealerskú sieť po celých USA.

Už v roku 1983 sa konala prvá veľká súťaž NSG National Championship. V roku 1985 prišiel paintball do Anglicka a začiatkom 90-tych rokov aj do Európy. V roku 1992 bola založená NPPL (National Profesional Paintball League), ktorá dnes zastrešuje najvýznamnejšie turnaje, ktoré sa hrajú na celom svete.

Boris MACKO

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári