medziobdobia kollárovskej a štúrovskej generácie.
KOŠICE. Narodil sa v Jelšavskej Teplici. Vzdelanie získaval v Jelšave a Gemeri. Študoval na rožňavskom gymnmáziu, potom na filozofickom a teologickom učilišti v Kežmarku. Za výborný prospech získal štipendium, ktoré využil na prázdninovú návštevu Krakova a Wieliczky.
V roku 1834 ho poslali na bohosloveckú fakultu berlínskej univerzity. Zastavil sa na desať dní v Prahe. Po počiatočnej radosti zo stretnutia s českými vlastencami zažil rozčarovanie. Na českom predstavení Stavovského divadla nebol v panských lóžach skoro nikto, na uliciach česky rozprávali iba chudobní a nižšie vrstvy, všade sa hovorilo po nemecky. V žiali napísal Tomášik tri slohy textu Hej, rodáci, ešte naša slovenská reč žije. Vtedy ešte netušil, že sa stal autorom budúcej hymny Slovenského štátu.
Po ukončení vzdelávania pracoval dva roky ako vychovávateľ v Bánréve, no keď mu otec ochorel, vrátil sa domov a po jeho smrti pôsobil v Chyžnom ako evanjelický farár. Stal sa dozorcom škôl a pričinil sa o založenie prvého slovenského gymnázia v Revúcej.
Svoju tvorbu začínal poéziou v latinčine, ale zaujímal sa aj o ľudovú tvorbu. Písal tiež česky a slovensky. V jeho dielach sa často objavuje výzva do boja za slobodu a spravodlivosť, snaží sa dokázať dôležitosť slovenského národa v dejinách Uhorska. Písal aj básne satirické, manželské a s ľudovými motívmi. Diela sa dotýkajú gemerského regiónu.
Jeho verše sa stali národnými piesňami. Takými sú Hej, pod Kriváňom, Hej, Slované (Hej, Slováci), Ja som bača veľmi starý. Je autorom poézie Básně a písně, historických próz s romantickými prvkami Vešelínov odboj, Vešelínovo dobytie Muráňa, Malkotenti, Kuruci. Báseň Hej, Slováci sa stala hymnou hnutia panslavizmu a bola preložená do všetkých slovanských jazykov. My používame jej pôvodnú verziu textu dodnes.
Zajtra sa dozvieme o Továrenskej ulici v Starom Meste.
Autor: pod
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
