skomponoval množstvo muziky k filmom. Celý život ho však sprevádza aj vášeň pre politiku. O tom, i mnohom inom sme sa porozprávali, keď sem nedávno prišiel na premiéru nového baletu Odysseus, ku ktorému skomponoval hudbu.
Vaše scénické oratórium Odysseus vzniklo pred 22 rokmi, kedy malo premiéru v Prahe. Je vám príbeh hrdinu, ktorý putuje svetom a na ceste domov bojuje s množstvom prekážok, stále blízky?
- V Odysseovi sa môže vidieť každý. Je to vyjadrenie túžby po realizácii vlastných snov i po slobode. Je to vlastne tínedžerský príbeh, v ktorom sa Odysseus búri a ako všetci mladí ľudia, odchádza niečo hľadať. Je to zároveň veľký hrdina, ktorý ostáva sám. Je to krásny príbeh, no mňa osobne až tak neberie. Má v sebe totiž menej politiky, ako by som potreboval.
Politika je to, čo vás najviac priťahuje?
- Áno. Mám v sebe čosi ako politické črevo. Som schopný toho, čo dozaista nerobí nikto okrem mňa od rána od jednej do šiestej sledujem v televízii záznamy z parlamentu. Dokázal by som sa na to pozerať každý deň a vôbec ma to nenudí. Mám politickú úchylku. (Smiech)
Umelci však väčšinou hovoria, že pre nich je politika príliš nezrozumiteľná a špinavá...
- Ja však tento názor nezastávam. Stál som totiž pri zrode budovania československej a potom českej politiky po roku 1989. Keď si na to človek raz "siahne", vidí, ako sa ľudia vyvíjajú. Často sa zovšeobecnene hovorí, že politici sú špinaví. No to je úplný nezmysel. Niektorí takí sú, iní nie. Ja som mal možnosť vidieť, ako sa osudy rúcajú a zas naopak, ako iní rastú. Politici sú rôzni. Niekto to berie ako spôsob obživy, iný ako možnosť niečo si nahrabať, ale sú aj takí, čo to chápu ako službu ľudu.
Vy ste to brali ako svoju životnú úlohu, ktorú keď naplníte, vrátite sa späť k hudbe?
- Tak som si to naivne naplánoval, potom som to vykecal, a tak som to musel splniť. No v čase, keď som odchádzal z parlamentu, aby som splnil tento sľub, by som si bol najradšej nafackal za to, že som to vypustil z úst.
Prečo?
- Pretože ma už politika zaujímala a keď som tým, že som odprevadil posledných ruských vojakov z nášho územia, splnil svoju úlohu, mal som už ďalšiu - udržať Československo pohromade. Možno by som to bol aj zvládol, ale už som sa vyexpedoval z parlamentu. Otázka Československa sa totiž riešila v čase, keď už od nás odchádzal posledný ruský vojak a mne neostávalo iné, ako odísť. Dodržať slovo. S Tigridom sme však ešte urobili petíciu za referendum o otázke rozdelenia spoločnej republiky. Nazbierali sme dva a štvrť milióna hlasov. Tie však skončili v parlamentnej skartovačke, alebo v nejakom kumbále.
Mnoho politikov dá sľub a potom ho nedodrží. Mohli ste svoje zotrvanie v parlamente predsa obhájiť tým, že máte ďalšiu úlohu. Prečo ste odišli?
- Lebo by to bol už istý druh "vyčúranosti". Už by mi nikto neveril. Bol som už vysoko, mal som vysoké funkcie. Takže už vidím, ako mi národ verí, že v tých zabývaných funkciách zotrvávam preto, aby som mu naďalej pomáhal. Ak som chcel ostať politicky dôveryhodný, nemal som už inú možnosť, ako slovo dodržať.
Nebolo vám ľúto, keď sa potom Československo rozpadlo?
- Veľmi ma to mrzelo, lebo som naviac videl Mečiarov vývoj od samého začiatku, keď bol proti rozpadu a chodil Pithartovi do Prahy žalovať, že sa tu niečo "varí". A napokon sa otočil a postavil sa do čela tejto iniciatívy. Veci potom nabrali rýchly spád a nerobím si veľké ilúzie, že by som to zmenil. Ale mohol som sa o to pokúsiť, lebo fakt je ten, že svojho času to ešte ovplyvniteľné bolo. No my sme ten problém podcenili.
Nebolo vám ľúto, že ste v čase "politikárčenia" nemali čas na muziku?
- Nebolo. V tom mi Michal Pavlíček a pár ľudí urobili jasno jednou poznámkou vraj kde som bol, že tu na mňa všetci čakali. A ja som si za ten čas dovolil robiť nežnú revolúciu... Po tejto poznámke som zistil, že sú ľudia, ktorí nie sú schopní pochopiť priority. Lebo v revolúcii, v ktorej sa zbavujete dlhoročného poddanstva a totality, majú všetci odložiť vidly a lopaty, zubári majú kopnúť do svojho zubárskeho kresla, spisovatelia zlomiť pero a bežať na barikády. A nie vykladať, že tu niekto na niekoho čaká. Takže nie, nebolo mi ľúto. Skôr mi bolo ľúto, že sme tomu dali málo času.
Je vám aj dnes ľúto, že sa venujete hudbe a nie politike?
- Dnes je to už dávno preč. No stále mi je ľúto, že som sa z nej predčasne vyexpedoval svojím romanticky chápaným pocitom zodpovednosti a slušnosti. Môj vplyv bol najmä po Rusoch enormný a ja som ho zrušil.
Po odchode z aktívnej politiky ste však stále pôsobili ako Havlov poradca. Máte dodnes vplyv na niektorého z politikov?
- Stále na Havla. Znie to síce veľmi chvastúnsky, no s Havlom som zostal v priateľskom vzťahu. Teraz s ním točím film o revolúcii.
Kto mal, čo sa týka vášho osobnostného rozvoja, na vás najväčší vplyv?
- Okrem matky určite môj otec a Havel. Môj otec je mierna povaha s nesmiernym politickým prehľadom. Vyštudoval tri vysoké školy. Jedna z toho je politológia, takže má hlboké zásadné znalosti a dodnes vynikajúci prehľad. On ma bol celý život schopný usmerňovať. A veľký vplyv mal na mňa Havel. Je to úžasná svetová osobnosť. Takmer každý jeho názor je ako čistá studnička a nesmierne originálny. Niektorí sa mu síce snažili našiť názorovú diskontinuitu, ale to je čistý nezmysel. On je ukovaný z olova a od začiatku nesmierne čistý.
O politike rozprávate tak vášnivo, až by mohol človek zaváhať, či sa cítite byť viac muzikantom, alebo politikom...
- Určite muzikantom. Lebo na to, aby sa mohol človek cítiť byť politikom, musel by to robiť. Lebo kecať o politike pri pive dokážu špeciálne Česi. U nás je v krčme každý predseda vlády, či prezident. Mňa politika stále veľmi zaujíma, ale tým, že som utiekol k hudbe, potvrdil som, že sa stále cítim ako muzikant.
Vy ste k hudbe utiekli?
- V jednej chvíli som začal mať dojem, že nič nerobím. A tak som začal bádať, o čo je ten pocit opretý. Vtedy som pochopil, že keď nerobím muziku, akoby som nepracoval. Nech som robil čokoľvek, mal som pocit, že sa iba flákam. A keď som začal písať noty, čo je pre iných flákanie sa, znovu som nadobudol pocit, že pracujem.
Na čom momentálne robíte?
- Stále niečo skladám a s kapelou pripravujeme nový album. Je mi trošku ľúto, že tento žáner nemá iné možnosti, než výrobu cédečka. Je to totiž taký hlúpy formát. Keď si vezmete spisovateľa ten môže napísať krátku novelu, ale aj celé romány. A my máme stále len to cédečko. Tak teda pripravujeme ďalšie.
Prečo teda nekomponujete vážnu hudbu? Tam by ste mohli robiť krátke útvary, ale aj celé oratória.
- To by som mohol, no znamenalo by to takmer zmeniť profesiu. Nehovoriac o tom, že vo vážnej muzike funguje nesmierna rivalita, pretože je o to omnoho menší záujem. Musel by som tam zápasiť s neprijatím. A mňa navyše rocková muzika baví.
Na čo sa najbližšie tešíte?
- Ja už sa veľmi neteším. Emócia tešenia sa na niečo u mňa vekom odpadla. V tejto rovine už vôbec neuvažujem. Nie je to tým, že by som si nevážil život, alebo trpel nudou, či presýtenosťou. No mám toľko práce a starostí, že všetko riešim za pochodu.
ANDREA TOMÁSCHOVÁ
andrea.tomaschovakorzar.sk
FOTO: RÓBERT SÁNDOR
00-spravodajstvo/Kocáb ROSA/
Kocáb 0 ROSA
Michael Kocáb
Autor piesní, komorných diel, scénického oratória Odysseus i množstva filmovej muziky.
* * *Citát * * *
V revolúcii, v ktorej sa zbavujete dlhoročného poddanstva a totality, majú všetci bežať na barikády.
* * * Profil * * *
Michael Kocáb
n na konzervatóriu vyštudoval organ a skladbu
n už počas štúdií hral s Pražským big bandom, Jiřím Stivínom a s vlastnou kapelou Pražský výběr (albumy Žízeň, Straka v hrsti, Výběr), ktorá určovala vývojovú líniu českého rocku v 80. rokoch
n v roku 1989 založil s Michalom Horáčkom občianskú iniciatívu Most, ktorá sprostredkovala rokovania medzi predstaviteľmi opozície a oficiálnych politických štruktúr
n bol spoluzakladateľom Občianského fóra, za ktoré sa stal poslancom (zaslúžil sa o odchod sovietskej armády z Československa)
n v roku 1996 obnovil s Michalom Pavlíčkom činnosť Pražského výběru
n dnes je frontmanom kapely Pražský výběr II
n je držiteľom viacerých ocenení
Autor: 7. novembra
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
