Východ ochránia nové stavby
Východ Slovenska potrebuje ochranu pred povodňami. Jeho územie v posledných rokoch záplavy postihovali najviac. Ministerstvo životného prostredia sľubuje, že peniaze na protipovodňové stavby pôjdu v najbližších rokoch prednostne do východnej časti krajiny
KOŠICE. Prichádzajú stále znova. Na východe Slovenska niet okresu, ktorý by za posledné desaťročie nepocítil silu prívalového dažďa a lokálnych povodní. Niektoré obce aj niekoľkokrát za rok. Vodohospodári, vedci a ochranári sa rozchádzajú v názore ako im zabrániť, nepochybujú však, že k nim bude naďalej dochádzať.
Od roku 1997 spôsobili povodne na Slovensku škody za sedemnásť miliárd korún. Približne štyri miliardy sa za rovnaké obdobie len na východe vynaložilo na opatrenia na ich zamedzenie. Podľa vodohospodárov to na predchádzanie zaplávam nestačí. Štát preto avizuje výstavbu nových protipovodňových stavieb.
Najhoršie na východe
Z histórie povodní vyplýva, že Košický a Prešovský kraj ničí veľká voda viac ako zvyšok Slovenska. Potvrdil to projekt Geografického ústavu Slovenskej akadémie vied zameraný na mapovanie povodňového rizika. Vedci zanalyzovali výskyt povodní v slovenských obciach v rokoch 1996 2006 a medzi územia s najvyššou frekvenciou výskytu povodňových situácií zaradili aj severovýchodnú a juhovýchodnú časť Slovenska
Ľubomír Solín z Geografického ústavu hovorí, že väčšina z postihnutých obcí pritom doplácala na povodne v malých povodiach v jarnom a letnom období. "Ich priestorové rozloženie a frekvencia výskytu závisí od úrovne povodňového hazardu povodia, čo je vzájomná kombinácia priepustnosti pôd a lesnatosti povodia," povedal.
V prípade stredných a veľkých tokov boli povodňami postihované predovšetkým obce pri riekach Poprad a Torysa, v horných úsekoch riek Topľa a Ondava a na dolných úsekoch Uhu, Latorice, Bodrogu a Tisy. "Nie sú na nich vybudované veľké vodné nádrže. Častý výskyt povodňových hladín je reakciou na povodňové situácie na ich prítokoch z malých povodí," hovorí Solín.
Časté povodne na východe vysvetľuje náčelník Lesoochranárskeho zoskupenia VLK Juraj Lukáč dvoma výnimočnosťami tohto územia geologickým zložením pohorí a lesným hospodárením.
"Veľkú časť zaberajú flyšové pohoria a flyš má oveľa menšiu hydrickú účinnosť ako andezit alebo vápenec. V takýchto pohoriach je les a jeho pôda kľúčovým faktorom zadržiavania vody. V lesoch na východe sa však od sedemdesiatych rokov až donedávna robili holoruby. Pôdu preto zdevastovala erózia, čo praktický znamená zničenú akumulačnú schopnosť lesa," hovorí.
Naplánované stavby
Po katastrofálnych záplavách v 90. rokoch vláda v roku 2000 prijala Program protipovodňovej ochrany Slovenskej republiky do roku 2010. "Zvýšenie retenčnej schopností tokov a celých povodí je hlavným cieľom snaženia," píše sa v dokumente. V oblasti vodného hospodárstva to znamená najmä zabezpečenie potrebnej prietokovej kapacity korýt, zväčšenie zadržiavacích priestorov nádrží a budovanie ochranných hrádzí.
Aktualizovaná verzia dokumentu z roku 2002 obsahuje zoznam konkrétnych vodohospodárskych zásahov za 21 miliárd korún. Štát však doteraz dával na protipovodňové opatrenia menej peňazí ako schválila vláda.
Podľa vodohospodárov by len východ potreboval na opatrenia proti povodniam ročne asi dva miliardy korún. Približne toľko by totiž stačilo na stavby, ktoré má vo výhľade košický odštepný závod Slovenského vodohospodárskeho podniku. "Na východe je najviac citeľný ich nedostatok. Vysvetlenie je jednoduché - je tu najviac obcí postihnutých povodňami," hovorí Jozef Prosba, vedúci odboru vodohospodárskeho rozvoja.
Okrem ochrany Košíc a Prešova naplánovali aj rekonštrukcia hrádze v Koškovciach na Laborci, vo Veľkých Trakanoch na Tise a v Sadoch nad Torysou. Opraviť sa má aj hrádza rieky Ondava v okolí dvoch čerpacích staníc v okrese Trebišov. Upravia sa potoky v Nižnom Klatove a v Trsťanoch. V harmonograme investičných akcií je rekonštrukcia poldra Borša a hrádze vodnej nádrže Šírava, ktorá bola poškodená povodňami v minulosti.
Ministerstvo: na východ nezabúdame
Ministerstvo životného prostredia pod vedením Jaroslava Izáka plnenie protipovodňového programu označilo za svoju prioritu. V septembri rezort oznámil, že v rokoch 2007 až 2010 plánuje na Slovensku realizáciu viac než 180 stavieb s celkovými nákladmi osem miliárd korún.
"Financovať sa budú hlavne zo štrukturálnych fondov Európskej únie, z vlastných zdrojov vodohospodárskeho podniku, štátneho rozpočtu i napríklad z humanitárnej pomoci," povedal hovorca rezortu Peter Višváder.
Predpokladané financie na prevenciu proti povodniam z eurofondov do roku 2013 predstavujú asi štyri miliardy korún. Okrem toho treba do roku 2010 na plnenie protipovodňového programu vyčleniť zo štátneho rozpočtu najmenej 2, 29 miliárd ročne.
Ministerstvo tvrdí, že investície budú smerovať predovšetkým do východných častí republiky. Podľa Višvádera to predpokladá aj Operačný program životné prostredie, programový dokument Slovenska na čerpanie eurofondov pre sektor životného prostredia na roky 2007 až 2013. "Košickému a Prešovskému kraju, teda najviac ohrozovaným regiónom, pripadne približne päťdesiat percent finančných prostriedkov," hovorí.
Prednosť majú Košice a Prešov
Prednosť na východe má ochrana krajských sídel. V Košiciach sa bude pokračovať v rekonštrukcii ochranných hrádzí Hornádu, v Prešove upravovať Torys a Sekčova.Zvýši sa prietoková kapacita riek.
Otakar Hrabovský, vedúci odboru inžinierskych činností odštepného závodu Košice Slovenského vodohospodárskeho podniku, vysvetľuje, že Hornád sa upravoval v 60. rokoch ako koryto v extraviláne, keď sa nachádzal mimo mesta. "Teraz je toto okolie Hornádu zastavané. Kapacita je asi 500 metrov kubických za sekundu, čo nepostačuje na bezpečné odvedenie prietoku storočnej vody bez vyliatia koryta, teda 757 metrov kubických za sekundu," hovorí.
S úpravou koryta sa bude ďalej pokračovať v úseku od nového šikmého mosta až po most v Ťahanovciach. Súčasťou týchto prác je aj rekonštrukcia hate vo Vyšnom Opátskom z roku 1963. Hlavným dôvodom sú silne opotrebované časti oceľovej konštrukcie, ktorá v roku 2001 spôsobila haváriu zdvíhacieho zariadenia klapky.
Súčasťou ochrany intravilánu Košíc je rozšírenie hate Košice Ťahanovce na ľavú stranu v smere toku. Vymenia sa i jej technologické diely, oceľové konštrukcie a ostatné vybavenie.
V Prešove v úseku od mosta pri Haniske až po Veľký Šariš upravia profil Torysy tak, aby zvládol nápor storočnej vody. Lepšiu ochranu Sídliska III prinesie zvýšenie hrádze.
Nevyhnutná je rekonštrukcia vodnej nádrže Sigord. V zlom stave je najmä bezpečnostný priepad, zanesená je i samotná nádrž. "Opravu potrebuje vypúšťací objekt. Nádrž je kvôli tomu napustená len na jednu tretinu. To nám znemožňuje pri povodniach ju vodohospodársky ovládať," vysvetľuje Prosba.
Najbližšie k uskutočneniu sú dva projekty zo zásobníka ministerstva životného prostredia pre štrukturálne fondy. Ide o rekonštrukciu technologického zariadenia vodnej nádrže Ružín, ktorá splošťuje povodňovú vlnu pri ohrození Košíc a už spomínanú oprava hate Vyšné Opátske.
Ochranári: len stavby nestačia
Podľa Lukáča by však protipovodňová ochrana nemala byť len záležitosťou vodohospodárskych stavieb a veľkého množstva financií. "Žiadne stavby neochránia ľudí pred záplavami, pokiaľ nebudeme rešpektovať krajinu a zadržiavať zrážkovú vodu všade kde sa dá," hovorí.
Vodu pritom zachytáva len starý zmiešaný les, ktorého pôda nie je zničená holorubmi. Lukáč preto navrhuje v horných častiach povodí obmedziť alebo úplne vylúčiť ťažbu dreva. "Najlacnejšie a najefektívnejšie je totiž vodu zadržať tam, kde sa pramienky ešte len zlievajú, vysoko v horských povodiach, v lesoch," povedal.
Pre prebiehajúcu intenzívnu ťažbu považuje za najviac ohrozené podhorské obce v povodí Ľutinky v Sabinovskom okrese, dediny pod Slanskými vrchmi najmä od hanušovskej strany a Juskovú Voľu v okrese Vranov nad Topľou.
Najlacnejšie sú poldre
Ochranári sa však s vodohospodármi zhodujú v potrebe budovania poldrov, suchých nádrží nad sídlami, ktoré sa napúšťajú len pri povodniach. Presadzujú však ich umiestnenie na poľnohospodárskej pôde, nie v lesoch.
Ako najvýhodnejšia a najlacnejšia alternatíva ochrany pred povodňami sa poldre javia aj vodohospodárom. "Pri ich realizácií sa nezaberajú súkromné pozemky v takej miere ako pri budovaní hrádzí a priestor na akumuláciu vody zostáva v prírodnom stave," hovorí Hrabovský.
Za pravdu mu dáva využitie existujúcich poldrov. Najväčší na východe je Beša v Trebišovskom okrese. Slúži na zníženie povodňovej vlny na Laborci a Latorici. Mimoriadne sa osvedčili aj dve suché nádrže nad Vranovom nad Topľou. Kým ich mesto nemalo, voda sa pri každých väčších dažďoch dostala až do centra. Pomohli už aj poldre nad obcami Frička a Nižný Tvarožec v okrese Bardejov.
Vodohospodársky podnik má vypracované štúdie na podobné projekty. Najväčšou investíciou by bola sústava poldrov v povodí Sekčova. Jeden z nich by ochránil aj rovnomenné prešovské sídlisko. Suchú nádrž potrebujú aj Sobrance.
"Pri povodniach je tu plný záchytný kanál, do ktorého sa zaúsťuje Sobranecký potok. Spätné vzdutie od Uhu zabraňuje plynulému odtoku a voda sa v Sobranciach v časti Komárovce dostáva mimo koryta. Polder by to vyriešil," vraví Hrabovský.
Naplánovaný je aj polder nad obcami Pčoliné v okrese Snina a Ľutinka v okrese Sabinov.
Zmena: viac peňazí
Zo štátneho rozpočtu na tento rok bolo pre Slovenský vodohospodársky podnik v rámci protipovodňových opatrení vyčlenených päťdesiat miliónov korún na úpravy a údržbu. Odštepný závod v Košiciach z toho dostal 22 miliónov. Ďalších päťdesiat milónov z rozpočtu išlo na výstavbu nových objektov. Na východe sa z toho za tri milióny upravil Dubovický potok v okrese Sabinov a za skoro šesť a pol milóna potok Hromovec pri Starej Ľubovni.
Tieto čísla ukazujú, že štát na prevenciu povodní potrebných vyše dve miliardy korún každý rok zrejme nenájde. A to napriek tomu, že vo vládnom návrhu budúcoročného rozpočtu sa na tento účel vyčlenilo už 1,6 miliardy. Ministerstvo to považuje za zásadnú zmenu, lebo v minulých rokoch sa do tejto oblasti dostávali z rozpočtu len minimálne prostriedky. "Prerozdelenie prostriedkov do jednotlivých krajov bude známe až po schválení rozpočtu," dodáva Višváder.
Roman Rokytka
roman.rokytkakorzar.sk
Desaťročie povodní na východe
1997
V Levočských vrchoch spadlo za päť dní 170 milimetrov zrážok. Silné júlové dažde zdvihli rieky Poprad, Dunajec, Torysa a Hornád. Povodňová vlna Torysy zasiahla obec Tichý potok.
1998
Extrémne búrky 20. júla spôsobili katastrofálne povodne. Zasiahli 82 obcí v oblasti Šarišskej vrchoviny, Levočského pohoria a Braniska. Po polhodinovom daždi zaplavilo obce Renčišov, Dubovica, Uzovské Pekľany, Lipany, Jarovnice, neskôr ďalšie.
Povodňové vlny na tokoch Malá Svinka, Svinka, Žehrica, Torysa a ich prítokoch. Niekde dosiahli výšku až štyri metre. V Jarovniciach zahynulo 50 obyvateľov rómskej osady. Postihnutých bolo 10 850 ľudí v 75 obciach, 279 domov bolo poškodených alebo zničených, 2059 domov zaplavilo. Náklady a škody 985 miliónov korún.
Toky na východe sa rozvodnili aj v novembri. Najvýraznejšie stúpol Uh, za 18 hodín o 8 metrov. Odstrelom pretrhli ľavostrannú ochrannú hrádzu nad obcou Lekárovce.
1999
Roztápanie snehu, dažď a ľadové bariery na riekach spôsobili prudký vzostup Ondavy, Popradu, Laborca, Torysy, Hornádu, Latorice, Bodrogu. Bodrog presiahol limit dohodnutý s Maďarskom, začal sa preto napúšťať polder Beša. Vtieklo do neho 28 miliónov kubíkov vody. Postihnutých bolo 175 obcí.
V lete postupne povodne v obciach Chmelnica, Plavnica, Ľubotín, Sulín a Starej Ľubovni, v okresoch Sabinov, Prešov, Spišská Nová Ves, Bardejov, Humenné, Košice okolie a Gelnica.
2000
Nadpriemerne veľa snehu zapríčinilo historickú povodeň na maďarskom úseku Tisy. Na Slovensku trvali povodňové situácie na Tise, Bodrogu a Latorici tri mesiace. Prekročenie úrovne hladín storočnej vody. Vodu zadržiavajú v poldri Beša a nádržiach Domaša a Zemplínska Šírava. Silný vietor spôsobil vlnobitie, ktoré poškodilo svah a korunu juhovýchodnej nádrže Zemplínskej Šíravy.
2001
Marcové záplavy na juhovýchode Slovenska po pretrhnutí hrádze Tisy v Maďarsku. Na búrky v júli doplatili obce v horných úsekoch tokov Poprad, Hornád, Ondava, Topľa, Laborec a Torysa.
2002
Povodne od januára do augusta. Najprv stúpli rieky Východoslovenskej nížiny. Na hrádzi Latorice sa zosunul svah. V máji drobné toky zaplavili niekoľko obcí v okresoch Bardejov, Spišská Nová Ves a Levoča. V auguste sa to opakuje v povodí Bodrogu a Hornádu.
2003
Miernejší rok. Nebezpečný v marci pohyb ľadu na Hornáde v Spišskej Novej Vsi. Menšie záplavy v lete v okresoch Levoča, Spišská Nová ves, na toku Šibská voda v Bardejove a nad Nižným Klatovom.
2004
V júli záplavy v celom povodí Popradu, Hornádu, Torysy, Tople a Ondavy. Hornád sa vybrežil pod vodným dielom Ružín až po Kysak. Mimo koryta sa dostala Svinka a Slovinský potok. Vyliala sa Torysa, Poprad i Sekčov pri Prešove. Na nádrži Sigord prekročená maximálna prevádzková hladina. Na Ondave sa 31. júla preliala a neskôr pretrhla hrádza. Voda zaliala 3 500 hektárov. Obyvateľov obce Malčice evakuovali. V obci Svinica zahynul muž pri pokuse prebrodiť rozvodnený potok.
2005
Lokálne povodne v auguste zasiahli 82 obcí v Prešovskom kraji. Najväčšie škody vo Vranovskom okrese. Neprejazdná diaľnica z Košíc do Prešova. Rómske deti z osady v Kapušanoch pri Prešove presunuli do telocvične školy.
2006
Povodne v júni postihli 134 východoslovenských obcí. V Košiciach vyhlásili celoplošný stav ohrozenia.V Sadoch nad Torysou evakuovali obyvateľov 20 rodinných domov. V Sečovciach sa utopil 9-ročný chlapec. Na 23 miliónov korún odhadli škody na cestách Košického kraja.
2007
V januári a februári výraznejšie zrážky na východe. Napriek malým zásobám snehu spôsobili na tokoch v povodí Bodrogu vlny s presiahnutím stupňov povodňovej aktivity.
Zdroj:
Program protipovodňovej ochrany v SR do roku 2010
Slovenský vodohospodársky podnik, š.p.
Slovenský hydrometeorologický ústav
Slovenská správa ciest
Autor: 1890
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
