Korzár logo Korzár Košice

Košická Spoločnosť Via Cassa združuje priateľov a nadšencov historického šermu, vojenstva, divadla a histórie

Počas bitky na Bielej hore sa vrátili do 17. storočia Nielen priaznivci histórie by sa radi pozreli do minulosti, ako vtedy vyzeral svet a ako

Počas bitky na Bielej hore sa vrátili do 17. storočia

Nielen priaznivci histórie by sa radi pozreli do minulosti, ako vtedy vyzeral svet a ako ľudia žili. Možno vyznie prekvapujúco informácia, že cestovanie časom je možné. Vďaka Spoločnosti Via Cassa sa môžte v čase preniesť o niekoľko storočí dozadu. Jej členovia sa venujú viacerým obdobiam našich dejín. Pri ich vystúpeniach sa može človek ocitnúť v období tzv. tridsaťročnej vojny či spoznať bratríkov z 15. storočia. Pre členov Spoločnosti Via Cassa však príprava na vystúpenia znamená aj množstvo hodín, strávených pri tréningoch i výrobe kostýmov, brnení či zbraní.

SkryťVypnúť reklamu

Via Cassa pôsobí od roku 1998, no ako samostatné občianske združenie funguje od roku 2001. Zastrešuje Strelecký Spolok Košice, Skupinu historického šermu Arthecon, Šermiarsky klub Spoločnosti Via Cassa a Bethlen Garde. Vedúcim Šermiarskeho spolku je Milan Madlenák, Streleckému spolku šéfuje Rastislav Židzik a predsedom Via Cassy je Roman Furajtár. Spolu s členmi a externými spolupracovníkmi združuje Via Cassa približne 100 priateľov a nadšencov historického šermu, vojenstva, divadla a histórie. Prioritne sa orientuje na dejiny Košíc a okolia.

"Historicky ide o obdobia bratríckeho hnutia, čo je druhá polovica 15. storočia, stavovských povstaní Grabriela Bethlena a Juraja II. Rákociho, čo je obdobie 17. storočia," vysvetľuje R. Furajtár. "Napríklad práve bratrícke hnutie na Slovensku si mnohí zamieňajú s husitmi. Ale bratríci už mali iný štýl boja. To si vyžaduje iné kostýmy a zbrane," dopĺňa M. Madlenák.

SkryťVypnúť reklamu

Úrazy? Nič vážne

Málokto si uvedomuje, že cesta od výroby kostýmov a zbraní, cez nácvik scénky a choreografie až po vystúpenie je neraz dlhá a tŕnistá. Veď len samotný šerm je dosť náročný, treba trénovať aj trikrát týždenne. "Preto je lepší pre mladých ľudí. Naopak, k mušketám sa viac hodia starší. Väčšinou sú to ´vyslúžilí´ šermiari, ktorí už nemajú čas, tak sa pridajú k mušketierom," vraví R. Furajtár. "Tí, ktorí už od nás odišli, pokiaľ môžu, prídu aspoň na veľké akcie. Kostýmy a zbrane im ostávajú, lebo sú to ich vlastné veci. Z ´veteránov´ vieme postaviť 60 až 70 mušketierov. Sú to vlastne chlapci na telefón," dopĺňa M. Madlenák.

Pri šermiarskom výcviku sa vo Via Cassa začína obdobím baroka. "Podľa nášho názoru sa z baroka dá vrátiť aj do gotiky, prípadne by sa dalo po čase prispôsobiť i rokoko. V baroku je najviac možností čo sa týka prvkov a variácií. S výcvikom začíname v októbri. Za zimu sa začiatočník naučí základy. Potom je sezóna, kde síce vystupuje, ale ešte nebude dobrý šermiar. Môže vystupovať v niektorých menších scénkach, aby si na to zvykol. Cvičí sa s vojenským kordom, ktorý je ťažší, než civilný kord. Nábor nových členov robíme každoročne," vysvetľuje R. Furajtár. V sezóne si nováčikovia vyskúšajú aj vystupovanie na verejnosti. Počas ďalšej zimy pokračujú vo výcviku kordom alebo s iným typom zbrane.

SkryťVypnúť reklamu

Počas rekonštrukcie bitiek sú prilba a rukavice základom bezpečnosti. Dnes je to už neraz aj podmienka organizátorov. Netýka sa to len historickej vernosti, ale aj bezpečnosti. Pri niektorých bitkách sa strieľa z katapultu. Hoci projektil je len z handier, môže po zásahu poriadne bolieť. "Počas rekonštrukcie bitky jednému účastníkovi neúmyselne šliapol kôň na nohu, pričom sa kopyto skĺzlo po plechu brnenia. Bolo preliačené, chlapec mal modrinu, ale nebolo to nič vážne. Ak by brnenie nemal, kôň mu mohol rozdrviť nohu," spomenul si R. Furajtár.

Pokiaľ ide o zranenia, časté sú odreniny, občas sa vyskytnú porezania. "I keď naše zbrane nie sú až také ostré, často na nich vznikajú záseky. Odreniny vznikajú hlavne pri pádoch počas scénok. Ale to patrí k tomu. Zatiaľ sa nič vážne nestalo a dúfam, že ani nestane."

Výroba brnenia

Výroba zbraní je parketou R. Furajtára, aj keď na nich nerobí všetko sám. "Pri výrobe kordov a mečov spolupracujem s inými výrobcami. Navštevujem výstavy chladných zbraní a tam väčšinou získavam kontakty. Kedysi som robil čepele sám, teraz sa to už neoplatí. Kúpim ich, spracujem a dotiahnem ďalšie detaily. Brnenie sa musí vyrobiť na mieru človeka. Počas výroby musí raz za čas prísť a vyskúšať si ho."

Na brnenie sa používa oceľový aj hlbokoťažný plech, ktorý je mäkký a dá sa lepšie tvarovať. Najbežnejšie hrúbky plechu je od 1,3 po 1,5 milimetra. Brnenie od 15. po 17. storočie zaznamenalo rozmach, potom sa už veľmi nevyvíjalo, keďže kvôli nástupu palných zbraní už nemalo zmysel. Vyrábali sa už len dekoračné brnenia.

"Niekedy robím brnenie aj dva roky, keď mám na to čas. Ale ak pracujem na takom, ktoré je na mieru, tak to musím stihnúť počas zimy. Väčšinou príde záujemca na jeseň s tým, že potrebuje brnenie na ďalšiu sezónu. Pre mňa je to zatiaľ koníček, ktorým by som sa však chcel v budúcnosti aj živiť," naznačuje R. Furajtár. "Väčšinou robím jedno kompletné brnenie a popri tom stíham aj nejaké súčasti brnení, prilby a rukavice, aby mali naši členovia s čím bojovať," dodal šéf Via Cassy.

A koľko také brnenie stojí. "Komplet vyjde od 100 tisíc vyššie. Lacnejšie sa dajú zohnať na internete, ale je to zase mačka vo vreci," vysvetľuje R. Furajtár. "Keď som začínal, stačili ku kordom športové čepele, teraz musia byť kuté a dlhšie, aby to bolo historicky vernejšie. Kvôli pružnosti sa vyrábajú z pružinovej ocelene. Sám ich nekujem, ale sem-tam treba urobiť kováčsku prácu. Musím robiť aj s drevom, pracujem aj na výzdobe zbraní."

Každý koníček sa vyvinie zo záujmu o určitú oblasť. Pokiaľ ide o zbrane, nebolo to inak ani u R. Furajtára. "Zbrane som vždy bral skôr ako umelecké predmety, než ako nástroj na zabíjanie. Teraz sa snažím robiť zbrane, ktoré sú krajšie, lepšie umelecky spracované. Prvú som vyrobil ešte ako učeň, odvtedy ma to baví. Prvé brnenie som zase urobil pred 13 rokmi."

Treba dodať, že každý z Via Cassy niečo vyrába. "Milan Madlenák napríklad zhotovuje topánky, dievčatá šijú kostýmy. Každý robí to, čo vie," vraví šéf Via Cassy. Nedá sa povedať, že by bolo ľahké ušiť stredoveké kostýmy. Čím je dané obdobie bližšie k súčasnosti, tým viac je informácií. Takže viac sa ich zachovalo o barokových, ako stredovekých odevoch. Vo Via Casse ich väčšinou dievčatá šijú na strojoch. Trvá to niekoľko dní až týždňov.

Via Cassa má vlastný arzenál zbraní a predmetov. "Od mesta máme požičaných 10 muškiet, naši členovia si kúpili ďalšie, takže celkovo ich máme 18. Ďalej vlastníme delo, historickú kuchyňu, veľké stany, historický vozík."

Biela hora je adrenalín

Pri vystúpeniach musia divákov zaujať už na začiatku, inak poutekajú. "Pri veľkých scénach ide sčasti o divadlo a trochu o hromadnú bitku," tvrdí R. Furajtár. "Máme aj vlastnú akciu, v lete pravidelne robíme Košické historické leto. To je naša nekomerčná akcia. Musíme robiť aj komerčné akcie, ak chceme zarobiť na výrobu kostýmov a zbraní. Alebo aby sme mohli ísť na ´srdcové´ akcie, ktoré sú pre nás stratové."

Zúčastňujú sa aj na akciách v zahraničí, väčšinou v Čechách. Boli na akciách na pražskej Bílej hore a vo Frýdlante. Pred pár rokmi v maďarskom Diosgyőri. V Čechách je počas roka veľa bitiek z obdobia 30ročnej vojny s patričnou atmosférou. "Pomáhajú" tomu aj samotní účinkujúci. "Atmosféra spred niekoľkých storočí sa počas akcii približuje aj v reálnom živote. Stoja tam vojenské tábory, bývame v nich, jeme ´historickú´ stravu. Funguje to tak dva-tri dni a to akurát stačí," vysvetľuje M. Madlenák.

Pocity pri bitkách sú podobné tým, aké mali vojaci pred pár storočiami. "Keď sa to kostýmovo dobre zvládne a efekty sú tiež dobre urobené, tak je to autentické. Napríklad rekonštrukciu známej Bitky na Bielej hore som jeden deň sledoval z pohľadu diváka a bolo to pekné. Ale atmosféru som si vychutnal, až keď som bol súčasťou celého deja," vraví R. Furajtár. "Bolo to, akoby som sa v čase preniesol do novembra 1620. Priestor bol zadymený od výstrelov a z diaľky bolo počuť bubny, ktoré oznamovali pochod vojakov. Nebolo ich vidno, no postupne sa obrysy jednotiek vynorili z hmly. Cítil som adrenalín aj napriek tomu, že som vedel, že sa mi nemôže nič stať. V skutočnej bitke lietali z oboch strán guľky z muškiet, ale nie je až taký problém predstaviť si to. Na rekonštrukcii sa zišlo 700 vojakov, takže i to už stačilo na vytvorenie atmosféry. Samozrejme, pred stáročiami sa bojovalo oveľa dlhšie, nielen krátky čas," opísal atmosféru šéf Via Cassy.

Celkový dojem z akcie umocňovalo aj to, že sa bojovalo naozaj na Bielej hore. "Stále je tam letohrádok Hvězda. No na druhej strane, v 17. storočí tam ešte niektoré stavby neboli. V čase skutočnej bitky to bolo za Prahou, teraz je to už jej súčasť. Ale podstatné je, že to bolo na Bielej hore. Z Košíc nás tam bolo 25."

Beckov je "srdcovka"

Pokiaľ ide o stredovek, členovia Via Cassy chodievajú okrem iných akcií i na Beckov, kde sú každoročne rekonštrukcie bitiek. "Pre nás je to ´srdcovka´, chodíme tam už od začiatku. Zíde sa tam zhruba 150 účinkujúcich. Má to tiež svoju atmosféru. Viac je to o brneniach a ťažších zbraniach. Princíp je ten istý, ako pri bitkách zo 17. storočia. Akurát je to iné kvôli spôsobu boja. Aspoň je to pestré. Lebo sú skupiny historického šermu, ktoré sa orientujú len na jedno obdobie," myslí si R. Furajtár.

Na akcii v Beckove ochutnali historické jedlo, ale nikomu nechutilo. "Bola to krúpová kaša z omastkom na vrchu, čo bola bežná strava pre vojaka. No bola takmer bez soli. Väčšina z nás si radšej šla kúpiť pečenú klobásu. Pred stáročiami boli iné chute. Soľ sa veľmi nepoužívala, keďže bola drahá. Niektoré staršie jedlá sú chutné aj dnes, ale vtedy ich zvláštne kombinovali. Napríklad sladké so slaným a podobne. Jedlo sa veľa kaše, mäso bolo väčšinou varené, robilo sa veľa posúchov, keďže ani chlieb nebol kysnutý tak, ako je teraz." Naši predkovia používali napríklad aj rôzne druhy repy a cviklu.

Pri vystúpeniach môže byť problémom aj počasie. "V lete je dosť náročné behať v brnení. Napríklad na Beckove sme hodinu čakali na slnku, pričom teplota bola 35 C. Aby sa ochladili, niektorí si do brnenia liali vodu rovno z hadice," komentoval páľavy M. Madlenák. "Horúco tam bolo každému, akurát diváci boli naľahko a my v brnení," dodal s úsmevom R. Furajtár.

Boris Macko

Najčítanejšie na Košice Korzár

Komerčné články

  1. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu
  2. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  3. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  4. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  5. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  6. Wellness v prírode: máme tip, kde si na jar najlepšie oddýchnete
  7. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár
  8. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur
  1. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  2. E-recept, evolúcia v zdravotnej starostlivosti
  3. Leťte priamo z KOŠÍC a dovolenkujte na najkrajších plážach
  4. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  5. Výlet 2 v 1: Jednou nohou na Slovensku, druhou v Rakúsku
  6. Ahoj, TABI! Kto je záhadný digitvor?
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  8. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  1. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár 18 193
  2. Do utorka za vás uhradia polovicu exotickej dovolenky 16 548
  3. Fellner otvorene: Manželka mi vyčítala, že zo mňa nič nemá 13 941
  4. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur 11 006
  5. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu 10 632
  6. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové? 10 500
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur 8 017
  8. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe 5 340
  1. Marek Strapko: Aj za čias Ježiša žili dezoláti
  2. Ondřej Havelka: Starý zákon pohledem poutníka. Bible jako nejstarší cestopis odhalující smysl Cesty 10/11
  3. Rado Surovka: Chameleón prezidentom ?
  4. Martin Škopec Antal: Pokus o zjednotenie spoločnosti je utopickým blúznením
  5. Ján Serbák: Zaujímavosti zo storočných novín (29.3. - 4.4.1924)
  6. Miroslav Lukáč: Milý Peťko! Nechcel by som ťa ani za suseda, ani za stojan na bicykel.
  7. Ľuboslav Farkaš: Veľkonočné priane
  8. Ivan Mlynár: Šedá kôra chodiacej kópie Mariana Kotlebu, Tomáša Tarabu, vyprodukovala ďalšie verbálne fekálie.
  1. Ivan Čáni: Korčok vybuchol – Pellegrini ho zožral zaživa. 46 786
  2. Ivan Mlynár: Fašistický sajrajt Tomáš Taraba, je už zamotanejší, ako nová telenovela. 13 669
  3. Peter Bolebruch: Každa rodina bola podvedená o 80 tisíc v priemere. Ako podviedli vidiek a ožobráčili ľudí o role a pozemky? Kto je pozemková mafia? 13 473
  4. Michael Achberger: Vitamínový prevrat, o ktorom lekári mlčia: Ako lipozomálne vitamíny menia pravidlá! 8 392
  5. Miroslav Galovič: Nezalepený dopis víťazovi prezidentských volieb 8 376
  6. Janka Bittó Cigániková: Drucker to vyhlásil 1. februára, Dolinková to stále zdržiava. Stáť nás to môže zdravie a životy 8 244
  7. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat 8 143
  8. Juraj Kumičák: Kolaborant 7 273
  1. Pavol Koprda: Demografia a voľby - čo sa zmenilo od roku 1999
  2. Jiří Ščobák: Ivan Korčok aktuálně zvítězil ve facebookové diskusi nad Petrem Pellegrinim!
  3. Jiří Ščobák: Velikonoce jsou výborné na podporu Korčoka na sociálních sítích! Pojďme do toho! ❤
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 76. - Arkdída - Vilkitský a Ušakov, ktorí sa zaslúžili o posledné arktické objavy
  5. Yevhen Hessen: Teroristický útok v Moskve a mobilizácia 300 000 Rusov
  6. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat
  7. Monika Nagyova: Synom, ktorí svoje matky nešibú
  8. Yevhen Hessen: Postup pri zdaňovaní príjmov pre odídencov z Ukrajiny
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
  1. Marek Strapko: Aj za čias Ježiša žili dezoláti
  2. Ondřej Havelka: Starý zákon pohledem poutníka. Bible jako nejstarší cestopis odhalující smysl Cesty 10/11
  3. Rado Surovka: Chameleón prezidentom ?
  4. Martin Škopec Antal: Pokus o zjednotenie spoločnosti je utopickým blúznením
  5. Ján Serbák: Zaujímavosti zo storočných novín (29.3. - 4.4.1924)
  6. Miroslav Lukáč: Milý Peťko! Nechcel by som ťa ani za suseda, ani za stojan na bicykel.
  7. Ľuboslav Farkaš: Veľkonočné priane
  8. Ivan Mlynár: Šedá kôra chodiacej kópie Mariana Kotlebu, Tomáša Tarabu, vyprodukovala ďalšie verbálne fekálie.
  1. Ivan Čáni: Korčok vybuchol – Pellegrini ho zožral zaživa. 46 786
  2. Ivan Mlynár: Fašistický sajrajt Tomáš Taraba, je už zamotanejší, ako nová telenovela. 13 669
  3. Peter Bolebruch: Každa rodina bola podvedená o 80 tisíc v priemere. Ako podviedli vidiek a ožobráčili ľudí o role a pozemky? Kto je pozemková mafia? 13 473
  4. Michael Achberger: Vitamínový prevrat, o ktorom lekári mlčia: Ako lipozomálne vitamíny menia pravidlá! 8 392
  5. Miroslav Galovič: Nezalepený dopis víťazovi prezidentských volieb 8 376
  6. Janka Bittó Cigániková: Drucker to vyhlásil 1. februára, Dolinková to stále zdržiava. Stáť nás to môže zdravie a životy 8 244
  7. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat 8 143
  8. Juraj Kumičák: Kolaborant 7 273
  1. Pavol Koprda: Demografia a voľby - čo sa zmenilo od roku 1999
  2. Jiří Ščobák: Ivan Korčok aktuálně zvítězil ve facebookové diskusi nad Petrem Pellegrinim!
  3. Jiří Ščobák: Velikonoce jsou výborné na podporu Korčoka na sociálních sítích! Pojďme do toho! ❤
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 76. - Arkdída - Vilkitský a Ušakov, ktorí sa zaslúžili o posledné arktické objavy
  5. Yevhen Hessen: Teroristický útok v Moskve a mobilizácia 300 000 Rusov
  6. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat
  7. Monika Nagyova: Synom, ktorí svoje matky nešibú
  8. Yevhen Hessen: Postup pri zdaňovaní príjmov pre odídencov z Ukrajiny

Už ste čítali?

SME.sk Najnovšie Najčítanejšie Minúta Video
SkryťZatvoriť reklamu