Tehotenský test kúpila preto, lebo sa cítila ako ešte nikdy

Dátum narodenia: 26. máj 1973

Znamenie: Blíženci

Miesto narodenia: Košice

Rodinný stav: vydatá

Relax: dobré detektívky

Aneta Parišková Dočekalová bola dlho tvárou televízie Makríza, skúšala to i v politike, dnes moderuje Noviny Plus na JOJke. Je spokojná nie len v práci, ale predovšetkým sa v týchto dňoch teší z toho, že sa o pár mesiacov dočká vytúženého bábätka. Do Košíc prišla pracovne pred týždňom, keď moderovala koncert Interface 2007 na podporu kandidatúry Košíc na titul Európske hlavné mesto kultúry 2013. Na druhý deň po koncerte si našla chvíľočku na rozhovor. Príjemne sme si podebatili nie len o dieťatku či práci, ale aj o jej vzťahu ku Košiciam.

Aj keď do rodného mesta chodieva už len na návštevu, stále ostala Košičankou... "Viem, že pri téme lokalpatriotizmu môžu slová vyznieť ako frázy, ale v mojom prípade to tak nie je. Ja mám proste Košice veľmi rada, mám tu celú svoju rodinu. K tomuto mestu mám silný vzťah," prezradila A. Parišková. Preto napríklad aj v prípade svadby s českým podnikateľom Davidom Dočekalom viac-menej nástojila na tom, že sa bude vydávať v rodnom meste. "Manžel chcel mať svadbu v Prahe, ale ja som trvala na tom, že sa budem vydávať tu. Mojim snom bolo mať svadbu v Dóme sv. Alžbety. Vykompenzovali sme to tým, že hostina bola v reštaurácii Zlatá Praha," vysvetlila s úsmevom.

Keďže vyrastala v centre mesta, práve na Hlavnej má najviac svojich obľúbených miest. "Keď som v mladosti randila, tak sme sa stretávali takmer vždy pred Dargovom alebo pred Slovanom a potom sme samozrejme chodili po Hlavnej a išli sme do Aidy na zmrzlinu. To bola klasika. Veľmi rada som však chodievala aj na Sídlisko nad jazerom. Bratranci Michal a Adrián sú moji rovesníci, k nim sme tam často chodievali na návštevu. A rada si spomínam aj na Hrašovík, kde som chodila okopávať a plieť do záhrady... No a poznám dobre napríklad aj Terasu, keďže som tam chodila na gymnázium na Trebišovskej ulici."

Po skončení gymnázia sa Aneta rozhodla ísť študovať do Prešova slovenčinu a angličtinu. "Vždy som totiž chcela byť učiteľkou. Už ako dieťa som si doma zoradila bábiky a učila som ich. Neskôr som doučovala susedov, kamarátov. Bavilo ma to. V podstate som mala úplne jasno v tom, že jeden z predmetov bude slovenčina. Mala som úžasnú učiteľku, pani Hedvigu Gedeonovú, vďaka ktorej som sa tak rozhodla. Chodievala som recitovať, a ako ôsmačka som prvýkrát moderovala v malom amfiteátri Medzinárodný deň detí. K slovenčine ma to proste ťahalo. No a mala som to šťastie, že som bola tretiačka na gymnáziu, keď prišla nežná revolúcia. Videla som, že sa tu otvárajú nové možnosti, tak som si povedala, že k slovenčine si priberiem cudzí jazyk - angličtinu."

Svoj sen učiť na škole si síce Aneta nesplnila, k učeniu však predsa len trochu ´pričuchla´. "Už počas školy som súkromne učila - aj angličtinu aj slovenčinu. A chvíľu som učila v rekvalifikačnom kurze pre nezamestnaných. Mala som tam žiakov od 18 rokov do 50. Bolo to veľmi príjemné obdobie." Už popri škole však pracovala ako hlásateľka v košickom štúdiu STV. "Rodičia ma viac-menej dotlačili do toho, aby som poslala prihlášku na konkurz do Markízy. Ja som nebola na to dosť odvážny typ a náhodou to dopadlo tak, že som v Markíze zakotvila. Kto vie, ako by to bolo, keby ma rodičia nepresvedčili... Každopádne, bez ohľadu na Markízu som už mala svoje plány, ktoré v sebe spájali prácu aj v televízii aj v školstve a vzdelávaní. Tomu som sa neprestala venovať - kým som pracovala v Markíze, písala som do novín články práve o vzdelávaní..."

Príchodu do JOJky sa bála

Už od prvých dní vysielania Markízy sa Aneta stala veľmi obľúbenou tvárou tejto televízie, na konte má niekoľko TOMov i OTOv. "Vždy som cítila zodpovednosť za to, čo robím a keď sa do niečoho pustím, tak to robím na maximum. Aj v Markíze som sa snažila zo všetkých síl odviesť čo najlepšiu prácu a čo najlepšie reprezentovať Markízu." Aj keď už teraz pracuje v konkurenčnej JOJke, s Markízou kontakt nestratila. "Ostalo mi veľa silných a pekných spomienok a kamarátov. Najviac som v kontakte so Zlatkou Puškárovou a Patrikom Švajdom, takže sa vždy dozviem, čo je v Markíze nové. Predsa len Markíza pre mňa bola ako druhý domov."

Aneta priznáva, že keď prichádzala do JOJky, bála sa, ako ju kolegovia príjmu. "Pripadala som si ako ´votrelec´, predsa len som bola z konkurenčnej televízie. Lenže bola som veľmi milo prekvapená. Kolegovia mi vôbec nedali pocítiť, že by som tam bola cudzí element. Je tam príjemná tvorivá a veľmi priateľská atmosféra. Špecifické na Jojke je aj to, že je tam veľa Košičanov mojich rodákov. Moje obavy z prijatia sa teda nenaplnili, a tak chodím do práce s radosťou.

Z Markízy odišla Aneta do politiky, no veľmi skoro prišla na to, že to nie je ´jej šálka kávy.´. "Vraví sa nikdy nehovor nikdy, takže ja nemôžem dnes so stopercentnou istotou povedať, že som politiku povesila na klinec, no momentálne nad tým vôbec neuvažujem. Nie že by som nechcela profesijne rásť, ale politika je živná pôda pre intrigy a na to ja povahu nemám. To je to, na čo ma upozorňovali už moji rodičia. Veľmi dobre ma poznajú, majú skúsenosti s komunálnou politikou a tvrdili, že to nie je prostredie pre mňa..."

Dnes je teda znovu pred televíznou kamerou, v JOJke uvádza Noviny plus a je spokojná. Oveľa väčšiu radosť ako to, že v práci sa jej darí, jej však v týchto dňoch prináša fakt, že čaká vytúžené dieťatko. "Našťastie sa cítim dobre, nezvraciam a ani neodpadávam." Noviny plus sa síce vysielajú až o jedenástej večer, ale v tom Aneta problém nevidí. "Som nočný vták, na vysokej škole som sa vždy učila po nociach... Takže neskorý večer je pre mňa ideálny čas. Myslím si, že ak by nedajbože nastali nejaké zdravotné komplikácie, tak by bolo predsa jedno, či pracujem ráno, na obed alebo večer..."

Niektoré ženy tvrdia, že už od prvých dní tehotenstva vedeli, čo sa s ich telom niečo deje... "Ja som to netušila. Toľko rokov som čakala na tento okamih, toľko krát som si robila tehotenský test a bola som sklamaná, že mi ani len nezišlo na um, že by to už tentoraz mohlo vyjsť... Ale pravda je, že test som si šla kúpiť preto, že som sa cítila čudne. Cítila som sa tak, ako ešte nikdy doteraz. Po prvotnej eufórii a po plači od dojatia som hneď chcela, aby mi to potvrdila lekárka. Lebo ak by to nebola pravda, bolo by to ešte väčšie sklamanie. Iné je urobiť si test a mať ho negatívny, ako po pozitívnom teste u lekára zistiť, že to bol len planý poplach..."

Chlapček či dievčatko?

V jednom z časopisov sa už objavila na titulke informácia, že Aneta čaká chlapčeka... "Je ešte príliš skoro na to, aby sa dalo určiť pohlavie. Lenže Zlatka Puškárová spolu s maminou vypočítali, že to bude chlapček. Ja som človek zvedavý, takže keďže sa to dá zistiť, budem chcieť vedieť, či to bude chlapček alebo dievčatko. Ale nie preto, že by som túžila po jednom či druhom. Len preto, aby som vedela, akým rodom mám bábätko oslovovať. Zatiaľ je anjelik, no rada by som vedieť, či to bude Anetka či Dávidko. Manžel totiž chce, aby bol synček Dávid junior. No a čo sa týka Anety, keď som bola malá, tak sa mi moje meno nie veľmi páčilo. Lenže keď si tak teraz listujem kalendár, tak musím povedať, že to meno nie je najhoršie," prezradila s úsmevom. "Je mi však úplne jedno, či to bude chlapček alebo dievčatko. Jediné, čo je dôležité, aby bolo zdravé."

Aneta začala chodiť na masáže pre mamičky, chystá sa aj na cvičenie u Zory Czoborovej. "Ak nie je Dávid so mnou, tak mi esemeskami posiela pusinky pre prcka a samozrejme, že večernú pusu na dobrú noc dostávam aj na bruško. Už sme proste dvaja..." Pomaly ale isto si teda začína uvedomovať, čo všetko sa s ňou bude počas nasledujúcich mesiacov diať. Pôrodu sa ale nebojí. "Bojím sa len toho, aby nenastali komplikácie. Jeden môj brat totiž zomrel, keď bol len trojdňový, druhý - z ktorého sa našťastie teším - mal komplikovaný pôrod. Vyťahovali ho zvonom, je veľké šťastie, že je úplne v poriadku a vyrástol z neho krásny a šikovný mladý muž. Takže takýchto vecí sa trochu bojím a dúfam, že všetko bude v poriadku. Pravdu povediac - ani sama netuším, čo všetko ma čaká, takže zatiaľ môžem len teoretizovať. Zatiaľ si priebežne zháňam informácie. Najmä z internetu. Ešte som ďaleko od toho, aby som zháňala tehotenské oblečenie, no zisťovala som si, aké vitamíny by som mala prijímať. Našla som si stránku, kde je napísané, ako sa bude dieťatko každé dva týždne približne meniť a ja s ním. Koľko budem priberať, ako bude dieťatko rásť a podobne..."

Od kolegyne Soni Lexmanovej už dostala pár kúskov tehotenského oblečenia, teší sa ako budú so Zlatkou Puškárovou vyberať detské oblečenie, Lenka Hriadeľová, ktorá má doma len niekoľkomesačného synčeka, jej dáva ´čerstvé´ rady... "Myslím, že Lenka výborne zvláda aj synčeka aj návrat pred kamery. Naša práca je flexibilná a nie je tak veľmi náročná na čas, ako iné zamestnania. Veď ja sama si mnoho vecí píšem doma na počítači a samotné vysielanie nemám každý deň. Návrat do práce preto nie je v našej práci taký komplikovaný, ako v iných zamestnaniach. Rozhodne však ešte teraz neuvažujem nad tým, kedy by som sa po pôrode chcela vrátiť do práce. Závisí to predovšetkým od zdravotného stavu dieťatka i môjho," dodala na záver.

Dáša KIRAĽVARGOVÁ

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári