Ponuku viesť školu, ktorá ešte

nebola, dostal vo výťahu

Je to celkom (ne)obyčajná škola. Pravda, za tie roky, čo ju na okraji sídliska Terasa postavili, už trochu ošumelá. Pod jej oknami vyrástlo nedávno vraj legálne smetisko, a ešte aj kovovú vstupnú bránu ktosi ukradol, vraj za bieleho dňa. Z vonku nič vábneho, zato dnu - samý skvost. Je plná reprezentantov Slovenska, ba i Československa, účastníkov majstrovstiev sveta, Európy, aj olympijských hier.

Pravda, väčšinou iba nalepených na tablách maturitných ročníkov, lebo mnohí už dávno vyrástli zo školských lavíc košického Športového gymnázia. Gymnázia, ktoré sa v prvý septembrový deň dožilo pekného jubilea, 25. výročia svojho založenia. A dnes to v Dome umenia a priestoroch Hotelovej akadémie poriadne oslávi...

Na začiatku bolo 6 učiteľov, 113 žiakov, a (podľa údajov z oficiálnej školskej brožúry) 6 priekopníckych športových odvetví - ľahká atletika, hádzaná chlapcov, plávanie, športová streľba, športová gymnastika dievčat a plávanie. Dnes sa o chod školy stará 120 zamestnancov, učí sa v nej 577 študentov, a spektrum športov sa rozšírilo o bedminton, basketbal, futbal, hokej, stolný tenis, vodné pólo či vzpieranie, i pár tzv. nekmeňových športov. Pôvodný názov znel Internátna športová škola. Internátna, ale dlho bez vlastného internátu. Sídlo mala na Alejovej ulici, spolu so Strednou priemyselnou školou hutníckou, a direktorskú taktovku držal v ruke prvých deväť rokov PaedDr. Karol Gumán.

K povereniu viesť školu sa dostal celkom kuriózne. "Na bývalom KNV (Krajskom národnom výbore) sme mali nejaké sedenie ohľadom pripravovaného založenia športovej školy. Ja som tam predkladal nejaké koncepcie, predstavy, ako by to malo asi vyzerať. Pred jednou takou poradou som pri výťahu stretol vtedajšieho vedúceho odboru školstva, pána Nováka, ktorý sa ma cestou hore opýtal, či tam nechcem robiť riaditeľa. Dohodli sme to medzi štvrtým a šiestym poschodím. Kým som prišiel na ôsme, kde bola porada, bol som už riaditeľom. A to ešte škola ani nebola..." s úsmevom spomína Karol Gumán.

"Mal som za úlohu zabezpečiť všetko aj po kádrovej stránke. Pozbierali sme niekoľko nadšencov po meste, a vybrali pár športov, ktoré by mali na škole fungovať." Zo začiatku išlo o jednotlivcov, lebo kolektívne športy mali od straníckych orgánov červenú. "Plávanie, atletika, gymnastika, zápasenie. A športová streľba, pretože tam musel byť aj jeden z branných športov. Ja som chcel presadiť aj tenis, lebo vtedy sme mali v Košiciach veľmi silnú generáciu tenistov, ale ten mi zakázali. Až neskôr, so Slávom Šipošom, ktorý k nám prišiel učiť, sme bojovali o to, aby sme mohli mať na škole aspoň jeden kolektívny šport, bola to hádzaná. Ani so vzpieraním sme to nemali jednoduché. Syn Karol, ktorý chodil na Šrobárku do matematicko-fyzikálnej triedy, sa ma raz spýtal, prečo by nemohol robiť vzpieranie na našom gymnáziu, keď je raz športové. Ale spočiatku sme museli vzpieračov trošku zatĺkať, navonok sme ich evidovali ako atlétov...," dokázalo sa vedenie školy vynájsť, ako prepašovať do svojich učebných osnov aj vzpieračské pravidlá.

No začiatky boli vraj aj tak úžasné. "Lebo sme začínali čosi nové, čo tu ešte nebolo. To mňa, i všetkých ľudí ktorých som prehovoril aby sa na to dali, napĺňalo nadšením a eufóriou. Dobre si spomínam na slávnostné otvorenie našej školy, za účasti predstaviteľov strany a vlády, školstva, na profesora Černušáka, ktorý je mojím priateľom..."

Rodičia boli spočiatku trošku obozretní. "Nemali veľký záujem dať k nám svoje dieťa. Aj preto sme otvorili iba jedinú triedu. Ani na priemyslovke sme neboli celkom vítaní, veď zo začiatku sme nemali ani zborovňu, porady sa robili na chodbe. Ten záujem vzrástol až neskôr, pretože relatívne to bola veľmi dobre dotovaná škola, mali sme tam výborné podmienky na prípravu športovcov, dobré stravovanie... Aj keď trénovať sa chodievalo inde, atléti a zápasníci oproti do Všešportového areálu, športoví strelci na Podhradovú, plavci dolu, do mesta, do starej dvadsťpäťky. Ale neskôr sme si vyboxovali mikrobus i autobus, lebo tie vzdialenosti boli dosť veľké."

Zasiať do tunajšej pôdy nebolo jednoduché, zato úroda bola čoskoro bohatá. "Spomínam si na každého, kto z našej školy vyšiel," vraví jej pôvodný riaditeľ. "Medzi prvými napríklad plavec Urbanský, náš prvý majster Československa. Alebo Zuzka Krétová, majsterka Európy v športovej streľbe, ďalšia strelkyňa Šipošová, majsterka republiky i čs. rekordérka, prvý československý dorastenecký rekordér v behu na 300 metrov v hale Martin Kriš, hádzanár Hudák, či zápasníci Čopík, Palatinus. A veľa ďalších. Naši žiaci mohli prejsť aj na iný šport, keď sa v tom, v ktorom začínali, nevedeli presadiť. Práve Krétová bola takým príkladom, začínala s basketbalom, potom robila atletiku, ale keď jej povedali, že je neperspektívna, prešla na športovú streľbu. A pozrite sa, čo v nej dosiahla..."

Aký športovec, taký žiak. Alebo naopak

Menoslov reprezentantov a absolventov košického športového gymnázia, ktorí sa presadili aj na medzinárodnom športovom poli, by bol veľmi dlhý. Aj ich spomienky na nezabudnuteľné stredoškolské časy. Preto, za všetkých, ktorí šírili slávu gymnázia aj potom, keď sa za nimi definitívne zavrela školská brána, aspoň hlas jedného, prvého slovenského medailistu v histórii atletických majstrovstiev sveta, prekážkára Igora Kováča. "Na košickú Internátnu športovú školu spomínam veľmi rád, a iba v dobrom. Veď to bol vlastne začiatok mojej kariéry. Nastúpil som do druhého ročníka po jej otvorení, takže som patril medzi jej prvých absolventov. Pamätám si na vynikajúcu trénerskú i učiteľskú partiu, o spolužiakoch nevraviac. Boli sme veľmi silná generácia, v ktoromkoľvek športe, mali sme medzi sebou mnohých majstrov republiky, reprezentantov. S väčšinou z nich, napríklad hádzanárom Ľubošom Hudákom, vzpieračom Jarom Jokeľom, či zápasníkom Jožom Palatinusom, sme stále veľmi dobrí kamaráti. Prirodzene, nemôžem zabudnúť ani na svojho trénera Štefana Schullera. Dobré prostredie sme našli v škole, ale aj počas tréningov na štadióne vtedajšej Vysokej školy technickej, či v nafukovačke vo Všešportovom areáli. Ani s tým učením to nebolo najhoršie, aj keď musím priznať, že som nepatril k výborným študentom. Skôr k dobrému priemeru, raz mi to išlo lepšie, inokedy horšie. Po chuti mi nebola najmä matematika či fyzika," vyznáva sa držiteľ bronzu z aténskeho svetového finále v behu na 110 m prekážok v roku 1997. "V Košiciach som prežil päť a pol pekných rokov, štyri na Internátnej športovej škole, rok a pol na Vysokej škole technickej, kým som neodišiel do Prahy..."

Odvtedy sa v živote jeho školy udialo pár podstatných zmien. Igor bol ešte pri sťahovaní do priestorov bývalej základnej školy na Popradskej ulici č.1, v septembri v roku 1985, ale nestihol už ďalšiu novinku, keď do školského roku 1988/89 vstúpila jeho ´alma mater´ pod názvom Športová škola v Košiciach. Aj s prekvapením pre cezpoľných študentov - konečne vlastným internátom, na Popradskej ulici č.76. O tri roky neskôr sa opäť mení názov - na Osemročné športové gymnázium, i vedenie školy. Niekdajší vzpierač Karol Gumán odovzdáva žezlo riaditeľa bývalému hádzanárovi Slavomírovi Šipošovi.

Pod jeho vedením funguje škola, už ako Športové gymnázium v Košiciach, dodnes. V priestoroch (aj keď spočiatku vítaných), kde sa necíti príliš dobre. "Ide totiž pôvodne o prvú základnú školu na Terase, ktorá bola skolaudovaná ešte v roku 1964. Tieto priestory, s jedinou maličkou telocvičňou, absolútne nie sú vhodné pre naše účely. Všetky haly či ihriská si musíme na tréningy prenajímať," čo poriadne vyšťavuje, už aj tak dosť chudobnú školskú kasu. "O zmenu areálu sa snažíme už asi desať rokov," povzdychol si súčasný riaditeľ "Školy roka" Slavomír Šipoš.

Týmto titulom sa hrdí jeho gymnázium už tretí rok po sebe. Do súťaže sa zapájajú všetky slovenské stredné školy. "Hodnotiacim kritériom sú športové výsledky, kto sa ako zapája do olympijských aktivít," vysvetľuje Ondrej Vilner, zástupca riaditeľa školy, bývalý basketbalový tréner. "Na gymnaziáde v Trnave sme vyhrali turnaj v hádzanej, v basketbale sme boli druhí, a vo futbale sme skončili na treťom mieste. Pár medailových úspechov pridali naši žiaci aj v individuálnych športoch. Pravda, vzhľadom k tomu, že sme športové gymnázium, obyčajné gymnáziá nemajú veľkú šancu s nami sa rovnať. V rámci kraja nemáme konkurenciu, a naši žiaci už automaticky začínajú súťažiť až v krajských kolách. Nádeje na dobré výsledky si robíme aj na medzinárodnej scéne, napríklad na majstrovstvách sveta stredných škôl v stolnom tenise na budúci rok na Malte, najmä v dievčenskej zložke, i na stredoškolských majstrovstvách sveta hádzanárov, ktoré budú v Dánsku. Každý rok je asi jedna tretina našich žiakov v reprezentačných výberoch."

Apropó, hádzaná. To je, pochopiteľne, direktorova srdcovka. Len tú spoluprácu s tunajším 1. MHK by si vraj vedel predstaviť aj o čosi lepšie. "Veď za ligový tím, okrem jedného, hrajú všetko naši žiaci. Podobne je to s futbalom. Nebyť našej školy, keď boli v 1. FC tie problémy, futbalová mládež by sa nemala kde zgrupovať. V basketbale máme našich žiakov vo všetkých mládežníckych reprezentáciách. Druhý školský rok je naším kmeňovým športom aj hokej, u nás študoval napríklad Kozák, ktorý teraz hrá extraligu v drese reprezentačnej dvadsiatky, naším absolventom je aj Vlado Dravecký..."

Ten dorástol do NHL (lebo už tam je oňho záujem) na Športovom gymnáziu, ale v nešportovej triede. "Našli sme si spôsob ako u nás otvoriť aj také triedy," vraví zástupkyňa riaditeľa Taťjana Švecová. "Napríklad pre žiakov, ktorí prestali športovať z objektívnych príčin, napríklad pre zranenie. Aby mohli pokračovať v štúdiu na svojej materskej škole. Lebo tu nájdu dobré podmienky i pre svoj študijný rast, učebné osnovy sa nijako nelíšia od iných stredných škôl. Väčšinou je u nás tak, ak je niekto vynikajúci športovec, bol aj vynikajúci žiak. Napríklad futbalista Blažej Vaščák skončil školu s vyznamenaním, podobne pólista Seman. A to mali podmienky sťažené individuálnym študijným plánom."

Čo zaželať škole k peknej 25-ke? Azda nové, vhodnejšie priestory, po ktorých už toľké roky túži. Ako vraví riaditeľ: "Bol by to ten najkrajší dar k nášmu jubileu." Pravda, ak to v decembri odklepne VÚC...

Bohuš MATIA

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári