Aby mal vždy dobrú náladu, stále sa na niečo teší

Český herec, zabávač a komik Miroslav Donutil je známy aj vďaka svojim oneman show Cestou necestou, s ktorými sa už neraz pobavil aj košické publikum. Naposledy si vďaka tomuto predstaveniu našiel cestu do Košíc pred pár dňami a čas si našiel aj na rozhovor.

Rozprávali sme sa poslovensky, lebo akonáhle M. Donutil príde na Slovensko, má chuť rozprávať našim jazykom. "Aj keď je slovenčiny v poslednej dobe u nás menej, mne nechýba, lebo ja si pre ňu zájdem a som tu pomerne často."

V Čechách figuruje pomerne veľa slovenských hercov, ktorí tam nakrúcajú filmy ale i hrajú v divadlách ako napríklad Milka Vášaryová či Martin Huba. Trúfal by si aj M. Donutil zahrať si v slovenskom predstavení alebo vo filme? "Myslím, že by som s tým nemal problém. Vidí sa mi však, že české divadlá sú v tomto otvorenejšie, zatiaľ čo tie vaše sú opatrné. Ako keby ste stále trvali na tom, aby javisková reč bola čistá a nikoho ste ňou neurazili..."

Keď pred časom chodieval na Kolibu nakrúcať, tak po ňom vždy chceli, aby bola jeho postava nadabovaná slovenským hercom. "Lenže ja som to nechcel dopustiť. Raz mi jeden dramturg povedal, že keď ma niekto nenadabuje, tak to ďalej nepustí. Potom odišiel do Paríža a kým sa vrátil, nadaboval som sa sám. Potom bol ten dramaturg spokoný a tešil sa, že toho Donutila takto pekne nadaboval slovenský herec a vyzerá to veľmi prirodzene... Neusilujem sa teda prvoplánovo o to, aby som mohol hrať u vás a po slovensky, ale ak by prišla zaujímavá ponuka, rád by som u prijal."

V Prahe má M. Donutil angažmán v Národnom divadle, popri tom má aj mnoho iných aktivít. Okrem iného i spomínanú show Cestou necestou. Je mu vari na javisku dobre samému? "Takto sa to nedá povedať. Ja mám totiž dve fázy. Na jednej strane hrám v Národnom divadle, kde je nás na javisku veľa, máme tam dialógy a môžeme sa oprieť jeden o druhého. A Cestou necestou je k tomu len taká protiváha. Keď som totiž prišiel do Prahy, tak som ešte nemal toľko veľa práce a vtedy ma oslovili z Violy, či by som nechcel urobiť predstavenie, kde by som rozprával o Brne, vraj by sa to mohlo ľuďom páčiť. Tak som to skúsil, ďalej rozvíjal a dnes už chodím po slovenských a českých mestách s treťou touto šou. Ale už končím, viac ich nebude. Som vyrozprávaný, veď to boli už stovky príbehov a už niet z čoho čerpať..."

Keďže M. Donutila poznáme najmä ako komika, často sa mu stáva, že spoločnosť, v ktorej sa ocitne, očakáva, že bude zo seba chŕliť jednu vtipnú historku za druhou. "Je to taká vžitá predstava. Pravidelne v televízii na Kavčích horách stretávam jednu pani, ktorá sa ma pýta - prečo sa nesmejete? Usmejte sa, veď vy sa musíte smiať. Márne sa jej stále pokúšam vysvetliť, že sa mi nechce, že odpočívam. Tak iba urobím taký úškrn, ona je spokojná a ja mám pokoj...

Pamätá si na jeden večer, kedy sa z Národného divadla večer vracali zo skúšky s pánom Hrušínským. "Keďže ho poznal celý národ, každý, kto šiel okolo, sa mu zdravil. On odpovedal len takým úškrnom. Povedal som mu - ale veď vy tých ľudí klamete. Oni sa vám tak úprimne a s radosťou zravia a vy im odpovedáte len úškľabkom. On sa na mňa iba pozrel a usmial sa. Vtedy som tomu nerozumel, dnes to už chápem - robím to isté. Milujem ľudí a mám rád publikum, ale keď vás za deň pozdraví sto ľudí, tak sa dostanete do stavu, kedy tiež naokolo rozdávate len úškľabky..."

Lebo aj keď je človek komik, nemôže sa predsa od rána do večera usmievať... "Našiel som však jedno riešenie, vďaka ktorému mám takmer vždy dobrú náladu. Stále sa totiž na niečo teším. Tu v Košiciach som ráno vstal a tešil som sa, že sa prejdem po meste a že zájdem na obed s kamarátmi, ktorých tu mám. Potom sa budem tešiť na voľný deň, ktorý strávim v domčeku na vidieku, pokosím trávu, pôjdem do lesa alebo na ryby. Vždy sa treba na niečo tešiť. Ak človek k veciam pristupuje optimisticky, tak sa melanchólia v jeho živote vyskytuje len málokedy."

Aj keď M. Donutil má na svojom konte veľa dobrých filmových postáv, v najbližšej dobe sa nechystá nič nakrúcať. "U nás sa robí asi 35 filmov ročne, no len zo dva tri stoja naozaj za to. No a do tých som ponuku nedostal. Dostal som ponuky do tých ostatných, ale tie som radšej odmietol. Som totiž zástancom toho, že keďže som bežec na dlhé trate, nebudem brať hocičo. Ak sa človek chce udržať v centre pozornosti ľudí, nemôže sa objavovať na obrazovke každý týždeň. To by bola blbosť."

Diváci Českej televízie ho teraz majú možnosť vidieť v Četníckych humoreskách, kde nakrútil zhruba 10 dielov. Ale počuť ho môžu spolu s Jiřím Bartoškom aj v cestopisnom seriáli Na cestách, kde vtipne komentujú to, čo je vidieť na obrazovke. "Dosť si to obaja užívame, asi až natoľko, že aj keď to nahrávame v štúdiu, mnohí diváci si myslia, že sme naozaj my dvaja na cestách... Aj nám ponúkali, či by sme nechceli ísť do Patagónie alebo na Seychely. Jirka na mňa pozrel a hovorí - Bratislavu by ste tam nemali?"

Už sa im nechce nikam chodiť. Ale raz za rok so štábom naozaj vycestujú. "Minule to bola Sardínia, tentoraz Azorské ostrovy. A tie ma očarili. Celoročná klíma tam je 25 stupňov a nie sú tam takmer žiadni turisti. Čo viac si človek môže priať?" Vie si teda M. Donutil predstaviť, že by opustil Česko? "Jediná situácia, kedy si to viem predstaviť, by bola, ak by sa vrátil režim, ktorý sme tu mali do roku 1989. Lenže našťastie to tak nevyzerá, takže tu ostanem," dodal s úsmevom.

kid

Autor: Baran

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári