Niektorých známych Košičanov sme sa opýtali, či zvyknú oslavovať sviatok Halloween

Už ste si kúpili tekvicu, ktorú si vyrežete, dáte do nej sviečku a v stredu si ju vyložíte do okna, aby ste aspoň takto oslávili Halloween? U nás sa síce tento sviatok bežne neoslavuje, ale v poslednej dobe si získava čoraz väčšiu populatiu.

Halloween je veľmi starý sviatok. Jeho história siaha až ku Keltom. Vtedy sa rok delil na dve obdobia - obdobie hojnosti a obdobie zimy a hladu. Začiatkom novembra sa Keltom zásoby zúžili a nastávala zlá doba. Preto ľudia prvý novembrový deň uctievali Boha Mŕtvych - Anwinna. Verili, že tejto noci sa zjavujú duše mŕtvych, a tak im svietili na cestu svietnikmi vyrobenými z dyní. Duchovia sa vracali domov, aby za pomoci svojich príbuzných prekročili hranicu Zemi Mŕtvých. Živí sa prezliekali do starých šiat a maľovali si tváre, aby do nich nevstúpili zlí duchovia. Tejto noci sa hovorilo Samhain.

V roku 43 po Kristovi okupovali keltské územia rímske vojská. časom sa tieto národy a zvyky začali prelínať, a tak sa Samhain začal sláviť i v období žatvy. K svietnikom a ohňom tak pribudlo ovocie a obilie.

V priebehu ďalších 500 rokov sa však k moci dostala katolícka Cirkev. Pápež Bonifác IV. chcel zamedziť sláveniu pohanských sviatkov, a tak sa zriadil nový sviatok - Sviatok všetkých svätých. Avšak mnohí ľudia slávili oba sviatky spolu. V 16. storočí bol teda na svete nový sviatok - All Hallow´Day (Eve), čiže Deň všetkých blahoslavených. Podvečer tohto sviatku sa volal All Hallows´Evening - v dedinskom slangu jednoducho Halloween.

V 20. rokoch minulého storočia boli oficiálne povolené mestké oslavy na Halloween. V dnešnej dobe si ľudia najmä v Amerike ozdobujú dom, vyrábajú dyňové svietniky a pečú koláče. Deti sa prezlečú za strašidlá a chodia od domu k domu a pýtajú si sladkosti. My sme preto boli zvedaví, ako veľmi a či vôbec sa tento sviatok udomácnil aj u niektorých známych Košičanov.

Košická speváčka Nataša Džunková počas Halloweenu skoro dostala od strachu infarkt

V starej pivnici vyvolávala duchov

Speváčka Nataša Džunková síce doma s rodinou pravidelne Halloween neoslavuje, skôr sa jej koniec októbra a začiatok novembra spája s Dušičkami a návštevov hrobov. No práve minulého roku si presne na Halloween dopriala poriadny "duchársky" večer.

"Mali sme tu totiž jednu známu z Ameriky a tak sme si povedali, že čosi vymyslíme. Jeden náš kamarát má tu v Košiciach starý dom, ktorého základy postavili ešte niekedy v 13. storočí. No a ten dom má príšernú, strašidelnú a tmavú pivnicu," vysvteľuje Nataša.

Pivnica sa im zdala ako ideálne miesto na to, aby skúsili vyvolávať duchov... "Takže sme presne o polnoci na Halloween začali vyvolávať duchov. Sedeli sme tam a aj sme sa trochu báli. A v tom jeden náš kamarát, o ktorom sme nevedeli, že tam je, hodil z vedľajšej miestosti medzi nás kameň. My sme, samozrejme, v prvej sekunde nevedeli, o čo ide. Boli sme presvedčené, že je to duch, tak sme začali vrieskať, koľko sme vládali. Boli sme totálne prestrašené a celé sme sa triasli. Lebo aj keď si človek potom sám sebe vysvetlí, že sa nie je čoho báť, tak v prvom momente sa v takej situácii preľakne na smrť. Takmer sme od strachu dostali infarkt," spomína si dnes už so smiechom.

Halloween sa zvykne označovať aj ako večer duchov a strašidiel. "Ja si myslím, že dnes je medzi ľuďmi veľa strašidiel. A to pritom nemusia ani strašidelne vyzerať. Ja často stretávam takzvaných úpírov ľudskej energie. To sú takí ľudia, ktorí z vás za pár minút vysajú všetkú silu a po pár minútovom rozhovore s nimi ste totálne vyčerpaní... Často sa mi stačí na takého človeka len pozrieť a už viem, že je to ten prípad. Zrazu mi začne byť nejako zle a sama si pritom neviem vysvetliť, prečo..."

Vari každé dieťa má obdobie, kedy sa bojí "bubákov", ktorí sú zaručene skrytí v skrini. Vychádzajú zásadne až vtedy, keď mamina príde dieťa uložiť do postele a zhasne svetlo v detskej izbe... "Aj ja som mala ako dieťa strach. Pamätám si, že som sa bála duchov. Spomínam si, že ako dieťa som ich pár naozaj videla... Nespomínam si už, čo pomáhalo, aby som zaspala - či mi museli naši nechať rozosvietené. Ale keď som sa v noci zobudila zo strachom, tak som ostošesť bežala k našim do spálne schovať sa k nim pod perinu. Už keď som bola pri mamine, tak som sa nebála a všetci duchovia boli na mňa prikrátki," dodala so smiechom.

kid

Braňa Koniara americký sviatok neoslovil

Halloween a strašidlá? To je detský candrbál

Pravý americký Halloween zažil na vlastnej koži aj riaditeľ pretekov košického Medzinárodného maratónu mieru Branislav Koniar. Konkrétne počas niekoľkých ciest za oceán. "Napríklad v našom partnerskom meste Mobile či počas maratónu v New Yorku. Tamojší maratón a Halloween majú k sebe termínovo blízko. Spomínam si, že som bol na nejakých párty, kde to poriadne frčalo. No je to skôr zábavka pre deti. Rodičia pre nich vymýšľajú rôzne masky, deti si ich potom tvoria, vyrezávajú a majú z toho náramnú zábavu. Hlavne, aby tie masky boli čo najviac strašidelné. V takom prestrojení chodia po susedoch."

Aj keď sa Halloween udomácňuje aj v našich zemepisných šírkach, B. Koniar ani jeho rodina mu zatiaľ na chuť neprišli. "Podľa mňa je to sviatok pre Slovensko viac menej neakceptovateľný. Je to veľmi americká záležitosť. Keď sa udomácnila tam, v poriadku, ale u nás...? Mne Halloween pripadá asi tak, ako naša oblievačka, keď si decká chodia po výslužku a nejakú korunku či sladkosť. Tu chodia s korbáčikom, tam v maskách strašiť, je to taký detský candrbál."

Hoci sa povráva, že počas Halloweenu sa zjavujú duše mŕtvych, B. Koniarovi sa nič také neprihodilo. "V noci spím veľmi dobre. A tie americké horory spojené s Halloweenom? To vôbec nie je môj obľúbený žáner. Kvôli hororu som ešte v rade na lístky nestál." Halloween teda nie, a čo tak Valentín? "Ani ten ma neoslovil. Je to tiež americká a skôr marketingová záležitosť - dobre predať všetko čo nám núkajú. Ja si vystačím aj s klasickým slovenskými sviatkami."

mat

Malka Sýkorová si kupuje ozdobné tekvičky a aranžuje jesennú dekoráciu

Vo sne ju piekla ježibaba

Moderátorka televízie NAŠA Malka Sýkorová oslave Halloweenu neholduje. "Kým boli deti menšie, zašli sme na trh, nakúpili tekvice a nechala som ich, nech si z nich niečo vyrežú. Vtedy sme mali teda naozajstnú halloweensku výzdobu - na okne nám svietili tekvicoví strašiaci."

Dnes si nakúpi malé ozdobné tekvičky, ktoré naaranžuje s inými typicky jesennými plodmi a vytvorí si tak príjemnú dekoráciu. "To sa mi páči, no je to skôr taká oslava krásy jesene ako Halloweenu. Rozhodne si doma nevešiame na steny papierových pavúkov alebo upírov. Nemám rada ani horory. Keby sa ma niekto opýtal, či si radšej pozriem horor alebo komédiu, dlho by som s výberom neváhala. Mám radšej pekné veci ako škaredé a práve škaredé strašidlá predsa k Halloweenu patria..."

M. Sýkorová si spomenula, že ako dieťa sa - tak ako vari väčšina - bála tmy. "Keď som sa v noci zobudila, bolo pozhasínané a potrebovala som ísť na WC, často som doslova utekala, lebo som si bola istá, že v tej tme za mnou čosi je a naháňa ma to. Až keď som na záchode rozsvietila a zavrela dvere, vydýchla som si, lebo som vedela, že sa mi už nič nemôže stať," spomína s úsmevom.

Najviac sa bála sna, ktorý sa jej sníval pravidelne. "Vždy sa končil tak, že som prišla do maličkej kuchynky na hranie, ktorú sme mali v škôlke. No a tam ma chytila ježibaba, položila na lopatu a upiekla v peci... Vždy som sa zobudila na veľký strach a poriadne sa mi uľavilo, keď som si uvedomila, že to bol zase len zlý sen..."

kid

Július Klein chodil s vnučkou a vyzbierali kopu sladkostí

Na Floride zažil pravý Halloween

Keďže má riaditeľ Štátnej filharmónie Košice Július Klein v USA na Floride dcéru aj s rodinou, vďaka vnučke si mohol na vlastnej koži vyskúšať, ako sa Halloween oslavuje v Amerike.

"Raz sa mi podarilo byť u dcéry v čase, keď bol Halloween. S vnučkou Fadiou sme chodili po rodine a známych. Každý mal pripravené sladkosti pre deti a niekde mali aj drobné pohostenie pre návštevu. Deti vykrikovali rôzne riekanky a kričali ´ciky-caky´ a za to dostávali sladkosti. Bola to celkom milá skúsenosť. Som rád, že som mal tú možnosť zažiť Halloween v jeho originálnej podobne, ako sa slávi v USA a ako ho my poznáme len z filmov."

Malá Fadia sa obliekla za anjelíka a spolu so starým otcom šla na sladkosti... "Cestou sme postretali veľa ďalších anjelíkov ale i čertíkov a rôzne zvieratká či rozprávkové bytosti. Fadii sa celkom zadarilo, domov si priniesla pomerne veľa sladkostí, aj sa so mnou podelila. Trochu mi to pripomínalo časy, keď som ja ako dieťa chodieval kvôli sladkostiam na oblievačku počas Veľkej noci..."

V Amerike je súčasťou Halloweenu aj výzdoba. Ako zvyknú Američania na Vianoce povešať na svoje domy stovky svetielok a na záhradku dajú aspoň jedného soba, tak na Halloween visí v každom kúte domu obrovský pavúk, všade sú porozkladané figúrky ježibáb a upírov. "Samozrejme, nesmú chýbať tekvice, ktoré svietia do tmy. Moja dcéra to s halloweenskou výzdobou nepreháňa, ale aspoň tekvice musia byť. No keď sme s vnučkou chodili po známych, tak sme videli aj pár domov, ktoré boli typicky americky gýčovo prezdobené."

kid

Starosta Jaroslav Hlinka večeria pri tekvici

Sníva sa mu, že niekde blúdi

Starosta Juhu Jaroslav Hlinka nepatrí medzi tých, ktorí by Hallowen vyslovene odmietali. Skôr naopak. "Je to ´predsviatok´ Pamiatky zosnulých. Vyrastal som síce v meste, takže tu sa nejaké tradície až tak nedodržiavali, ale rodičia ako deti vydlabávali koncom októbra tekvice. Dovnútra dávali sviečky. Preto máme niekoľko rokov žltú keramickú tekvicu, ktorá nie je len dekoráciou. Už od minulého týždňa dávame večer dovnútra čajové sviečky, zapálime ich a takto večeriame. Navodzuje to takú zvláštnu atmosféru," povedal starosta.

Pred pár rokmi v rodine J. Hlinku Halloween neoslavovali. "Situáciu zmenil až môj syn, ktorý chodil na anglické biligngválne gymnázium. Tam mali amerických lektorov. Práve tí zaviedli každoročne pred ´dušičkami´ halloweensku párty. Bola to zábava, aj keď syn nešiel vtedy do školy v maske, vždy si každý niečo pripravil. Napríklad si vyrezávali tekvice, aby navodili tú správnu atmosféru."

Strašidlá ani duchovia J. Hlinku určite nemátajú a nič mu nehovoria ani "duchárske" seansy. "Počul som, že ak niekto zomrie, zastavia sa hodiny, alebo spadne tanier. Mne sa zatiaľ nič také nestalo." Občas máva skôr zlé sny. "Napríklad, že sa sa neviem z nejakého priestoru dostať von, náhaňajú ma psy, alebo niekde blúdim. Ale nepovažujem to za nič výnimočné."

bm

Autor: Baran

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári