ANDREA TOMÁSCHOVÁ, andrea.tomaschovakorzar.sk
Martin Huba sa stal najlepším hercom uplynulej sezóny. Dosky 2007, ktoré si prevzal prednedávnom v Nitre, nie sú jeho prvým tohtoročným ocenením. Na jar získal aj Českého leva za najlepší mužský herecký výkon vo vedľajšej úlohe vo filme J. Menzla "Obsluhoval jsem anglického krále".
Tento rok je to už vaše druhé ocenenie. Potešilo vás viac to divadelné, či filmové?
- Teší ma, že filmovú cenu i Dosky som dostal za postavy, ktoré si aj ja sám cením. Som rád, že si na mňa páni Menzel i Polák spomenuli, a že som ich azda nesklamal.
Očakávali ste svoje víťazstvo?
- Ak má človek trochu rozumu, tak s tým skôr nepočíta. Radšej sa nechať príjemne prekvapiť, ako sklamať. No dnes večer by som nebol sklamaný, ani keby sa mi toho šťastia nedostalo, pretože ďalší dvaja nominanti boli aspoň takí kvalitní a aspoň tak by si to boli zaslúžili.
Kde bude Doska 2007 visieť?
- V knižnici ju priradím k ostatným.
Toto ocenenie ste dostali za postavu Henrika, ktorého stvárňujete v predstavení Popol a vášeň. To sa stretlo s mimoriadnym diváckym ohlasom. Teší vás viac priazeň divákov, či ocenenie odbornej poroty?
- Je pravda, že človeka teší, keď ho pochvália odborníci, ale ak by ma niečo v živote nebavilo, bolo by to hrať pred prázdnym hľadiskom. Plné hľadisko je preto asi väčšou satisfakciou. Ale ideálne je, keď sa tieto dve hľadiská stretnú.
Dramatizácia Máraiovho románu Sviece dohárajú je mimoriadne náročná. Pripravovali ste sa na túto inscenáciu nejako špeciálne?
- Máraiov román som dosť intímne poznal už dávno a nevedel som si predstaviť, ako by sa dal preniesť na javisko. Dramatizátorovi Christopherovi Hamptonovi sa to však podarilo a dramaturgička Darinka Abrahámová zas celý náš tvorivý kolektív presvedčila, aby sme sa do toho pustili. Od začiatku som však vedel, že je to náročný a relatívne riskantný titul. A je to, pri všetkej úcte ku kolegom, ktorí sú voči mne na javisku veľmi obetaví, takmer trojhodinový monológ. Už to samo osebe je pre starého herca dosť tvrdé špecifikum.
Netúžili ste si niekedy vymeniť garde s kolegami, ktorí v tomto predstavení hrajú neverbálne?
- Netúžil. Naopak, veľmi som ich obdivoval a touto cestou im chcem vyjadriť svoju veľkú vďačnosť. Lebo napriek tomu, že je tam taká veľká textová disproporcia, nie je tam disproporcia, čo sa týka prítomnosti na javisku. Vôbec im nezávidím a myslím si, že ich údel je ešte ťažší ako môj.
Dramaturgička Abrahámová priznala, že pri presadzovaní tohto titulu musela bojovať so skeptickým prijatím. Boli ste tiež jedným zo skeptikov?
- Bol. Zrejme som si ako starý divadelník uvedomoval určité úskalia. A možno tým, že som vedel, že bude taký veľký zástoj na mne, som nie vždy veril tomu, že sa nám podarí dotiahnuť diváka do hľadiska. Ale som rád, že som sa mýlil a som o to šťastnejší, že pani Abrahámová mala toľko energie, že nám nedovolila cúvnuť.
Čo vás v najbližšom období čaká?
- Pripravujem sa na réžiu Macbetha v Brne a v Národnom divadle v Prahe budem režírovať Verdiho Falstaffa.
Je opera jednou z vašich lások?
- Áno. Je to možno aj nejaký genetický závan a odkaz mojej mamy, jednej z našich najlepších operných speváčok, ktorý vo mne do dnešných dní presakuje.
Profil
Martin Huba (16. 7. 1943) je herec, režisér a profesor VŠMU. Pochádza z umeleckej rodiny. Jeho otec bol známy slovenský herec Mikuláš Huba a mama operná speváčka Mária Kišoňová-Hubová. Po skončení VŠMU pôsobil v Štátnom divadle Košice, neskôr pôsobil v Divadle poézie, v Divadle na Korze, na Novej scéne, viac ako 20 rokov bol členom Slovenského národného divadla. Za svoju hereckú a režisérsku prácu bol viackrát ocenený. Je držiteľom Ceny Alfréda Radoka, Thálie, Krištáľového krídla, Dosiek i Českého leva.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
