11.) - známe Dušičky nadviazal z podnetov pápeža Gregora IV. a opáta Odila už v 8. storočí na predkresťanské tradície napr. Keltov, pre ktorých boli tieto dni časom definitívnej rozlúčky s letom. Pre staršie civilizácie boli skracujúce sa jesenné dni mesiaca, ktorý nazývali aj vlčím, s pribúdaním tmy a chladu inšpiráciou obrátiť sa k predkom a obetami ich žiadať o pomoc a ochranu.
Aj ku kresťanskej tradícii patrí spomienka na tých, ktorí už odišli do večnosti a to najmä cez modlitby. Nový kult okázalého ozdobovania hrobov nemá u nás dávnejšie korene, ešte v prvej polovici minulého storočia si vystačili ľudia s ihličnanmi, brečtanovými vencami, zimozelovými kyticami, slamienkami, doma dopestovanými chryzantémami či papierovými kvetmi.
Dušičky sú uznávaným pranostickým termínom. Ak prší, ľudia vravievajú, že duše zosnulých oplakávajú svoje hriechy a známa je pranostika: Čas zádušný býva pľuštný. Mnohí sa obávajú, že vtedy platí: Na Dušičky slota, na Veľkú noc psota. Ak však na hroby svieti slnko, platí iná pranostika: Na Dušičky pohoda, na Veľkú noc výhoda. Ďalšia dušičková skúsenosť hovorí: Ak je na Dušičky ešte suchá zem a na Martina vietor z juhu veje, príde mierna zima. Jasné počasie 2. novembra však podľa iných značí: Keď na Dušičky jasné počasie panuje, príchod zimy oznamuje. To v prípade jasnej oblohy umocňuje aj skúsenosť: Ak sa okolo Dušičiek hviezdy veľmi trblietajú, mrazy sa rýchlo priblížia.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
