R. Pollák: "Sme neoddeliteľnou súčasťou kultúry mesta"
Jedna z najvýznamnejších kultúrnych inštitúcií mesta, Východoslovenské múzeum v Košiciach, dnes oslavuje 135. výročie svojho založenia. Pre Košičanov pripravilo voľný vstup do všetkých expozícií. Lepší dôvod na chvíľku bilancovania a pochválenia sa najväčšími úspechmi je ťažké si predstaviť. O úskaliach a bojoch s ´veternými mlynmi, ale aj o víťazstvách a pohladeniach duše sme sa porozprávali s jeho riaditeľom Robertom Pollákom.
Za 135 rokov sa v múzeu udialo viac ako dosť. Viete vôbec zhrnúť najvýznamnejšie okamihy?
- Ak vynecháme samotné založenie Hornouhorského múzejného spolku bratmi Klimkovičovcami, veľký počin sa stal v roku 1876, kedy sa vytvorila prvá stála expozícia. Od roku 1903 sa už pýšime účelovou budovou múzea, kým väčšina ostatných múzeí sídli v meštianskych a župných domoch, na hradoch, zámkoch a kaštieľoch. Za vedenia Jozefa Poláka došlo od roku 1919 k množstvu priekopníckych počinov. Patrí k nim pokus o založenie prvého skanzenu v rámci Československa a založenie svetoznámej Kronovej školy. V roku 1935 bol nájdený Košický zlatý poklad, v ´42 sa vďaka Sándorovi Mihálikovi pre verejnosť otvorila Miklušova väznica. No je toho ešte omnoho viac.
Došlo po roku 1989 k výraznejším zmenám v chode múzea?
- Po reštitúciách sme stratili mnohé expozície. Čo sa týka samotných objektov, ide o Urbanovu vežu či Vitézov dvor. Na polovičku sa zmenšil počet pracovníkov múzea, no zbierkové fondy sa nezmenšili. Napriek tomu sa s úspechom pasujeme s vytyčovanými a zo zákona vyplývajúcimi úlohami.
Čo považujete za najväčšie úspechy posledného obdobia?
- Obrovský úspech zožala archeologická výstava Medzi Mykénami a Baltom, ktorá pochodila celé Poľsko. Výstavu Dürerových grafík cez letnú sezónu na Bratislavskom hrade videlo vyše 40 tisíc návštevníkov. To predstavuje dve tretiny našej celoročnej návštevnosti. Najďalej sme v tomto roku s výstavou Poklady východného Slovenska dorazili do mesta Caen v Normandii. V decembri bude pre veľký záujem ešte jej vernisáž v Toulouse.
Aké sú vaše vízie do budúcna?
- Púšťame sa vďaka nášmu zriaďovateľovi do rekonštrukcie historickej účelovej budovy. Chceme z nej vytvoriť kvalitný stánok múzea, ktorý bude zodpovedať požiadavkám 21. storočia. V spolupráci s Košickým samosprávnym krajom sme z nórskych fondov dostali dotáciu, vďaka ktorej sa dá dokopy Katov byt, nádvorie Katovej bašty a vytvorí sa multifunkčný areál. Poslednou tohtoročnou výstavou bude výstava národného umelca Ignáca Bizmayera, ktorá sa v takomto rozsahu po prvý krát predstaví v Košiciach.
Čo vás v súvislosti s chodom múzea najviac trápi?
- Nebudem rozprávať o peniazoch, okrem nich ma ale trápi nedostatok odborných pracovníkov a múzejných pedagógov, ktorí by mohli pretaviť bohatstvo našich fondov a vedomosti odborných pracovníkov do kvalitných výstupov. Máme akútny nedostatok kvalitných depozitárnych priestorov na ochranu zbierok, čo by mala byť naša prvoradá záležitosť. Rezervy máme v reštaurovaní, o propagačných materiáloch múzea ani nehovorím. Som však večný optimista a verím, že sa to vďaka projektom, ktoré na nás v blízkej dobe čakajú, všetko zmení k lepšiemu.
Z niečoho sa však určite aj tešíte...
- Samozrejme. Otvorili sme sa Košičanom, reflektujeme na ich potreby. Robíme akcie, ktoré síce prvolplánovo nepatria do činnosti múzea, ale práve v rámci otvárania sa verejnosti sú veľmi potrebné. Tak prichádza naše múzeum do kontaktu s tými, ktorí by ku nám ináč nezavítali. O múzeu sa vie, stále máme nové a nové akcie, množstvo vízií a plánov. Sme neoddeliteľnou súčasťou kultúry mesta, kraja i Slovenska a zintenzívňujeme aj kontakty so zahraničím.
Môžete niečo múzeu zaželať?
- Keď už sme pri tej 135-ťke, tak mu želám minimálne ďalších dobrých 135 rokov. A je len na škodu, že pri oslavách 270-tin už my nebudeme.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
