Každý ich krok sledoval "tieň". Ak bolo zle, pribehol a kričal

Hoci sa Čína otvára svetu, ešte stále je to pre našinca exotická krajina. Pritom má čo ponúknuť. Turistov láka história - napríklad obdobie známej dynastie Ming, filozofia, či "komunistický kapitalizmus". Svoje ale zohráva vzdialenosť a stále aj určitý odstup Európanov od tejto najľudnatejšej krajiny sveta. Ak sa aj niekto do Číny dostane, väčšinou vidí len Peking, Veľký čínsky múr či Šanghaj. Len máloktorý cudzinec sa dostane na miesta, kde Čína rozvíja kozmický program. Dvom Košičanom sa to podarilo, keďže konštruovali prístroj pre čínsku družicu.

Vedeckí pracovnici oddelenia kozmickej fyziky Ústavu experimentálnej fyziky SAV. prof. Ing. Karel Kudela, DrSc. a Ing. Ján Baláž, PhD. navštívili Čínu pracovne niekoľkokrát. Na európsko - čínskom projekte Doble Star sa totiž podieľali prístrojom NUADU, ktorý bol inštalovaný v čínskej družici TC - 2.

"V Číne sme boli pracovne viackrát. Mňa prekvapilo, ako rýchlo sa tam veci menia," konštatuje prof. Kudela. "Pomerne rýchlo tam pribúdajú moderné budovy. Tempo výstavby je tam neuveriteľné." Súčasnú Čínu však necharakterizuje len stavebný boom. Ešte pred pár rokmi bola komunikácia s miestnymi pomerne problematická. V súčasnosti už veľa ľudí ovláda angličtinu. Niektorí viac, iní menej, ale dá sa dohovoriť.

"Na druhej strane sú tam aj charakteristické uličky, ktoré hlavné mesto charakterizovali ešte pred 10 - 15 rokmi," spomína Ing. Baláž. Nepozrel len Peking, ale mohol spoznať aj tú časť Číny, kde cudzincov vídať len zriedka. "Našim cieľom bol kozmodróm, presnejšie Taiynan Satellite Launch Centre (TSLC) v provincii Šan - Si. Miesto bolo vzdialené od Pekingu zhruba 700 km. Hoci je TSLC kozmodrómom, oficiálne je to vojenský objekt."

Na miesto určenia cestovali Košičania autobusom, takže vďaka tomu mohli aspoň v rýchlosti spoznať ráz krajiny. "Prekvapilo ma, že v tej oblasti takmer vôbec nemajú lesy. Zrejme ich ešte dávnejšie vyrúbali. Kopce bez stromov boli často postihnuté eróziou. Neraz to bol takmer bezútešný pohľad na ryhy, ktoré vymlela voda a odhalila červenkastú pôdu." Našinec by na vidieku čakal rozsiahle ryžové polia a na nich Číňanov v charakteristických klobúkoch. "V tej oblasti, ktorou sme prechádzali veľa ryžových polí nebolo. Ale na niektorých miestach bolo vidno terasy. Pochádzali ešte z čias Maa, ktorý prikázal, aby bol obrábaný každý kus pôdy. Takže ryžu pestovali aj na kopcoch. Postupom času ale prišli na to, že je to neefektívne, tak od toho upustili. Ostali akurát terasy."

Počas cesty zažili Košičania nepríjemný zážitok. "V jednom mestečku narazil zboku do autobusu motocyklista. Išiel z vedľajšej cesty a nielenže nedal prednosť, ale doslova vrazil do autobusu. Samozrejme, zdržalo nás to, ale išlo hlavne o to, aby to ten človek prežil. Keď sme dorazili do kozmodrómu, oznámili nám, že je v poriadku."

Sledoval ich "tieň"

Čína je len treťou krajinou na svete, ktorá poslala do vesmíru kozmonauta vlastnými silami. "K nám sa správali s úctou, lebo západné krajiny k nim prinášajú vyspelú kozmickú technológiu," povedal J. Baláž. O tom, že sú vo vojenskom objekte, sa Košičania presviedčali dennodenne. "Mali sme pridelený svoj ´tieň´, ktorý za nami stále chodil. Vôbec s nami nekomunikoval, ozval sa jedine vtedy, keď nás bolo treba upozorniť na to, že tam, kam sme sa práve vybrali, sa ísť nesmie."

Na druhej strane sa o nich starala žena, ktorá vedela anglicky a nebola taká prísna. "Vysvitlo, že je vojačka a bola pomerne vysoká šarža, tuším mala hodnosť majora. Chodila však v civilnom oblečení. Pomerne často sa naťahovala s inými vojakmi kvôli tomu, čo smieme fotiť a čo už nie." Práve fotenie bolo často kameňom úrazu a neraz dochádzalo k zaujímvým situáciám. Niet sa čo čudovať. Napriek tomu, že boli na kozmodróme, išlo o vojenský objekt. "Stalo sa napríklad aj to, že sme si niečo fotili a okamžite a s krikom pribehol náš ´tieň´. Hoci nikto z nás čínsky nevedel, bolo jasné, že mu fotenie vadí. Nasledovala výmena názorov s našou majorkou a výsledkom bol kompromis. Ukázali nám, ktorým smerom fotiť môžme a ktorým nie..."

Väčšina európskych vedcov si nenechala ujsť príležitosť na to, aby si zvečnili štart rakety, ktorá vynášala družicu. Nečudo, veď mala na palube s prístroje, ktoré konštruovali aj oni. Fotiť mohli aj Košičania, ale len zo vzdialenosti zhruba troch kilometrov. "Žiadneho cudzinca nepustili bližšie. Ale nikto sa nečudoval, išlo o bezpečnostné opatrenie. Už viackrát sa stalo, že raketa pri štarte explodovala. Keďže je okrem iného plná paliva, nie je ťažké predstaviť si, akú spúšť dokáže taký výbuch narobiť."

Tentoraz všetko dobre dopadlo a družica sa bez väčších problémov dostala na obežnú dráhu. "Raketa mala názov Dlhý pochod 2C. Aj hotel pri kozmodróme, v ktorom sme bývali mal názov Dlhý pochod." Číňanov zrejme doteraz "berie" Maov legendárny pochod cez celú Čínu.

Pokiaľ ide o obyčajných ľudí, rozdiel v správaní medzi obyvateľmi Pekingu a vidieka bol zrejmý. "Je to vlastne aj logické. V Pekingu sú ľudia zvyknutí na turistov a pomerne veľa z nich ovláda angličtinu. Na vidieku je to naopak. Keď sme boli v dedinke pri kozmodróme, vzbudzovali sme pozornosť. Belosi sa tam objavia len zriedka. Miestni si udržiavali odstup, ale určite neboli nepríjemní, ani otravní. Skôr to bola akási prirodzená bariéra voči cudzincom."

Rozdiely sa prejavili napríklad aj počas prehliadky Veľkého čínskeho múru. Pre skupinku detí sa stali väčšou atrakciou, než samotná stavba. "Pochádzali z tej časti Číny, kde belochov zrejme ešte nikdy nevideli. Boli sme pre nich ´exoti´, tak sa s nami fotili. Ale brali sme to s humorom," spomína Ing. Baláž.

Niektorí našinci si možno myslia, že Čína patrí medzi tie drahšie krajiny, ako napríklad Japonsko. Opak je však pravdou. "Spojené štáty obviňujú Čínu, že kurz juana necháva zámerne podhodnotený. Môže tak zaplavovať americký a európsky trh svojimi výrobkami, ktoré sú v porovnaní s inými lacnejšie. Ceny sú zhruba rovnaké, ako u nás, ale niektoré veci sú predsa len lacnejšie. Napríklad potraviny, či jazda taxíkom."

Keby bolo v Číne všetko drahé, určite by ťažko dokázala zaplavovať Európu lacným tovarom. Naopak, vďaka neuveriteľne lacnej pracovnej sile tam presunuli výrobu aj svetoznámi výrobcovia elektroniky, či počítačov. Niektorí cestovatelia a návštevníci Číny tvrdia, že Číňaňania sa správajú povýšenecky. Ako národ sa údajne cítia nadradení aj voči Európanom. "Počul som o tom aj ja. Ale nestretol som sa s tým. Ako som už spomínal, pracovníci TSLC si síce udržiavali odstup, ale z ich strany bolo správanie úctivé. Nebolo cítiť žiadnu nadradenosť či povýšenecké správanie. Nemôžem sa sťažovať ani na obyčajných Číňanov, ktorých sme stretli či už na vidieku, alebo v Pekingu. Hoci v hlavnom meste je to aj kvôli tomu, že je tam množstvo turistov."

Od Rolexiek po perly

Čínske trhy sú osobitnou kapitolou. V niečom pripomínajú naše, v niečom vôbec. "V Pekingu som s kolegom navštívil tržnicu. Na prízemí sa to podobalo sortimentom na náš blšák. Kolega si tam kúpil ´rolexky´ napriek tomu, že som ho varoval. Boli podozrivo lacné a taká bola aj ich kvalita. Už po príchode do hotela mu z hodiniek odpadlo sklíčko," spomína na úsmevnú príhodu Ing. Baláž.

"Na poschodí tržnice bol kvalitnejší tovar a aj ceny boli o ničo vyššie. Kúpil som tam pre manželku perlový náhrdelník z pravých perál. Na prvý pohľad sa môže stať, že museli stáť dosť veľa, ale nie je to tak. Vyšiel ma v prepočte na 500 korún. Fígeľ je v tom, že Číňania vo veľkom umelo chovajú perlorodky. Vďaka tomu sa tam dajú náhrdelníky z pravých perál kúpiť za veľmi prijateľnú cenu."

Navyše, čínske trhy sú naozaj orientálne, takže cena sa dá vždy zjednať. "Niekedy sa dá kúpiť tovar po zjednávaní len za desatinu ceny. Len netreba naznačiť, že máte o tú vec naozaj záujem. Skôr sa pýtať len tak akoby mimochodom," radí Ing. Baláž.

Počas mesačného pobytu boli košickí vedci odkázaní na tunajšiu kuchyňu. Tá by, samozrejme, potešila hlavne priaznivcov čínskej kuchyne. Viacero turistov a cestovateľov, ktorí boli v Číne, tvrdí, že medzi originálnou a "európskou" čínskou kuchyňou je veľký rozdiel."Nám servírovali kadečo. Hlavne riasy a rôzne plody mora. Ochutnal som napríklad aj medúzu. O jej chuti radšej pomlčím," smeje sa Ing. Baláž. "Musím priznať, že po dvoch týždňoch mal tej stravy dosť."

Keby sa kohokoľvek na Slovensku pýtali na typické čínske jedlo, určite by si väčšina ľudí spomenula na ryžu. V Číne je skutočne ryža jedným z hlavných jedál. Ale kto by čakal, že domáci zvládajú jej úpravu bravúrne, bol by vedľa ako jedľa. Európske mlsné jazýčky by si na svoje neprišli.

"Z jedál som bol v Číne sklamaný hlavne ryžou. Jej konzistencia sa dá prirovnať k tomu, ako keď ju u nás rozvaríte. V Číne sa takto pripravuje. Keďže jedia paličkami, má to logiku. Horšie je, že jej chuť je vlastne nevýrazná. Ešte šťastie, že ryža sa tam dá jesť s rôznymi omáčkami, tofu, alebo sójovým mäsom. V menu chýba surová zelenina, väčšinou ju varia, používajú aj zvláštne koreniny."

Pre našincov bolo netypické aj čínske stolovanie. Hoci bontón i zdravie kážu jesť stravu pomaly, v Číne sa to nedá. "Sedeli sme pri okrúhlom sklenenom stole, ktorý síce mal pevné nohy, ale vrchná doska sa otáčala. Čašník nepriniesol jedlo tak, ako v Európe, teda každému to, čo si objednal. Naopak, jedlo prinesia na stôl a každý sa snaží otočiť si k sebe to svoje. Vďaka tomu vznikali neraz menšie hádky a kuriózne situácie. Ale všetko bolo nakoniec vecou dohody. Čašníci jedlo aj dosť rýchlo odnášali, takže kto sa chcel najesť, musel to spraviť dosť rýchlo."

Hoci Číňania servírovali ich typickú stravu, raz sa na stole ocitlo aj jedlo, ktoré dôverne poznáme v našich končinách. "Výzorom sa to až nápadne podobalo na dukátové buchtičky, chuťovo tiež. Omáčka bola vanilková, aká sa robí aj u nás. Pýtal som sa Číňanov, odkiaľ to jedlo poznajú. Tvrdili mi, že sa to u nich zvykne variť. Nechceli veriť, že sa u nás varí takmer identické jedlo. Bolo by zaujímavé zistiť, odkiaľ sa tam ´dukátové buchtičky´ vlastne nabrali," uzavrel Ing. Baláž spomienky na Čínu.

Boris Macko

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári