Český herec Ivan Trojan je vo fáze, kedy by v práci potreboval poľaviť, lebo je toho na neho priveľa

Keď podpísal "Niekoľko viet", musel vojenčiť v HumennomV rámci festivalu Višegrádske dni si za posledné týždne cestu do Košíc našlo hneď niekoľko

Keď podpísal "Niekoľko viet", musel vojenčiť v Humennom

V rámci festivalu Višegrádske dni si za posledné týždne cestu do Košíc našlo hneď niekoľko pražských divadiel. V utorok to bolo Dejvické divadlo, ktoré ponúklo hru Teremin. Spolu s ostatnými kolegami tak mal príležitosť zavítať na východ Slovenska aj herec Ivan Trojan. Pred predstavením si našiel čas i na rozhovor.

Keďže meral cestu na východ Slovenska, spomenul si aj na to, že práve tu - v Humennom - strávil základnú vojenskú službu. "Nemám na to veselé spomienky, ale to nesúvisí s mestom ako takým. Aj keď musím povedať, že Humenné bola vtedy pekná diera... Okrem futbalového ihriska, kostola a skanzemu za mestom tam nič nebolo... Ale pozitívne ma prekvapilo, že tam bolo dostať Budvar, Plzeň i Zlatý Bažant. Lenže potom mi ktosi povedal, že je to kraj Vasila Biľaka a on to takto zariadil. Šok som mal však z Humenného už pri vystupovaní z vlaku. Na stanici bol totiž obchod, na ňom napísané MLIEKO a pod tým v azbuke! To mi vyrazilo dych."

Do Humenného sa na vojenčinu dostal I. Trojan za trest. Pôvodne bol totiž v armádnom umeleckom súbore v Prahe, no podpísal sa pod petíciu Niekoľko viet, a tak ho "šupli" na východ Slovenska... "Bol som na vojne v roku 1989. Dostal som opúšťak práve v novembri a presne 17. som vystúpil z vlaku Medzilaborec na stanici v Prahe. Po troch dňoch som sa do Humenného vrátil s letákmi a s niekoľkými kolegami vojakmi sme tu trochu konšpirovali," prezradil s úsmevom.

I. Trojan mal teda šťastie, že komunistický režim zásadne nezasiahol do toho, či mohol alebo nemohol slobodne tvoriť. "Ešte počas socializmu som už bol vo veku, kedy som mal svoj jasný názor. To obdobie, počas ktorého som režim vnímal, nebolo našťastie príliš dlhé, no nebolo ani krátke. Niektoré veci som pred revolúciou odmietal, napríklad som nehral v seriáli Rodáci, lebo to bolo príliš propagantistické. Od roku 1988 som chodil s kolegami z DAMU na všetky demonštrácie, podpísal som sa pod petíciu za prepustenie Václava Havla. Dá sa povedať, že som dosť dával najavo svoj postoj."

Neprijal ponuku do Národného

I. Trojan mal vždy dosť dobrých hereckých možností, aj keď spočiatku hlavne v divadle. Už v roku 1988 nastúpil do Realistického divadla, no to po revolúcii opustil. "Dostal som ponuku do Národného divadla a o dva týždne na to do Divadla na Vihoradoch. Rozhodol som sa pre Vinohrady, kde som strávil 7 rokov. Počas tohto obdobia som urobil veľa zaujímavých predstavení, ale neuspokojovalo ma to. Predsa len ide o veľké a mestské divadlo, ktoré tomu prispôsobovalo aj repertoár. Mal som potrebu robiť čosi iné a keď som mal 33, odišiel som do Dejvického divadla."

Odmietol teda stať sa hercom Národného divadla. Taká ponuka sa ale ľahko neodmieta... "Doba sa zmenila a už to nie také, ako napríklad pre môjho otca, pre ktorého bolo Národné divadlo a tiež Divadlo na Vinohradoch tou najvyššou métou. Keď som odtiaľ odchádzal, opýtal sa, prečo a kam vlastne odchádzam. Vysvetlil som mu, že do Dejvického divadla ide aj ročník z alternatívnej vetvy DAMU. Pýtal sa ma, čo to je tá alternatívna vetva. Povedal som mu, že keď on študoval, tak sa za alternatívu považovala bábkarina. On vtedy zakričal - Mámo, predstav si! On odchádza z Vinohradov do bábkového divadla..."

Aj keď otec I. Trojana patrí medzi uznávaných českých hercov, pre rady si k nemu syn nechodil. "Veľa sme sa rozprávali o divadle, to je téma, na ktorej sa zhodneme. Ale otec nikdy nemal ambíciu radiť mi a ja by som povedal, že som to od neho ani nepotreboval. Od konca svojho štúdia som mal svoj názor a ten som skôr preberal s kolegami zo školy, s kamarátmi." Samozrejme sa však ako začínajúci herec často stretol s tým, že starší herci ho brali ako syna svojho dobrého kamaráta a kolegu. "Prirodzene, že to tak bolo. Ale to končilo vtedy, keď bolo treba vyjsť na javisko, obstáť tam a priniesť čosi zo seba."

I. Trojan je v rodine medzi najbližšími doslova obklopenými ľuďmi, ktorí majú k herectvu veľmi blízko. Herečkou je aj jeho manželka, brat Ondřej je producentom a režisérom. "S bratom sme mali tŕnitejší vzťah. Je o štyri a pol roka starší a v čase jeho puberty som sa ja venoval vrcholovo športu." I. Trojan totiž chcel byť basketbalistom a tomuto športu sa chcel upísať. Až keď po čase prišiel na to, že viac už do výšky nepodrastie a nikdy z neho asi nebude vrcholový profesionálny basketbalista, šport zanechal. "V tom čase ma brat nechápal. Nie žeby som vôbec nebol chodil do krčiem a na pivo, ale pre neho to bola krčma alternatívou k životu v komunistickom režime a môj život športovca mu pripadal príliš banálny. V tomto medzi nami dochádzalo k treniciam. Po revolúcii bol však zrejme milo prekvapený mojim postojom a tým, ako som sa prejavil. Takže sme k sebe znovu našli cestu, stali sa z nás kamaráti a teraz často debatíme o veciach okolo filmu či divadla..."

Bratia sa spolu stretli aj profesionálne. Vo filme Želary, ktorý bol nominovaný na Oscara, si I. Trojan zahral a O. Trojan ho režíroval. "Priznám sa, že to bolo divné. Je to totiž veľmi zvláštne, stretnúť sa s blízkym človekom v takejto situácii. Aj napríklad s otcom som robil v divadle jednu rozprávku a bolo to zvláštne. Tak isto, ako keď som vo filme hral spolu s manželkou Klárou. Zrazu ste v situácii, v ktorej sa inak stretávate s kolegami, s človekom, ktorého poznáte úplne inak... Lenže povedali sme si, že to treba skúsiť a uvidíme. Našťastie, vo všetkých prípadoch to vyšlo celkom dobre. Ale bol to divný pocit..."

Za filmami si stojí

O. Trojan síce mohol pokojne ako režisér na pľaci pri nakrúcaní svojho mladšieho brata "cepovať", ale neurobil tak... "Bol k hercom veľmi korektný. Bola to pre neho skúsenosť s filmom po veľmi dlhej odmlke a navyše to bolo poriadne veľké sústo. Ale tak ako ho ako producenta poznám veľmi rázneho, tak bol k hercom ako režisér veľmi láskavý a prijímal ich zaujímavé názory." Nielen keď šlo o brata, ale celkovo má I. Trojan šťastie na samých dobrých režisérov. "Áno, je to tak. Od filmu Samotári nemôžem povedať, že by som robil s niekým, s kým by som si nerozumel, alebo kto by po mne chcel veci, ktoré by som nechcel robiť. Za posledné roky si stojím za všetkým, čo som nakrútil."

Až kým prišiel film Samotári, I. Trojan nakrúcal len televízne seriály alebo krátke televízne filmy, hral v divadle a v rozhlase, no na film nikdy nemal šťastie. Dokonca už aj prestal chodiť na konkurzy, lebo už neveril, že by mohol ešte niekedy natrafiť na dobrú filmovú rolu. Od kedy však nakrútil Samotárov, je v jednom kole a točí jeden film za druhým.

"Do 35-ky som nenakrútil žiadny film a potom sa to zlomilo. Asi som mal šťastie. Režisér David Ondríček si nás prišiel totiž pozrieť do divadla a mňa s kolegom Martinom Myšíčkom pozval na konkurz. Bol dosť nerozhodný a po šesťkolovom konkurze si nakoniec vybral mňa. Dobré bolo i to, že v pomerne krátkom čase za sebou som sa pred divákmi objavil nie len v Četníckych humoreskách ale i v Samotároch. Ak by som totiž bol ostal len v nich, tak pri seriáloch je dosť veľká pravdepodobnosť, že sa herec zaškatuľkuje."

Nebál sa však I. Trojan škatuľky herca, ktorý hráva dosť podivné postavy? Postava Onřeja v Samotároch, Zdeněk vo filme Jedna ruka netleská a nakoniec aj Petr v Príbehoch obyčajného šialenstva nepatria medzi "normálnych" ľudí... "Pri Jedna ruka netleská sme s Davidom Ondříčkom a Jirkom Macháčkom pracovali mesiac na scenári, prerábali scény, prehadzovali ich. Je tam milostná scéna, ktorú som písal s Davidom. Dosť sme na tom smiali a prišlo nám to vtipné. Zarazil som sa až vtedy, keď som si uvedomil, že tú scénu neosobného chladného sexu budem musieť zahrať s vlastnou manželku. To mi pripadalo dosť podivné..."

Ale škatuľky ´podivína´ sa I. Trojan nebojí. "Iste, vo filme Jedna ruka netleská, je to dosť postihnutý človek, v Samotároch to bol muž posadnutý láskou a tiež to bolo na ľahkú diagnózu. V Príbehoch obyčajného šialenstva by som povedal, že ide o postavu ani nie tak podivnú ako podivuhodnú. No a v Smradoch som predsa hral úplne obyčajného otca. Dokonca sa priznám, že som najprv rozmýšľal, či túto ponuku prijmem, lebo som si myslel, že tá postava nie je ničím zaujímavá. Potom som si uvedomil, aká je to hlúposť a že najväčšia sila je v obyčajnosti. No a Béďa v Četníckych humoreskách je predsa úplne normálny, nie?"

Dostáva ponuky

na pestré postavy

Aj preto sa I. Trojan nemusí báť zaškatuľkovania, lebo dostáva ponuky na skutočne pestré filmy a úlohy. "Teraz som napríklad nakrútil tri filmy za sebou a každý je úplne iný. Vo filme Medvídek hrám chlapíka, ktorý je intelektuálne pre mňa nedosiahnuteľný, je to veľvyslanec. Režisér Jan Hřebejk navyše pri nakrúcaní trvá na improvizácii, čo bolo pre mňa dosť náročné, pretože moja postava rozpráva istým vysokým spôsobom. Oproti tomu vo filme Václav, ktorý bude mať premiéru 16. decembra, som si zahral muža, ktorý má ľahkú mozgovú retardáciu. Takže to som sa musel priblížiť zmýšľaniu a vnímaniu dieťaťa. Obidve úlohy boli náročné a vlastne v protipóloch."

Tretím filmom, ktorý I. Trojan v posledných mesiacoch nakrúcal, je film Karamazovi. "Predstavenie Bratia Karamazovi u nás v divadle videlo veľa ľudí a mnohí režiséri vraveli, že by to bolo treba nejako uchovať. Petr Zelenka napísal príbeh hercov, ktorí idú na festival do Poľska, kde zahrajú toto predstavenie. Takže spolovice je to o hre a spolovice o živote hercov. Zaujímavý projekt."

I. Trojan má teda v poslednej dobe práce vyše hlavy, dokonca by mal v roku 2008 nakrúcať ďalšie filmy - Akvabely, Ve stínu koně a Suplent. Neprichádza pri všetkej tej práci skrátka jeho rodina - manželka Klára a dvaja malí synovia? "Ale áno. Teraz som v takej fáze života, kedy by som sa rád zastavil, lebo toho mám naozaj priveľa. V divadle, televízii i vo filme. Potreboval by som v práci poľaviť..."

Dátum narodenia: 30. jún 1960

Znamenie: Rak

Miesto narodenia: Praha

Ukončené vzdelanie: DAMU

Rodinný stav: ženatý, dvaja synovia

Relax: rodina

Výber z televíznej a filmovej tvorby:

2007 Medvídek

2007 Operace Silver A

2007 Václav

2005 Anděl Páně

2005 Příběhy obyčejného šílenství