Vystúpenie artistu je náročné ako 12-hodinová šichta baníka

"Všetci artisti musia niečo vedieť, aby sa poctivo uživili. Chcel by som, aby ľudia vedeli, že je málo zamestnaní v našej zemi, ku ktorým je potrebné toľkej oddanosti a poctivosti v práci," povedal Jan Werich. Povolanie artistu je totiž pravým nefalšovaným umením, ktoré sa nijakým spôsobom nedá kamuflovať. O živote artistov nám porozprával principál cirkusu Romanza, Albert Tříška, ktorý dva týždne hosťuje v Košiciach.

Cirkus Romanza sa od ostatných českých cirkusov odlišuje programom, postaveným na show zvanej "Commedie dell arte." Tento typ improvizovanej divadelnej produkcie v prípade cirkusového umenia znamená, že dušou celého predstavenia je klaun. Komediálne scénky doplňujú hlavnú časť programu, ktorými sú akrobatistické čísla vo vzduchu i na zemi.

Tak ako väčšina českých cirkusov sú rodinným podnikom, ktorý sa dedil z generácie na generáciu. Založený bol v roku 1848 pod názvom Grasarini. Meno Romanza dostal pred šiestimi rokmi, kedy cirkus po vynútenej 40 ročnej prestávke (cirkusy boli znárodňované), nanovo založili manželia Tříškovi. "Je to romantický cirkus, naväzujúci na našu rodinnú cirkusovú tradíciu," vraví principál. "Sme humánnym, moderným cirkusom, kde zvieratá nezarábajú na ľudí. Väčšina programu je postavená na akrobatických vystúpeniach. Predstavenie spestruje len niekoľko čísel s domestifikovanými zvieratami."

Rodina je známa legendárnym povrazolezectvom. Program pozostáva z akrobacie na lanách vo vzduchu či jazde na vysokých a nízkych jednokolesových bicykloch. Vystupuje na nich principál Albert Tříška a jeho syn. "Bolo vypočítané, že jedno vystúpenie artistu je rovné výdaju energie baníka za 12 hodín v bani"

Úrazov majú cirkusoví artisti požehnane. Musia rátať so zlomeninami, vyvrtnutými, či vykĺbenými členkami, kolenami. Principál má už operované oba menisky. Ale vďaka každodennému tréningu, napriek tomu, že už má 53 rokov, nemá s pružnosťou a kondičkou svojho tela žiadne problémy. V manéži sa zvŕta takmer ako mladík...

"Nemám žiadne zdravotné problémy, a to aj fajčím. Mladý má čo robiť, aby mi stačil. Vystúpenia zvládam prinajmenšom tak dobre, ako keď som bol mladší. Nebolia ma nohy ani chrbát." Cirkusanti vystupujú, kým sú živí. Ani 40°C horúčky či zlomené nohy im nezabrania v tom, aby sa postavili do manéže. "Manželka vystupovala aj so zlomenou nohou. Mala takú sádru, ktorú si pred každým vystúpením dávala dolu."

V súčasnosti pani principálova kvôli zdravotným problémom vystupuje len ako asistentka. Syn Albert je klaunom, jeho fínska manželka zas artistkou. Dcéra je takisto artistkou, ale po vydaji ju živí úplne iné remeslo. "Ale ťahá ju to do cirkusu. Keď k nám príde, vždy ide najprv k lanám a zacvičí si. Sem tam u nás aj vypomáha." Deti sa začali učiť artistickým kúskom v šiestich rokoch. Po dvoch až troch rokoch usilovnej driny sa mohli po prvýkrát postaviť pred divákov. Obidve majú vyštudované gymnázium a artistickú školu vo Francúzsku.

Celý cirkus, to je dokopy 15 ľudí. Rodina principála, jedna angažovaná slovenská artistka vystupujúca v kruhoch na lanách vo vzduchu a pomocný technický personál, starajúci sa o zvieratá, cirkusovú techniku a všetko, čo je práve potrebné. Vstávajú každý deň o 6. hodine. Od 10. do 12. hodiny trénujú, po obede sa začnú chystať na vystúpenie. Pripravujú manéž a kontrolujú či je všetko po technickej stránke v poriadku. O 17. hodine je predstavenie, ktoré končí o 19. hodine. "Vždy je čo robiť. Práce okolo áut a technických zariadení je stále dosť. U nás neexistuje voľno. Robí sa v jednom kuse. Večer ešte idem na internet, čítam si maily, odpovedám na ne a do postele sa dostanem o druhej po polnoci."

Košičan neuspel

Mnohí cirkusoví fanúšikovia sa v mailoch pýtajú, či berú k sebe dobrovoľníkov na výpomoc. "Na príležitostné práce áno, napríklad na stavbu alebo likvidáciu šapita. Na stálo nie." Sú ľudia, ktorí by dali všetko za možnosť vystupovať v cirkuse. Ponúkajú sa, ale cirkusanti ich ponuky spravidla nevyužívajú. "Amatérov neberieme, lebo to je o ničom. Zakaždým majú o tejto práci inú predstavu aká je v skutočnosti. Je to ťažká práca, ktorá len ľahko vyzerá."

Jeden taký prípad majú z Košíc, kedy dali šancu amatérskemu žonglérovi. V cirkuse bol pol roka. "Vedel hádzať slušne, ale nič viac. Na javisku sa nevedel pohybovať ani predviesť. Pritom mal šťastie, že sa učil od veľmi dobrého ruského žongléra, ktorý bol v tom čase u nás." Košičan sa naučil veľa, ale potreboval by ešte niekoľko rokov, aby mohol plnohodnotne vystupovať. Pre cirkus je výhodné angažovať hotového človeka, ktorý má pre svoje číslo všetko vybavenie. Nezriedka majú takýto ľudia auto a obytný príves.

Čo sa týka vystúpení so zvieratami, je principálová rodina najviac fascinovaná bielym 17-ročným pudlíkom. Psy sa takého vysokého veku ani nedožívajú a tento cirkusant nielenže žije, ale bez práce nevydrží ani jeden deň. "V čísle je tým hlavným psom, ktorý robí najviac. Pracuje automaticky. Vie, aký úkon koľko trvá, takže aj keď je hluchý a poloslepý, číslo odohrá tak, že to vôbec nie je poznať. Už je vo veku, kedy ho všetko bolí, keď sedí, tak ho podopieram."

Do programu občas zaradia aj číslo s cvičenými mačkami. "Sú veľmi tvrdohlavé a nemôžeme ich do ničoho nútiť. Vystupujú len vtedy, keď chcú. Sú to mačky z ulice. Jedna Nemka, druhá Francúzska a tretí kocúr je Čech." Drezúra mačiek nie je kvôli svojej náročnosti v českých cirkusoch bežná. Tradíciu má v Rusku. "Mačky sa dajú naučiť takým kúskom ako psy. Vedia sadnúť, vyjsť na prekážku, robiť kotrmelce, ´panáčkovať´. Ale je to tréning dlhoročný."

Ponuky z Afriky

Cirkus Romanza na rozdiel od iných nezimuje. Sezónu má stále. Cez zimu vystupuje v štátoch, kde je cirkusové umenie veľmi obľúbené, teda vo Francúzsku, Holandsku a Belgicku. V zimovisku v Hradci Králové sa zdržujú len niekoľko dní v roku. "My zimovať nemusíme, lebo nie sme na to odkázaní. Sme moderný cirkus, máme moderný transport, s ktorým môžeme jazdiť aj na cestách tzv. západných krajín. A predstavenia tam máme vždy vypredané."

Vystupovali v krajinách celej Európy a polovici Ázie. "Najviac ľudí chodí do cirkusov vo Francúzsku. Cirkus má tam rovnaké postavenie ako divadlo či muzika. Cirkusant je tam pán umelec. Na cirkusové predstavenia chodí aj kráľovská rodina a všetci významní ľudia. Naši politici nad cirkusom len ohŕňajú nos, považujú ho za niečo pod svoju úroveň." V Čechách je cirkusov slušný počet, čiže aj slušná konkurencia... "Na Slovensku nemáme konkurenciu, lebo tu nie je žiadny cirkus," smeje sa pani principálova. "Na nás ľudia chodia stále, takže si nemôžeme sťažovať. A chodia za nami opakovane, dokonca za nami aj dochádzajú."

Na budúci rok má Romanza ponuku vystupovať v Tunise a v Maroku. Pani principálova sa týchto nových pracovných možností na africkom kontinente trošku obáva. "Som konzervatívna a nemám rada veľké zmeny. Manžel je viac progresívny, rád riskuje." Nové štácie vybavuje vždy principál. Práce majú dosť, vyhľadávajú ich rôzne agentúry, organizujúce vystúpenia. S rozvojom internetovej komunikácie sa pracovné možnosti rozšírili a kontakty sa nadväzujú omnoho rýchlejšie ako voľakedy.

Za celý život si Tříškovci nedopriali dovolenku. Vraj to nie je možné. Nedokážu si totiž predstaviť, kto by sa zodpovedne postaral o zvieratá a celý cirkus. Zo skúsenosti tvrdia, že na cudzích ľudí nie je spoľahnutie. "Personál nie je v stave dokonale sa postarať o zvieratá ani keď sme tu. Napríklad žena, ktorá sa nám stará o kozičky, ich minule nechala pásť na mokrej tráve. Len náhodou som sa tam išla pozrieť a zbadala som, že majú nafúknuté bruchá. A ona mi na to, že sú len tak dobre nakŕmené," krúti neveriacky hlavou. Zachránila ich v poslednej chvíli. "Musela som k veterinárovi. Okrem nafúknutého brucha boli aj nachladené, takže dostali antibiotiká. Tá jej blbosť ma stála pekný balík peňazí..."

Personál vraj v kritických situáciách vždy zlyháva. Potvrdilo sa to aj v deň, keď prišli do Košíc. Desaťročným zábavy chtivým Rómom sa totiž podarilo odviazať cirkusové kone. Tie sa s vidinou neočakávanej slobody rozleteli po priestore pred OC Casssovia ako diví. Principál s ďalšími chlapmi stál pri kraji, aby im zahatal prístup na komunikáciu a pani principálová s pomocníkmi kone chytala. "Keby vybehli na cestu a zabili by sa pri tom ľudia, mali by sme veľké problémy."

Strážne vtáky

Zaujímavosťou je, že na stráženie, používa cirkus dve husolabute (kríženec labute s husou). Zaobstaral si ich z výskumného plemenárskeho ústavu na južnej Morave. "Strážia lepšie ako rotvajler a pitbul dokopy. Vážne. Ak niekto okolo nich prejde, revú ako paviány. Švajčiarske cirkusy nič iné na stráženie nepoužívajú. Husolabute sú lepšie ako psy. Hoci sa nažerú, nezaspia, ale celú noc stoja a strážia."

Z Košíc si cirkusanti odnesú darček. Polročného bieleho kráľovského pudla im darovala dôchodkyňa, ktorá precenila svoje možnosti a schopnosti. Dorastajúce šteňa jej prerástlo cez hlavu a bola šťastná, že ho mohla cirkusu darovať. "Pudlíci sú veľmi temperamentní a keď sa nudia, sú deštruktívni. Ten ´košický´ rozkusal majiteľke gauč i kreslá a roztrhal pár topánok. Vyrástol a žerie veľa. Jedno ostrihanie vyjde na 1000 korún a treba ho opakovať každý piaty mesiac. Zistila, že takého psa z dôchodku neutiahne."

Aj keď je cirkusový život poriadny zaberák, žiť inak by nechceli. Principál možnosť žiť usadene v rodinnom dome, ktorý ich už niekoľko rokov čaká v Hradci Králove, rozhodne odmieta. Jeho manželka s ním súhlasí, hoci pripúšťa, že by kvôli svojim zdravotným problémom rada žila pokojnejšie. Potrebovala by pravidelnejšie navštevovať lekárov, čo je pri cirkusovej práci absolútne nepredstaviteľné. "Nie je to fráza, že kto raz k cirkusu privonia, tak už pri ňom zostane. Platí to doslova," hodnotí na záver.

Andrea BOŽINOVSKÁ

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári