Z falošného plynára sa vykľul vrah
Hoci sú "čierne kroniky" plné správ o prepadoch, v ktorých figurujú falošní plynári, elektrikári či poštári, ľudia sú nepoučiteľní. A najmä staršie ročníky, ktoré akoby nevedeli pochopiť, že doba sa zmenila a kriminalita rastie rýchlejšie, než životná úroveň. Mnohí nedbajú na rady a varovania, aby neotvárali dvere a nevpúšťali dnu každého, kto zazvoní a vytasí sa s otrepaným vysvetlením, že prišiel odrátať vodomer. Dôverčivá bola i 71-ročná pani Tereza S., ale na svoj omyl nedoplatila ona, ale jej 23-ročný vnuk Peter.
Pani Tereza mala na svojich bedrách už sedem krížikov, cítila sa však oveľa mladšie. Vstávala už pred šiestou, potom sa v autobuse trmácala cez mesto do záhradky a po niekoľkých hodinách úmornej práce sa vracala späť. Zastavila sa v obchode, aby kúpila čerstvý chlieb i mlieko, prehodila pár slov s babkami na ulici a vošla do bloku. Doma poupratovala, aj keď často nebolo kvôli absolútnemu poriadku čo. No jej to neprekážalo. celý život bola naučená robiť a "pri peci", ako zvykla hovoriť, by ju vysedávať nebavilo. Vari iba večer, pred televízorom.
V ten osudný septembrový deň sa však po návrate zo záhradky na nákupy nechystala. Z tašky vyložila čerstvú zeleninu, ktorú si priniesla a mozoľnatými rukami sa ju pustila čistiť. Z chladničky potom vybrala kuracie drobky a spolu so zeleninou ich dala variť na polievku. Pozrela sa na kukučkové hodiny na stene a s uľahčením si vydýchla. Bolo pol druhej, ešte má dosť času. Ferko, jej vnuk, príde až o tretej. Dovtedy stihne všetko navariť tak, ako si naplánovala. Polievku a vyprážaný syr s opekanými zemiakmi. A k tomu fľašu bieleho vína, ktoré kúpila už včera.
Pani Tereza mala troch vnukov a jednu vnučku, no hoci to nerada priznávala, Ferka mala zo všetkých najradšej. Asi preto, že jej pripomínal nebohé manžela. Ferko bol veselý chlapec, ktorý pred rokom získal titul inžiniera. O tri mesiace by sa mal ženiť a dnes sa príde so starou mamou dohodnúť, kedy jej príde predstaviť nevestu. Pani Tereza mala Ferka skutočne rada. Neraz si hovorila, že keby boli všetci ľudia na svete ako on, nebolo by zvady ani nenávisti. V živote by nikomu neublížil. Ani muche. Každému rád pomáhal. Od svojej dcéry na naho nikdy nepočula slovko ponosy. Jednoducho, zlatý chlapec...
"Polievka ešte bublala, keď sa ozval zvonček," pustila sa pani Tereza do rozpovedania okamihov, ktoré kruto zasiahli do jej srdca. "Prekvapilo ma to, lebo bolo ešte iba pol tretej a Ferko mal prísť až o tridsať minút. Keď som prichádzala k vchodovým dverám, hoci to mám vo zvyku, tentoraz som sa vôbec neopýtala, kto to zvoní. Iba som odomkla a otvorila ich..."
Za dverami sa však na svoju starú mamu neusmieval jej vnuk, ale akýsi cudzí chlap. "Pozdravil a povedal, že je z plynární a potrebuje sa pozrieť na sporák, lebo má vraj vysokú spotrebu. Neprekvapilo ma to, lebo varím a hlavne pečiem skutočne veľa. Opýtala som sa však, či má nejaký doklad a vtedy ma sotil dnu. Spadla som do chodbičky, on vošiel dnu a zavrel dvere."
Na to, čo pani Tereza vzápätí zažila, do smrti nezabudne. "Surovo ma chytil pod krk a odvliekol do kuchyne. Tam ma hodil na pohovku a prikázal mi, nech mu poviem, kde mám zlato. Bola som taká preľaknutá, že som zo seba nedokázal vydať ani hlásku, nie to ešte celú vetu." Kým starenka lapala po dychu, neznámy votrelec sa pustil do prehľadávania kredenca. Predpokladal zrejme, že práve tam si babka ukladá svoje úspory. "Ako vyťahoval zásuvky a otváral dvierka, stále pri tom nadával a kričal ´kde máš prachy, kde máš prachy´. Bolo to hrozné. Strašne som sa bála..."
Predstava, že by mala dať tomu vagabundovi svoje úspory, pani Terezu desila. Peniaze i zlato, ktoré zdedila po rodičoch, mala spoľahlivo ukryté po parketou v spálni. V skýši, ktorú vymyslel ešte jej nebohý manžel. Pôvodne bola určená proti zlodejom, no teraz musela pani Tereza čeliť oveľa väčšiemu nebezpečenstvu. Bolo živé, dvojnohé a s vražedným pohľadom v očiach.
"Keď som mu neodpovedala, posadil ma na stoličku," pokračovala dôchodkyňa. "Z vrecka vytiahol nejakú špagát a zviazal mi vzadu ruky. Potom si zapálil cigaretu a priložil mi ju na líce. Keď som vykríkla, strčil mi do úst utierku." Hoci ju líce pálilo, na mužovu otázku, či už bude hovoriť, reagovala pani Tereza zavrtením hlavou. "Keď videl, že tá cigareta nestačila, zložil z horáka hrniec s polievkou a začal nad ním ohrievať jeden z mojich nožov. Vytušila som, že ma ním chce popáliť." Vtom sa ozvalo vzdialené otvorenie dverí. "Hneď som vedela, že je to Ferko. Celý čas, čo ma ten vagabund mučil, som sa modlila, aby radšej meškal. Škoda, že sa tak nestalo. Len čo ten muž začul buchnutie dverí a vnukov pozdrav, skočil za dvere a vyčkával."
Starenka potom iba s nemým úžasom sledovala, ako vo chvíli, keď dom kuchyne vkročil jej najmilší vnuk, vyskakuje spoza dverí ten votrelec a pichá ho do brucha. Raz, druhý raz, opäť a opäť. Keď Ferko klesol na zem a útočník ho ešte niekoľkokrát bodol do krku i chrbta, radšej privrela oči, aby sa na ten masaker nemusela pozerať.
Z vývoja udalostí sa zrejme násilník preľakol. Keď videl, čo spáchal, rýchlo si umyl ruky a vypadol. Pani Tereza strávila priviazaná o stoličku a s pohľadom, upretým na mŕtveho vnuka, takmer päť hodín. Až večer ju našla dcéra, ktorej sa zdalo podozrivé, že nikto nedvíha telefón a ani syn sa od starej mamy nevrátil. Polícia okamžite zisťovala, komu patrí množstvo odtlačkov na kredenci a keď majiteľa identifikovala ako 37-ročného Jána S., vyhlásila po ňom pátranie.
Vraha zadržali takmer o týždeň na druhom konci republiky, keď sa pokúšal vykradnúť potraviny. Hoci najprv zapieral, keď ho pani Tereza opakovane identifikovala, priznal sa. Vraj dostal tip od neznámeho muža, že v tom byte žije osamelá dôchodkyňa, ktorá má plný kredenc peňazí. Tvrdil, že ju chcel iba postrašiť a spanikáril vo chvíli, keď do bytu vošla nečakane ďalšia osoba. Ak by ho nikto nevyrušil, tej dôchodkyni by vraj neskrivil ani jediný vlas na hlave.
Súd Jánovi S., ktorý mal v registri trestov zaplnených už sedem riadkov, neuveril. Uznal ho vinným z vraždy i ďalších trestných činov a vymeral mu 18 rokov v III. NVS.
rob
Autor: Baran
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
