odvodený od obyvateľov, ktorí ju obývali a žili vo veľmi skromných malých a jednoduchých domčekoch, nalepených jeden na druhom. Práve na týchto miestach bol cigánsky tábor na predmestí mesta.
KOŠICE. Slovensko, podobne ako ďalšie krajiny strednej a juhovýchodnej Európy, sa vyznačuje mimoriadne vysokým podielom rómskeho obyvateľstva. Najstaršie správy o Rómoch na Slovensku pochádzajú zo 14. storočia. Výskumy spresňujú a posúvajú postup Rómov z Balkánu už v 12. a 13. storočí. Súviselo to s tlakom osmanských Turkov, ktorí postupne z Byzantskej ríše rozširovali svoje územia na Balkán a neskôr takmer až do strednej Európy.
Slovensko zaujímalo v stredoveku strategickú polohu a malo značný hospodársky význam, preto sa stávalo korisťou znepriatelených strán. Politicko-mocenský vývoj v geografickom priestore Balkánu, Uhorska i samotného Slovenska, ekonomické zaostávanie a agrárny charakter oproti západnej Európe, môžu byť príčinami omnoho väčšej tolerancie voči Rómom a ich početného výskytu na tomto teritóriu. Ich práca s kovmi, kováčstvo, klampiarstvo, výroba zbraní i ďalšie remeslá oceňovala najmä šľachta a bol o nich veľký záujem. Vykonávali rôzne služby a práce pre feudálov, pre mestá i obyvateľstvo. Preto im umožnili usadzovať sa tu.
Cigánsky tábor na predmestí Košíc sa uvádza už v roku 1686. Jednoznačne sa nedá odhadnúť zabraný priestor ani počet usadlostí, pretože za Cigánov platil kolektívnu daň ich vajda. Podľa jej značnej výšky 180 zlatiek (florénov) alebo 100 toliarov sa dá predpokladať, že už vtedy šlo o nemalý počet. Pri známom spôsobe života neprichádzali takmer do úvahy pre výpočet výmery pôdy. Zaujatá im právne ani nepatrila.
Zajtra sa dozvieme, čie meno nesie Tajovského ulica v Starom Meste.
(pod)
Autor: Baran
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
