akékoľvek dobré umenie. Umelecký zážitok ju dokáže strhnúť tak, že vášnivo tlieska a hlasno aplauduje. Nora Beňačková. Do Košíc prišla nedávno ako tvár charitatívnej kampane kozmetickej spoločnosti Avon v boji proti rakovine prsníka.

Prečo ste sa rozhodli podporiť túto kampaň?

- Predovšetkým si vážim, že ma spoločnosť Avon na túto zmysluplnú prácu oslovila. Žijeme veľmi konzumný život a na svoje zdravie zabúdame. Spolu s mojimi kolegyňami a kolegami oslovujeme všetky vekové kategórie žien i mužov, pretože táto choroba neobchádza ani silnejšie pohlavie. Do kampane som sa zapojila s radosťou a som šťastná, že sa dostala do povedomia ľudí. Každý si musí uvedomiť, že je zodpovedný sám za seba a prevenciou môže tak trošku zasiahnuť do svojho osudu. Určite na ľudí zapôsobil aj fakt, že sme nielen tvárami kampane, ale sami prevenciu pravidelne absolvujeme. Dôverujú nám a o to ide.

Mali ste aj vy niekoho vo svojom okolí, kto sa musel s touto chorobou popasovať?

- Mala som veľmi dobrú priateľku, ku ktorej osud nebol taký zhovievavý. Veľmi som však obdivovala jej silu vôle. Preto som sa naplno do kampane zapojila. Predajom symbolov získavame peniaze na kúpu diagnostických prístrojov a tiež na rekondičné pobyty žien, ktoré túto chorobu prekonali. Nekonečne ich obdivujem a priznávam, že mi dodávajú energiu. Lebo život je najväčší dar, ktorý máme.

Ocitli ste sa už v situácii, kedy ste sa museli skutočne zviechať?

- Myslím, že v takej sa ocitne každý z nás. Raz sme hore a svet je gombička, inokedy dolu. No ja mám šťastie na výbornú rodinu a priateľov, o ktorých sa môžem oprieť, keď sa ocitnem v ťažkej životnej situácii.

Aké najťažšie vám život pripravil?

- Mali sme v rodine dva veľké odchody, úmrtia. A vlani som prekonala nepríjemnú virózu. Niekoľko mesiacov som bojovala s vysokými teplotami. Musela som mimoriadne zmobilizovať sily. Pomáhala mi však starostlivosť rodiny a opora priateľov. Takže som napokon tú energiu našla.

Odkiaľ ju čerpáte?

- Najviac mi pomáhajú prechádzky v prírode a mám veľa záujmov - divadlo, koncerty, knihy, cvičenie a pravidelné stretnutia s priateľmi. Okolo nás je toľko príbehov ľudí, ktorým osud skomplikoval život, že aj obdiv k nim mi dodáva energiu. Jediné, čo neuznávam, je sebaľútosť - aj keď sme boľaví, smutní a unavení.

Pomáha vám v takých situáciách aj hudba?

- Jednoznačne áno. Viete si predstaviť život bez hudby? Zbožňujem klasiku, klavírne koncerty, operu, romantiku, ale aj popmusic. Skrátka, hudba je súčasťou môjho života. A potom ma upokojuje príroda. Hlavne stromy. Neverili by ste - keď sa opriete o strom, objímete ho, zavriete oči a zhlboka dýchate, doslova z vás vytiahne únavu a vyčerpanie. Príroda je úžasná.

Ste s prírodou spätá odjakživa?

- Myslím, že áno. Od detstva sme s rodičmi chodili na huby, maliny, čučoriedky. Mám chatu v lese a vidím, ako sa príroda regeneruje, ako nás prekvapuje a tiež, ako málo si ju vážime.

Hoci ste sa narodili v Bratislave, istý čas ste prežili na dedine...

- Z Bratislavy sme museli odísť v akcii B, čo bolo vysťahovávanie inteligencie - nežiaducich osôb. V priebehu jedného dňa sme museli odísť, ani sme nevedeli kam. Neviem, ako by sa náš život odvíjal, keby nás neprichýlila stará mama na vidieku. A práve tu sme sa naučili žiť s prírodou, záhradou a so statkom.

No vyzeráte skôr na mestského, ako vidieckeho človeka.

- Ale ja som mestský typ. Mám rada promenádu na brehu Dunaja, bratislavské kaviarničky i jej krásne okolie. No na vidiek sa rada vraciam. Veľa som sa tam naučila a vážim si múdrosť a pravdivosť dedinských ľudí. Mali by sme viac počúvať ich rady a overené skúsenosti.

Máte niekde aj svoju záhradku?

- To nie. Ale na balkóne pestujem bylinky - bazalku, tymián, rozmarín, koriander a muškáty. Tie musím mať. Ako správne africké kvety nesklamú ani keď ich pár dní nepolejeme. Na náročnejšie kvetinky teraz nemám čas. No dúfam, že sa k nim raz vrátim.

Čomu inému teda venujete teraz čas?

- My ženy máme stále čo robiť. A momentálne sa so sestrou na striedačku staráme o chorú maminu. To je ten jeden groš, ktorý musíme rodičom vrátiť.

Vy ste vyštudovali hru na klavír, sestra je svetoznáma operná speváčka. Čo vraveli rodičia, keď videli, že vychovávajú dve umelkyne?

- Rodičia nás podporovali. Vytvorili nám úžasné prostredie, každý koncert s nami prežívali a dali nám ten správny vklad do života, vďaka ktorému sme sa dopracovali tam, kde dnes sme.

Pomohli vám skúsenosti z konzervatória v práci moderátorky či hlásateľky?

- Nebola to len skúsenosť z konzervatória. Chodila som aj do bábkohereckého krúžku, kde sme kultivovali slovenčinu, pohyb a prácu rúk. To je pre moderátora veľmi dôležité. Na konzervatóriu sme zas mali pravidelné koncerty pred prísnym publikom - kolegami a profesormi. Kontakt s hľadiskom a koncertným pódiom bola dobrá skúsenosť. Získala som istotu.

Doprevádzali ste niekedy svoju sestru na klavíri?

- Párkrát sme spolu pripravili repertoár a, samozrejme, keď potrebovala, skladbu som jej prehrala.

V ktorej úlohe sa vám najviac páčila?

- Keďže je to moja sestra, vo všetkých (Smiech). Nevšedne, fantasticky vytvorila postavu Desdemony, Rusalky, Nataši v Oneginovi, Janáčkovu Jenůfu...

...i Káťu Kabanovú...

- V tej bola nádherná a dokonalá. Videla som ju v new yorskej Metropolitnej opere, kde obecenstvo nadšene aplaudovalo. Som rada, že už aj u nás prejavujeme hlasné "Bravó". Ja k takým divákom tiež patrím. Hudba ma vie neuveriteľne strhnúť.

Vaša sestra často hosťovala na zahraničných scénach. Ako ste udržiavali kontakt?

- Veľa si telefonujeme, čo sa prejavuje aj na našich telefónnych účtoch. (Smiech) Dodnes máme skvelý súrodenecký vzťah. Sme si navzájom veľkou oporou. Rodinná súdržnosť je veľmi charakterická nielen pre nás so sestrou, ale aj pre celú našu rodinu.

Vaša rodina je aj Maroš Kramár.

- Maroš je náš bratranec z druhého "kolena" a vychádzame spolu veľmi dobre. Mám ho rada. On je síce veľmi zaneprázdnený, ale občas sa aj pracovne stretneme. Veď je tvárou našej kampane.

Ste aj vy taká zaneprázdnená?

- My ženy sme vždy zaneprázdnené. V lete viac oddychujem a doprajem si slniečka, ale teraz koncom roka bude veľa zaujímavej práce, aj charitatívnych podujatí.

Takže obdobie úplného odpočinku pre vás aktuálne nie je?

- To teda určite nie! A pokiaľ mi bude zdravie slúžiť, dúfam, že sa k nemu ani neprepracujem. Mám veľa snov a želaní, ktoré by som si ešte chcela splniť.

Na čo sa najbližšie tešíte?

- Ja sa teším denne. Z toho, že svieti slnko, že sme zdraví. Lebo ak nemáme radosť z každodenných drobností,

starneme, sme nevrlí a smutní. Viem, že sú aj ťažké obdobia, ale mojou filozofiou je tešiť sa zo života.

ANDREA TOMÁSCHOVÁ

andrea.tomaschovakorzar.sk

Autor: Baran

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári