vežou, najväčším hradom, najvyšším oltárom, významnými archeologickými lokalitami, v Európe ojedinelými drevenými kostolíkmi. Dnes vám predstavíme dvanásť naj pamiatok, ktoré sú výsledkom ľudského umu a šikovnosti rúk našich predkov.
Dóm svätej Alžbety
Najvýchodnejšie položená gotická katedrála v Európe na Hlavnej ulici v Košiciach stojí na mieste farského kostola, ktorý vyhorel asi v roku 1370. Výstavba dómu začala okolo roku 1378, prvá etapa trvala približne do roku 1420. Pôvodne malo ísť o stavbu bazilikálneho typu s piatimi loďami, polygonálnymi apsidami a dvoma vežami na západnej strane. Vzorom bol kostol sv. Viktora v Xantene pri Rýne. V roku 1491 počas obliehania Košíc bol dóm značne poškodený. Opravy robil staviteľ a kamenár Mikuláš Krompholz z Nisy pod dozorom Václava z Prahy. V roku 1508 bolo dokončené presbytérium a tento rok sa považuje aj za rok ukončenia stavebných prác na dóme. Trvali viac ako 100 rokov. Neskôr bola katedrála viackrát poškodená živelnými pohromami, preto musela byť opäť opravovaná. Najrozsiahlejšie opravy sa uskutočnili v rokoch 1877 - 1896. V poslednej fáze bola vybudovaná pod severnou loďou dómu krypta, do ktorej v roku 1906 preniesli pozostatky kniežaťa Františka II. Rákociho. Ročne ju navštívi priemerne 15 - 20 000 turistov. Najbohatší a umelecky najhodnotnejší je severný portál s reliéfom Posledný súd, vôkol neho sa nachádza ďalších päť reliéfov: zo života sv. Alžbety, Panna Mária so ženami, sv. Ján s vojakmi. Najvyšším reliéfom je Ukrižovanie. V strede severného portálu je plastika sv. Alžbety. Dóm ukrýva vzácny interiér, ktorý sa ozaj oplatí vidieť na vlastné oči.
Banský areál Solivar pri Prešove
Táto národná kultúrna pamiatka v okrajovej časti Prešova patrí medzi najvýznamnejšie technické pamiatky na Slovensku. Je to unikátny komplex technických objektov na čerpanie a varenie soli zo soľanky, pochádzajúci zo 17. storočia. K objektom na ťažbu kamennej soli a čerpanie soľanky v Solivare patrí najmä šachta Leopold, četerne (rezervoáre soľanky), huta, varňa ,sklad soli (komory), kováčske dielne a klopačka (turňa). Areál panvového solivaru ako unikátny komplex technicko-technologických a iných objektov nemá v oblasti technických pamiatok podobného druhu na území Slovenska konkurenta. Momentálne patrí pod správu Slovenského technického múzea v Košiciach, mesto Prešov má však veľké plány s jej obnovou a využívaním pre turistický ruch (soľné kúpele).
Prešovská Kalvária
Na nevysokom kopci na západnom okraji Prešova dominuje nad mestom barokový komplex Kalvárie. V minulosti ju považovali za druhú najkrajšiu kalváriu na území Uhorska (po banskoštiavnickej kalvárii).
Vznik prešovskej Kalvárie, podobne ako v iných mestách, je úzko spätý s rekatolizáciou a pôsobením jezuitov. Iniciatíva na založenie Kalvárie vzišla z radov Spolku umierajúceho Krista, ktorý založili jezuitskí kňazi začiatkom 18. storočia. Stavba prvých sakrálnych objektov sa začala r. 1720 a pokračovala do roku 1769.
Keď vyjdete na Kalváriu, naskytne sa vám prekrásny pohľad nielen na samotnú metropolu Šariša, ale aj na jej okolie.
Najväčší hrad na Slovensku
Spišský hrad patrí medzi najrozsiahlejšie hradné komplexy Európy a je najväčším hradom na Slovensku. Jeho rozloha je viac ako 41-tisíc štvorcových metrov. V roku 1993 bol zaradený na zoznam Svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Počiatky budovania hradu siahajú do 12. storočia. Kamenné opevnenie ho ubránilo pred tatárskym vpádom v roku 1241. V areáli hradu v tom čase postavili románsky palác a obytnú vežu. Po polovici 13. storočia k nim pribudol prepoštský palác a dnes už neexistujúca románska kaplnka. V 14. storočí rozšírili hrad o stredné nádvorie so vstupnou bránou a barbakanom. V polovici 15. storočia vybudovali rozsiahle dolné nádvorie, ktorého vznik sa viaže k pobytu vojsk Jána Jiskru z Brandýsa v službách kráľa Ladislava Pohrobka ( 1445 - 1457 ). Neskôr bol hrad vlasníctvom Thurzovcov, potom Zápoľských a po roku 1636 Csákyovcov, ktorí boli jeho poslednými vlastníkmi až do roku 1945. Pri požiari v roku 1780 hrad utrpel obrovské škody, nebol už obnovený a postupne pustol. Rozsiahle výskumy, konzervácia a vybudovanie expozície v druhej polovici 20. storočia znamenali nové oživenie tejto významnej pamiatky a sprístupnenie celého areálu verejnosti.
Muránsky hrad
Skutočnou pýchou okolia Muráňa v Revúckom okrese je jeho hrad. Je to najvyššie položený hrad na Slovensku. Presnejšie, jeho pozostatky, staré 700 rokov. Ležia v tisícmetrovej výške nad morom a z obce Muráň k nemu vedie turistická trasa dlhá približne šesť kilometrov. Nádhernú prechádzku zakončí pri zrúcaninách možnosť prekrásneho výhľadu na široké okolie. Na mieste sú kde-tu už len múry hradu, no najzachovalejšou časťou je vstupná brána, ktorú dala obec čiastočne opraviť. Nakláňala sa na stranu a hrozilo jej zrútenie. Pozostatky hradu ležia na brale Cigánka a ročne si ich prezrú desiatky tisíce turistov.
Spišská Kapitula
Spišská Kapitula je cirkevným mestečkom, ležiacim na kopci a vyvinula sa v 12. storočí okolo kostola.
Od polovice 13. storočia bola sídlom spišského prepošstva, kapituly a vierohodným miestom. V rokoch 1662-1665 ju obohnali hradbami a vyvíjala sa ako mesto. Od roku 1776 bola sídlom spišského biskupstva. Po stáročia sa ustálil počet domov (asi 30) a obyvateľov (250-300). Tvorili ho členovia kapituly a služobníctvo. Domy sú sústredené po oboch stranách jedinej ulice, zakončenej dvoma bránami.
Spišská Kapitula je zapísaná do svetového zoznamu pamiatok UNESCO. Dominantnou stavbou je neskororománska katedrála sv. Martina z rokov 1245-1273 s dvoma vežami.
Najvyššia kostolná veža
Veža rímsko-katolíckeho kostola Nanebovzatia Panny Márie v Spišskej Novej Vsi je najvyššou kostolnou vežou na Slovensku. Meria 87 metrov a je dominantou historického námestia. Patrí k najväčším atrakciám Spišskej Novej Vsi. Turisti využívajú možnosť výstupov na vežu, odkiaľ sa im pri dobrom počasí naskytne pohľad na široké okolie vrátane Tatier, Levočských vrchov, horského masívu Branisko a Slovenského raja. Kostol aj veža patrí cirkvi, ktorá ju mestu prenajala a umožnila využívať ako vyhliadkové miesto na turistické účely.
Zaujímavosťou spišskonovoveskej veže je až sedem veľkých hodinových ciferníkov. Štyri sú v hornej časti veže, ďalšie tri nižšie. Všetkých sedem ciferníkov ťahá jeden hodinový stroj. Práve pre tri nižšie položené ciferníky sa obyvateľom Spišskej Novej Vsi, posmešne hovorí, že sú slepí Spišiaci.
Najvyšší oltár na svete
V Kostole sv.Jakuba na Námestí Majstra Pavla v Levoči turisti z celého sveta obdivujú Oltár sv. Jakuba. So svojou výškou 18,6 metra je najvyšším gotickým oltárom na svete. Vyrobili ho v dielni Majstra Pavla v Levoči začiatkom 16. storočia. Majster Pavol z Levoče je jedným z najvýznamnejších európskych stredovekých rezbárov. Je to krídlový oltár s predelou a nadstavcom. V strede je skriňa so sochami Panny Márie, svätého Jakuba a svätého Jána Evangelistu, na krídlach reliéfy zo života oboch apoštolov. Na zatvorených krídlach je osem malieb pašiového cyklu. Drevený oltár prežil storočia, počas ktorých v kostole viackrát horelo, okrem ohňa ho ohrozovala aj červotoč. Kedže hrozilo jeho zrútenie, dal ho štát v povojnových rokoch reštaurovať.
Najdlhšia dedina
Obec Osturňa na Zamagurí v okrese Kežmarok patrí k najdlhším obciam na Slovensku. Meria neuveriteľných 9,5 kilometra, pričom tu v súčasnosti žije iba 360 obyvateľov, ktorých priemerný vek je 41 rokov. V dedine je osem autobusových zastávok. Keď chcete pešo prejsť z dolného na horný koniec dediny, trvá vám to vyše hodiny.
Okrem svojej dĺžky je Osturňa, ktorú založili v 16. storočí známa najmä zachovalou ľudovou architektúrou. Nie nadarmo bola štátom vyhlásená za pamiatkovú rezerváciu. V reťazovej zástavbe sa tu nachádza mnoho tradičných drevených, zrubových domov s uzavretými dvormi, ktorých rámy okien, nárožné konce brvien i škárovanie medzi brvnami sú často maľované.
Starších obyvateľov stretnete oblečených v goralskom kroji. Patria medzi jediných goralov, ktorí vyznávajú gréckokatolícku vieru. Kostol s dreveným stropom postavili v roku 1 796. V posledných rokoch vzrástol trend upravovať osturnianske domy ako chalupy pre rodinnú rekreáciu. V obci tiež nájdete tri prírodné jazierka a ponúka sa tu čarokrásny pohľad na Spišskú Maguru a Belianske Tatry.
Kostol sv. Ducha v Žehre
Spišská obec Žehra je významná archeologická lokalita. Našli sa tu pozostatky sídlisk z doby eneolitickej, bronzovej, halštatskej a slovanské hradisko z 9. storočia. Najvýznamnejšou kultúrno-historickou pamiatkou je ranogotický farský kostol sv. Ducha z roku 1275 s jeho neskoršími úpravami. Ten bol spolu s ostatnými pamiatkami v okolí Spišského hradu zapísaný do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva Unesco. Udialo sa tak v roku 1993.
Kostol je jednoloďový so štvorcovým presbytériom. Citlivo sa v ňom prelínajú prvky dvojice výtvarných slohov. Ide o románske a ranogotické prvky. Klenba kostola vybudovaná v roku 1433 je mladšou, ako kupola kostola. Tú dostavali v roku 1769. Je zaujímavá svojím barokovým cibuľovým tvarom. V interiéri kostola sa zachovali jedinečné stredoveké nástenné maľby. Tie vznikali postupne od druhej polovice 13. storočia do konca 15. storočia.
Centrum Bardejova
Najmladšou spomedzi slovenských pamiatok UNESCO je historické centrum mesta Bardejov. Mestské jadro Bardejova a jeho ochranné pásmo bolo oficiálne zaradené do zoznamu 30. novembra roku 2000.
Obdĺžnikovité trhové námestie fascinuje návštevníkov mesta. Predmetom záujmu je predovšetkým opevnenie mesta spolu s priľahlým židovským predmestím. Unikátna je zástavba meštianskych a cechových domov, kostol svätého Egídia a radnica. Všetky stavby vytvárajú harmonický komplex stredovekého námestia, ktoré sa zaraďuje medzi najkrajšie na svete. V blízkosti centra sa nachádza čiastočne zachovaný súbor bývalých židovských kúpeľov a synagóga, pozostatok suburbiálneho centra z konca 18. storočia, budovaného podľa talmudistických predpisov.
V roku 1986 bola Bardejovu za záchranu pamiatok udelená Európska cena - zlatá medaila - Medzinárodnym kuratóriom nadácie ICOMOS pri UNESCO so sídlom v Hamburgu. Tak sa stal Bardejov držiteľom tohto ocenenia ako prvé mesto na Slovensku.
K Bardejovu neodmysliteľne patria aj neďaleké Bardejovské kúpele.
Drevené kostolíky
Na Slovensku sa nachádzajú unikátne drevené kostoly, ktorých zvláštnosťou bola technológia výstavby - všetok materiál musel byť z dreva a pri jeho stavbe sa nesmeli použiť klince. Podľa historických záznamov bolo na Slovensku viac ako 300 drevených kostolov. V súčasnosti máme ešte do 50 týchto sakrálnych pamiatok pochádzajúcich zo 16. - 18. storočia.
Najbohatšiu skupinu tvoria drevené chrámy východného obradu gréckokatolícke, postavené v 17. - 19. stor. V roku 1968 bol vyhlásený súbor 27 drevených chrámov zo Šariša a Horného Zemplína za národnú kultúrnu pamiatku. Je zaujímavé, že vo väčšine týchto chrámov sa dodnes konajú bohoslužby.
V okrese Snina je to 5 chrámov Uličské Krivé, Topoľa, Ruský Potok, Kalná Roztoka, Hrabová Roztoka, v okrese Sobrance 2 chrámy Inovce, Ruský Bystrá, v okrese Svidník 10 chrámov, v okrese Stropkov. Stará Ľubovňa a Prešov po 1 chráme, v okrese Bardejov 7. Niekoľko kostolíkov sa kvôli záchrane presťahovali do skanzenov múzeí. V skanzene Vihorlatského múzea v Humennom je chrám z Novej Sedlice. Zaujímavosťou je drevený kostolík z obce Habura dostal sa až do českého mesta Hradec Králové, kde sa dodnes nachádza v Jiráskových sadoch.
Autor: sam, olo, jst, top, mpo, ela
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
