1950) sú pomenované ulice v rôznych mestách. Výnimkou nie sú ani Košice. Jeho meno nesie ulica v Starom Meste.
KOŠICE. Študoval na gymnáziách v Ružomberku, Levoči a Banskej Bystrici. Ako pansláv musel opustiť Slovensko. Doštudoval na gymnáziu v Přerove. Potom odišiel na Lekársku fakultu Karlovej univerzity do Prahy, kde sa zapojil do spolku Detvan. Po promócii zostal ešte rok v Prahe.
Lekársku prax vykonával v Ružomberku. Potom sa plne zapojil do politického života v ČSR. Začal vydávať časopis Hlas, ktorý neskôr sám redigoval. Pre buričstvo a protištátnu činnosť bol uväznený. Po prepustení pokračoval v činnosti pre národ. Na prvomájovej oslave 1918 v Liptovskom Mikuláši žiadal právo na sebaurčenie národov i pre slovenský národ, volebné právo, 8-hodinový pracovný čas. Zhromaždenie prvýkrát vyjadrilo vôľu utvoriť spoločný štát Čechov a Slovákov. Za to bol zatknutý a uväznený. Po prepustení bol pod policajným dozorom, ale aj tak odišiel do Prahy na zasadnutie Národného výboru.
Stal sa prvým ministrom s plnou mocou pre správu Slovenska, ministrom zdravotníctva a školstva. Od roku 1925 bol senátorom hornej snemovne parlamentu. Neskôr sa viac venoval práci na bratislavskej univerzite, kde pôsobil ako profesor v odbore sociálneho lekárstva. Politicky sa opäť začal aktivizovať v československom odboji za slovenského štátu. Keď vypuklo Povstanie, postavil sa na čelo odboja. Spolu s Karolom Šmidkem sa stal jedným z predsedov Slovenskej národnej rady. Po oslobodení bol ministrom financií, neskôr ministrom pre zjednotenie zákonov. V roku 1946 pred parlamentnými voľbami založil Stranu slobody a bol jej prvým predsedom.
Publikoval v slovenských i českých periodikách, písal recenzie a v ďalšej literárnej činnosti sa sústredil na zdravotnícku popularizáciu a na memoárovú literatúru, úzko súvisiacu s jeho politickou aktivitou.
V pondelok sa dozvieme, po kom bola pomenovaná Štefánikova ulica v Starom Meste.
(pod)
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
