Narodila sa v rodine farára a spisovateľa. Študovala na nemeckom dievčenskom ústave v Lučenci a v Poprade.
KOŠICE. Ako dvadsaťročná sa vydala za obchodníka a presťahovala sa do Martina. Bola členkou výboru Živeny, neskôr sa stala podpredsedníčkou a predsedníčkou. Zaslúžila sa o založenie výrobného účastinárskeho spolku Lipa, ktorý zabezpečoval prácu pre slovenské ľudové vyšívačky a odpredaj ich umeleckých výrobkov. Zaoberala sa najmä edičnou činnosťou venovanej ženám. Stala sa vedúcou osobnosťou slovenského ženského hnutia. V čase likvidácie slovenských gymnázií sa zúčastnila na poslednom matičnom zhromaždení pred zatvorením Matice slovenskej.
Svoju spisovateľskú tvorbu začala prvotinou Na dedine, potom vyšiel dvojzväzkový román Proti prúdu. Po narodení svojich deti začala písať knihu spomienok a zápiskov Moje deti s podtitulom Dva životy od kolísky po hrob. Obidve jej totiž zomreli. Kniha zožala veľký úspech a bola preložená do viacerých európskych jazykov. V medzivojnovom období vychádzali zobrané spisy v Čechách, Chorvátsku, Francúzsku a inde.
Presadzovala vzdelanie, prácu a uplatnenie slovenskej ženy v spoločnosti. V Martine bola otvorená prvá slovenská vyššia škola pre ženské povolania a popri nej aj päťmesačná škola gazdinská. Začali vznikať pobočky Živeny a školy a vzdelávacie kurzy pre dievčatá a ženy.
Šoltésová bola spolu s Teréziou Vansovou zakladateľkou časopisov Dennica, Živena a Letopisy Živeny. Po celý život bola veľmi plodná. Svojej práci dokázala obetovať svoj voľný čas. Slovenská univerzita v Bratislave chcela oceniť jej celoživotné dielo udelením čestného doktorátu, ktorý odmietla s tým, že patrí iba študovaným ľuďom. Elenu Maróthy-Šoltésovú pochovali na Martinskom cintoríne s veľkou slávou.
Zajtra sa pozrieme na ulicu v Starom Meste, ktorá bola pomenovaná po Vavrovi Šrobárovi.
Autor: pod
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
