Cesta za bronzom sa otriasala
rachotom každodenných odstrelov
"Keď som sa díval na fotografiu, kde Patrik na stupňoch víťazov drží nad hlavou cenu za tretie miesto na svetovom šampionáte, márne som hútal, čo tá trofej znázorňuje. Až neskôr mi syn vysvetlil, že na mramorovom podstavci je koreň viniča, a oň je opretý surfík. Majstrovstvá sveta sa totiž konali v najväčšom vinárskom kraji v Argentíne, a organizátori ho propagovali aj takýmto spôsobom," dozvedeli sme sa od Jozefa Polláka, otca dlhoročnej slovenskej jachtárskej jednotky Patrika Polláka.
Jazero Potrerillos, a divoká príroda navôkol, nachádzajúce sa v samom srdci Argentíny, v provincii Mendoza, bolo začiatkom októbra dejiskom tohtoročných majstrovstiev sveta vo windsurfingu triedy Raceboard. Svoje želiezko v ohni malo na juhoamerickom kontinente aj Slovensko. A nie hocijaké, veď 35-ročný člen Akademika TU Košice Patrik Pollák tam cestoval ako obhajca titulu z minuloročného šampionátu v thajskej Pattayi. V konkurencii 61 borcov zo štrnástich krajín vybojoval dvojnásobný slovenský olympionik v studenej vode nádherného horského jazera tretie miesto, čo doma, u Pollákovcov, prijali s rovnakým nadšením ako vlaňajší titul. "Pretože v Argentíne bola väčšia a silnejšia konkurencia ako vlani v Thajsku, kde štartovalo len 44 pretekárov," vraví Pollák starší. "Všetko surfisti z krajín, ktoré majú more. Patrik bol jediný suchozemec v štartovom poli. Ba, bol tam ešte jeden Belgičan. Ale ten má vlastne tiež more..."
Aj podmienky na dvanásť kilometrov dlhom a tri kilometre širokom jazere Potrerillos boli náročnejšie ako na thajskom pobreží, boli mimoriadne extrémne. "Je to vlastne nová priehrada, ktorá má priemernú hĺbku 130 až 140 metrov, a ľadovú vodu. Leží totiž vo vysokohorskom prostredí, asi 1400 metrov nad hladinou mora. Scenériu vytvárajú päťtisícové končiare Kordiliér. Počas pretekov sa teplota vody pohybovala od siedmich do desiatich stupňov. A stále fúkalo, šesť až dvanásť metrov za sekundu, čo je stredne silný až silný vietor. Patrik je skôr technický jazdec, ktorý vie vyťažiť maximum aj zo slabšieho vetra, dokáže využiť techniku, i tzv. pumpovanie, čo ovláda dokonale. V silnom vetre však mali výhodu silnejší, fyzicky zdatnejší a o hlavu vyšší chlapi, akými boli aj víťazný Argentíčan Reutemann, či strieborný Brazílčan Dos Reis. Pre Patrika bolo tých 72 kíl, čo váži, tentoraz hendikepom. Ďalším aj to, že domáci Argentínčania, ktorých bolo v štartovom poli neúrekom, tú vodu už dobre poznali. Preto si túto bronzovú medailu ceníme tak ako zlato z Thajska."
Už samotné meno - Reutemann - toho chlapíka asi predurčovalo byť najrýchlejším. "Aj mne to sprvu napadlo, či ten borec nemá niečo spoločné s bývalým jazdcom formuly jeden, ale je to iba zhoda mien," zasmial sa Jozef Pollák. "Ale na vode si Mariano Reutemann počínal naozaj suverénne. Vyhral šesť z desiatich rozjázd, Brazílčan Dos Reis štyri. Ten však jeden deň doslova zakopal, keď skončil šestnásty a dvakrát trinásty, i keď najhorší výsledok sa mu potom škrtal. Patrik podával vyrovnanejšie výkony, od druhého po siedme miesto, škrtala sa mu iba jedna deviatka." Okrem absolútneho poradia vyhlasovali organizátori šampionátu aj výsledky "ľahkých váh", do 75 kg, kde skončil Košičan Pollák druhý, rovnako ako v kategórii dlhých plavákov.
Publicita, akú ešte nezažil
Patrik si organizáciu majstrovstiev sveta nevedel vynachváliť. "Lebo s takými ochotnými a príjemnými ľuďmi sa ešte nikde nestretol. Pritom organizátori to vôbec nemali jednoduché, pretože preteky sa konali v prostredí, kde nebolo nič, žiadna infraštruktúra. Pretekári bývali v Mendoze, ktorá je viac ako šesťdesiat kilometrov odtiaľ, a organizátori ich každý deň, asi hodinu a pol, vozili k vode a domov. Z hotela odchádzali o pol desiatej ráno, a vracali sa o ôsmej večer. Jazero Potrerillos je horská priehrada s nádhernou modrou vodou, obkolesené skalnatými horami, ktoré sú, až na pár bodliakov a nejakých kríkov, prakticky bez vegetácie." Počas šampionátu v tých skalách razili cestu, a dvakrát cez deň sa museli všetci ukryť, pretože sa robil odstrel. "Niekedy sa jazdilo aj počas odstrelov, a vzduch bol potom plný jemného prachu, ktorý sa všade usádzal. Organizátori postavili na brehu štyri stany, nejaký bufetík, provizórny záchod, a to bolo všetko. Ešte aj divákov vozili autobusmi z Mendozy, spolu s pretekármi. Celý šampionát mal však veľkú publicitu v médiách. Patrik vraj urobil toľko interview, čo doma, na Slovensku, neurobí za celý rok. Argentínčania ho poznali, vedeli o ňom, už vlani v Thajsku ho lákali, aby na ich svetový šampionát, kde budú najlepší svetoví surfisti, prišiel."
A argentínska voda Patrikovi sedí. "Na tú krajinu máme veľmi dobré spomienky," vraví otec. "Na jar v roku 2000 si tam vybojoval účasť na olympijských hrách v Sydney. Pravda, bolo to inde, na mori v Mar del Plata, južne od Buenos Aires. Teraz si cestoval po medailu asi päťsto kilometrov do vnútrozemia."
O olympiádu v januári v Aucklande
Zlato i bronz z majstrovstiev sveta sú skvelé, ale olympiáda je olympiáda. Patrik by po Atlante a Sydney rád zavŕšil účastnícky hetrik o rok v Pekingu. Aj keď trieda, v ktorej sa jazdí o olympijské kovy, má oproti Raceboardu zopár odlišností. "Volá sa Neil Pryde RS:X, a v podstate je to tiež raceboard, akurát šírka plaváka je cez jeden meter. A viac vyhovuje silnejším a ťažším chlapom, ako je syn." Napriek tomu je Patrik v aktuálnom svetovom rebríčku Svetovej jachtárskej federácie, kde boduje viac ako dvestopäťdesiat pretekárov, na 51. mieste. "V tejto sezóne odjazdil všetkých sedem pretekov Svetového pohára v triede RS:X. Raceboard, kde patrí do absolútnej svetovej špičky, je niečo naviac. Umiestnenie, aké dosiahol v Argentíne, je ďaleko najlepší výsledok slovenského jachtingu v tejto sezóne. No určite zabojuje aj o Peking."
Na olympiádu sa kvalifikuje 36 krajín, z tohtoročných majstrovstiev sveta v Portugalsku si zaistilo účasť 26 štátov, Patrik skončil v hodnotení krajín, ako jediný Slovák, o dve priečky nižšie. "Medzinárodná jachtárska asociácia udelí aj jednu divokú kartu, pravdepodobne Indii, v rámci podpory a rozvoja windsurfingu po celom svete, a jedno miesto má automaticky zaistené organizátor olympijských hier, teda Čína. To je už dvadsaťosem štátov, o zvyšných osem miest bude v januári na Novom Zélande veľký boj. V Aucklande bude na ne zhruba dvadsať kandidátov, a Patrik patrí výsledkovo do prvej šestky až osmičky," mohlo by mu tu podľa otca, a papierových predpokladov, u protinožcov vyjsť. Aj keď vietor a vlny, i to surfárske šťastie, vedia byť poriadne vrtkavé.
Tridsaťpäťročný Košičan však väčšinou musí čeliť súperom sám. "Každý pretekár na Svetovom pohári má človeka, ktorý mu pomáha, ktorý ho koučuje, vybavuje všetky formality, zabezpečuje servis, a počas rozjazdy sedí v motorovom člne a je svojmu pretekárovi nablízku. V Portugalsku sa stalo, že koniec rozjazdy odmávali asi kilometer a pol od pobrežia, tí ľudia svojich borcov pozbierali do člnov a privezli na breh, zatiaľ čo Patrik sa musel ďalej trápiť na svojom surfe, kým tam dorazil..."
Jednoducho, na sprievod už financie nevychádzajú. "Dlho sme bojovali o to, aby nám zväz aspoň sčasti hradil náklady na cesty do zahraničia. Veď je to stále Španielsko, Francúzsko, Nemecko, Belgicko, Taliansko, krajiny, kde sú napríklad diaľničné poplatky veľmi vysoké. My to máme z Košíc ku každému moru najmenej tisíc kilometrov. Patrik je ako ´tirák´, najskôr si to musí odšoférovať, sám si pritom varí, keď nechce zomrieť od hladu, a keď po dvoch tisíckach kilometrov dorazí do cieľa, nečudo, že je doslova zdochnutý. Kým jeho súperi bývajú na pláži, a k moru majú tristo metrov... Zväz nám dá rádovo tristopäťdesiattisíc korún na sezónu, zatiaľ čo my potrebujeme na rok asi milión. Nebyť investícií z rodinného rozpočtu, a niekoľkých dobrých kamarátov - sponzorov, mohli by sme to zabaliť," tvrdí Pollák starší.
Ale keby bola trebárs medaila z olympiády? "To by som sa išiel od šťastia obesiť na najbližší kandeláber. Ale aj tak neverím, že by sa situácia zmenila."
Patrik Pollák sa v zime na čas presťahuje na južnú pologuľu, takmer mesiac sa bude na austrálskom pobreží pripravovať na kľúčové preteky novej sezóny, majstrovstvá sveta v triede RS:X na Novom Zélande, kde bude bojovať o miesto vo výprave slovenských olympionikov do čínskeho Pekingu. "Do Austrálie odcestuje už 10. decembra. Jednak preto, aby si otestoval svoju formu na pretekoch Svetového pohára s olympijským plavákom v Sydney, i kvôli aklimatizácii na tamojšie podmienky. V Sydney strávi nejaký čas u našich vzdialených príbuzných, a hneď po sviatkoch, 2. januára, sa presunie do Aucklandu, kde sa 10. januára začína svetový šampionát," hovorí o plánoch potenciálneho olympionika jeho otec.
Bohuš MATIA
Autor: Definuje myšlienkové hodnoty
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
