S detektorom kovov a ručnou lopatkou vyhrabal bodáky, náboje i ľudské kosti

Kým väčšina zberateľov zbraní zháňa rekvizity do svojej zbierky na burzách, nájdu sa i takí nadšenci, ktorí sa nespoliehajú len na výmenu či kúpu. Jednoducho vyrazia do prírody a bodák, náboje, či granát si sami vykopú. Samozrejme, ich jediným pracovným nástrojom nie je lopata, ktorou rozryjú pole, o ktorom vedia, že sa tam kedysi bojovalo. Pomáhajú si detektorom kovov, ktorý im hľadanie "ihly v kope sena" výrazne uľahčí. Jedným z takých pátračov je aj pán Ladislav z istej obce neďaleko Košíc. Aj vďaka tomu, že už roky nachádza staré zbrane tam, kde o nich ostatní ľudia ani netušia, je jeho domáca zbierka skutočne bohatá.

Ladislav možno nezbiera zbrane a militárie tak dlho, ako niektorí mince, ale jeho vášeň je o to silnejšia. Z arzenálu, ktorý má doma, by celkom pokojne mohol vyzbrojiť aj rotu. Tá by sa navyše dokázala ubrániť aj útoku obrnenej techniky. "Začal som sa tomu naozaj venovať pred desiatimi rokmi. Mal som vtedy nejakých desať jedenásť. Prvú zbraň mi venoval jeden pán z našej dediny, bol to bodák. Ďalší som si kúpil, bol to tiež bodák, ale nemecký. Mám ho doteraz. Tak sa to všetko vlastne začalo," spomína Ladislav.

K exponátom vo svojej zbierke prišiel rôznymi spôsobmi. "Niečo som kúpil, iné som dostal a niečo som si našiel sám. Moja zbierka sa neustále vyvíja, občas pribudne niečo nové a niečo zase predám, alebo vymením. Funguje to rovnako, ako u iných zberateľov." Faktom je, že Ladislavova zbierka "zapratala" v dome dve izby a časť predsiene. Obsahuje všetky možné zbrane od bodákov, cez pištole a pušky, samopaly a guľomety, až po protitankové strely. Nechýba ani munícia do mínometov, míny a dokonca rakety. To všetko spestrujú uniformy, nášivky, poľné fľaše, či plynové masky. V zbierke vraj nie je nič výnimočné, lebo Ladislav tvrdí: "Keď sú peniaze, dá sa kúpiť všetko." Vraj nie je problémom sa k takýmto veciam dostať. Teší ho každý nový prírastok v zbierke.

V lese sa dá nájsť všeličo

Do lesa chodí niekto zbierať lesné plody, iný len sa tak prejsť a relaxovať. Ladislav síce tiež, ale so sebou má aj detektor kovov a lopatku s čakanom. Časť jeho zbierky tvoria práve veci, ktoré sám našiel a vykopal v lese. Znie to jednoducho, ale prax je trochu iná.

"Je viacero miest, na ktoré chodím hľadať," vysvetľuje. "Hlavne na Dargov, aj keď tam kvôli tomu chodí pomerne veľa ľudí. Mnoho vecí som našiel práve tam, ale skúšam šťastie aj tu v okolí. Základom je detektor kovov. Ešte nedávno som používal ruský, ktorý pôvodne slúžil na hľadanie mín. Ten však vydával tón stále, akurát sa menil. Navyše je ťažký. Nový detektor som kúpil v Čechách za 15-tisíc českých korún. Mám ho zhruba rok. Vydáva tón len vtedy, ak je pod povrchom niečo kovové. Inak je ticho. Môžem si na ňom napríklad nastaviť aj hľadanie farebných kovov, čo je ďalšia výhoda. Dokáže zachytiť kovové veci až meter pod povrchom."

Ladislav chodí sám, lebo ako hovorí, nemá s kým chodiť hľadať. "Nemám na to zase veľa času. Viem, že napríklad z Košíc chodia celé partie, ale ja nikoho z nich nepoznám. Sprostredkovane som počul i o tom, že pred niekoľkými rokmi nejakí detektoristi našli pri Rožňave zlaté peniaze. S detektorom vybehnem niečo hľadať počas víkendov, cez týždeň nemám čas. Väčšinou v lete, ale minulá zima bola slabšia, tak som bol hľadať a kopať aj v decembri. Väčšinou sú veci z druhej svetovej vojny v hĺbke zhruba pol metra až 80 centimetrov. Ale už sa stalo, že som z takej hĺbky vykopal plechovku alebo klinec. Aj napriek tomu, že má človek detektor, musí mať aj šťastie. Niekedy stačí ísť meter vedľa a nenájdem nič. Je to takmer ako na hubách..."

Hľadanie munície a zbraní pomocou detektora môže byť adrenalínová záležitosť. Mnohé pozostatky bojov sú totiž funkčné aj po vyše 60 rokoch... "U munície, granátov, či mín, ktoré som našiel, už nemá čo vybuchnúť, keďže už boli použité. No ak narazím na nevybuchnutú muníciu, tak ju tam nechám. Možno sú ľudia, ktorí to vedia rozobrať, ale ja radšej neriskujem. Beriem len to, čo už vybuchlo. Lebo človek nikdy nevie," vraví rozvážne zberateľ zbraní.

"Tu mám napríklad nemecké či maďarské ručné granáty, ktoré som našiel na vrchu Soroška. Mám aj iné, ale buď ide o repliky alebo také, ktoré už vybuchli." Podobne vybuchnuté má aj mínometné granáty. Našiel ich na Dargove, Soroške, ale aj v Zádieli. "Táto vecička síce vyzerá ako mínometný granát, ale je to vybuchnutá ruská kaťuša," ukazuje Ladislav na jeden z najzaujímavejších kúskov svojej zbierky.

Na stene má zavesených aj niekoľko puzdier, v ktorých boli nemecké plynové masky. "Mám tu viacero originálnych púzdier, ale aj pravú plynovú masku. Ak sa na ňu lepšie pozriete, tak je na nej vyznačený roky výroby 1943. Na filtri je zase rok 1944." Nechýbajú ani poľné fľaše od nemeckých a maďarských až po Rakúsko Uhorské.

Pred výjazdom do terénu s detektorom v ruke je dobré vopred vedieť, do akej lokality sa vybrať, aby bolo hľadanie úspešné. "Niektoré veci som našiel na kopci pri Dvorníkoch smerom na Rožňavu. Tam bojovali spolu nemecká a maďarská armáda proti sovietskej. Viem to od môjho deda, ktorý tam bojoval. Niekedy sa stačí opýtať starších ľudí, ktorí si to pamätajú, uľahčí to hľadanie. Veď tu šesť týždňov stál front, tak dlho tu na konci vojny bojovali."

Pri hľadaní natrafil aj na kosti

Ladislav však nemá v domácom zbrojnom arzenáli len palné, či tzv. chladné zbrane. Získal aj kúsky, ktoré by v prípade, že by boli naozaj funkčné, dokázali narobiť poriadnu paseku. Napríklad protipechotná nášľapná mína. "Táto je len cvičná verzia. Ak na ňu počas výcviku niekto šliapol, akurát zadymila," vysvetlil zberateľ.

Osobitnou kapitolou sú prilby. Z obdobia druhej svetovej vojny má Ladislav doma nemecké, ruské, maďarské, anglické, či dokonca rumunské. Pri pohľade na niektoré sa dá zistiť aj osud vojaka, ktorý ich nosil. "Mám nemeckú prilbu, ktorá má zboku dierku. Nemecký vojak, ktorý ju mal na hlave, zásah s najväčšou pravdepodobnosťou neprežil. Našiel som ju na Dargove. Mám tu aj inú prilbu, tiež nemeckú, ktorá svedčí o opačnom príbehu. Je trochu prasknutá, preliačená, zrejme od šrapnelu a vojakovi zrejme zachránila život," opisuje dva rozdielne príbehy.

Niekedy však hľadanie v lese môže mať aj hororové prvky. "Už sa mi pri kopaní podarilo nájsť spolu s nejakým artefaktom aj ľudské kosti. Prvý raz holennú kosť a druhý raz zase sánku bez lebky. Nechal som ich tak, ako som ich našiel..." Naozaj to nie je pre slabšie povahy, lebo nálezy kostí neraz svedčia aj o tom, ako vojak zomrel. Ak sa nenájde celá kostra, nebožtíka mohol napríklad roztrhať výbuch míny, alebo po smrti dravá zver. "Zatiaľ som nenašiel žiadnu vojenskú knižku, ani iný doklad totožnosti. Počul som, že párkrát také doklady našli, ale mne sa to nepodarilo."

Keďže mnohí zberatelia militárií sa orientujú len na jednu armádu, či obdobie, Ladislav nie je výnimkou. Zameriava sa na všetko, čo súvisí s druhou svetovou vojnou. "Aspoň človek získa prehľad o jednotlivých armádach. Navyše niektoré z týchto vecí teraz možno nemajú veľmi vysokú hodnotu, ale po čase ju budú mať. Dokonca aj niekoľko rokov stará uniforma Armády SR."

Okrem ruských, či maďarských, vlastní Ladislav z obdobia druhej svetovej vojny aj nemecké uniformy. V jeho zbierke nechýba ani nášivka s povestnými dvoma bleskami symbolizujúcimi elitné jednotky SS. "Už sa ma aj pýtali, či to nemôže byť problém. Pokiaľ ich ale nenosím vonku, tak nejde o propagáciu fašizmu. Ide o zbierku, takže to nie je o nejakej ideológii. Veď mám aj uniformy iných armád." Navyše, nemecká uniforma prešla určitým prerodom. "Pôvodne bola švajčiarska, ale kúpil som originál nemecké gombíky, prišil ich a spravil som z nej nemeckú uniformu. K uniformám mám aj pracky na opasky. Jedna je replika, druhá je originál."

So zadovažovaním relikvií do svojej zbierky nemá legislatívny problém. "Mám zbrojný preukaz, takže môžem kupovať aj ostré náboje a niektoré funkčné zbrane. Ku každej, ktorú som kúpil, mám aj doklad o tom, že bola úradne znehodnotená." V Čechách pracoval tri roky a vďaka tomu sa mu podarilo rozšíriť zbierku o niektoré už spomínané kúsky.

Od Špagina po bodáky

Ako sme už spomenuli, Ladislavova zbierka zaberá dve izby a časť predsiene. Na jednej zo stien mu visí "rúra", ktorá sa podobá na bazooku, pomocou ktorej spojeneckí vojaci počas vojny ničili tanky. "Je to už zbraň z čias československej armády. Jej názov presne neviem, ale je na jedno použitie. Vojak ňou zameria tank alebo iný cieľ, vystrelí a potom zbraň odhodí," vysvetľuje princíp použitia.

Stačilo prejsť pár krokov a ocitli sme sa zoči - voči zbrani, ktorá naháňala strach spojeneckým tankistom. "Je to naozaj panzerfaust, veľmi účinná protitanková zbraň. Toto je však len cvičná verzia. Od originálu sa líši v tom, že nemá výbušnú náplň. Kúpil som ho za tritisíc českých korún." Zberateľ hrdo vystavuje aj protilietadlovú raketu. "Kúpil som ju na burze v Prahe. Odtiaľ mám viacero vecí, či už originálov alebo replík. Kúpiť sa tam dali aj zbrane a militárie, ktoré boli niekde vykopané."

Ladislav má aj množstvo rôznych typov nábojníc, ktoré si tiež veľmi cení. "Napríklad na tejto je vyznačený rok výroby 1944, na ďalšej 1943. Mám aj také, ktoré zrejme patrili do protilietadlových kanónov. Tiež som ich našiel na Soroške a v jej okolí. Mám tu aj nábojnicu z náboja nemeckého tanku." Podľa zbežného pohľadu zrejme ide o legendárny kaliber 88 mm, ktorými boli vyzbrojené hlavne tanky Tiger. Tie dokázali narobiť medzi spojeneckými tankami poriadnu paseku.

Z ručných palných zbraní má Ladislav v zbierke celú škálu od pištolí, cez samopaly až po guľomety. S trochou nadsádzky by sa dalo povedať, že chýba už len kanón, alebo delo, do ktorých má doma muníciu. Na druhej strane, len samopalov vzor 58 sme narátali päť. "Jeden samopal má výrezy, cez ktoré vidno dnu, bola to školská zbraň, na ktorej sa demonštroval princíp jej fungovania. Bol to dobrý nápad aj napriek tomu, že v našej armáde vedeli vojaci tento typ samopalu rozložiť aj zložiť. Ďalšie majú zavarenú hlaveň, či záver, takže sa nedajú použiť, sú úradne znefunkčnené," vysvetľuje.

"Mám aj repliky, podľa ktorých sa dá zistiť, ako vyzerali náboje, či granáty pred výbuchom. Kúpil som ich v Prahe. Tam sa na burzách dá zohnať naozaj všetko. Burzy v Prahe sú o inom, než u nás. Napríklad guľomet PKT z Obrneného transportéra som tam kúpil za 5 000 českých korún." Na tunajšie burzy Ladislav veľmi nechodí, ale opäť sa chystá na "vojenskú" burzu do Prahy. Tam sa dá kúpiť množstvo vecí, ku ktorým sa dá u nás len ťažko dostať.

Z obdobia II. svetovej vojny nechýba v zbierke povestný ruský samopal "Špagin" s okrúhlym zásobníkom. "Kúpil som ho v Prahe za 6 000 českých korún. Je to ozajstný ´Špagin´, žiadna replika." V zbierke má aj nemecký MP 44, či americký Thompson. "Sapíky" sa podľa Ladislava dajú zohnať nielen na burzách, ale aj na internete. Ceny sa pohybujú v tisíckach českých korún. Samozrejme, závisí to od typu a od dopytu po určitom druhu samopalu.

To isté platí aj o guľometoch. Niektoré z tých, ktoré má Ladislav v zbierke, sú zhrdzavené a teda evidentne vykopané zo zeme. "Tento ruský guľomet som kúpil na burze starožitností v Čečejovciach od jedného Čecha za tisíc korún. Či ho vykopal on sám, alebo ho tiež niekde kúpil, to už neviem."

V perfektnom stave má v zbierke nemecký guľomet MG 42 i československý guľomet vzor 59. Nechýbala ani storočná ruská vojenská puška Mosin - Nagan z roku 1906. V prvých rokoch druhej svetovej vojny ich ešte používali aj sovietski vojaci. V zbierke má aj nemecké pištole Walther, či sovietske Tokarevy.

Dodnes patria k výbave samopalov a automatických pušiek i bodáky. Aj Ladislav má doma niekoľko zaujímavých. "Z druhej svetovej vojny ich mám viacero, hlavne nemeckých. Väčšinou sú z ´mauseroviek´. Som celkom pyšný na to, že mám originál bodák Hitlerjugend z roku 1938. Dá sa zohnať, ale nie ľahko." Na čepeli vidno aj nemecký nápis "Blut und Ehre", čiže "Krv a česť", čo bolo heslo Hitlejugend. Na dôstojníckych bodákoch bol zase nápis "Alles Für Deutschland", čiže "Všetko pre Nemecko". V zbierke má Ladislav aj maďarské, sovietske, ruské, švajčiarske, československé a anglické bodáky. Niektoré získali na cene. "Napríklad maďarský bodák som kúpil pred zhruba ôsmimi rokmi za 200 korún, teraz sa predávajú po 1 500."

Ešte pred pár desaťročiami patrili neodmysliteľne k oficierskej uniforme aj šable. "Tieto sú Rakúsko - Uhorské. Nenašiel som ich ja, ale priniesli mi ich tunajší Rómovia, ktorí vedia, že také veci zbieram. Väčšinou ich našli v lese. Keďže detektory nemajú, tak ide aj o kus šťastia, že niečo také nájdu. Často sa to stáva po búrkach, keď voda vyplaví na povrch mnoho predmetov."

V zbierke nás zaujali aj pamätné diplomy, či skôr niečo na štýl plagátov. "Prvý dostal môj pradedko po prvej svetovej vojne. Je na ňom aj podobizeň Františka Jozefa a je z čias C. a K. monarchie. Druhý dostal môj dedo počas druhej svetovej vojny, za čias Horthyho. Dávali to na pamiatku, zrejme bol u armád vtedy taký zvyk."

Kuriozitu, ktorá s armádou na prvý pohľad nesúvisí, je stará tabuľa, na ktorej je napísané, že ide o Abaujsko - Turniansku župu. "Bola na začiatku dediny tak, ako sú dnes pred obcami ich názvy. Pochádza z čias Rakúsko - Uhorska, keď boli niekoľko rokov spojené Abovská a Turnianska župa. Našli ju ľudia z mojej dediny, keď kopali v záhrade. Tak mi ju darovali."

Tiger v jame

Dobrým zdrojom na doplnenie každej zbierky je aj internet. Presnejšie stránky, na ktorých sa dajú zohnať zbrane. Samozrejme - legálne, pričom sú úradne znehodnotené tak, aby sa už nedali použiť. "Napríklad mínomet za 11 500 českých korún, ´škorpión´ za 5 500. Guľomet vzor 39 za 32 000. Dá sa zohnať všetko, o čo zákazník prejaví záujem," pochvaľuje si Ladislav.

V ponuke na internetre je aj AK -47, či guľomet Maxim, známy z čias revolúcie v Rusku za 11 000 českých korún. Ako kuriozitu možno uviesť 30 milimetrový protilietadlový dvojhlavňový kanón zo známej "Ještěrky" za 120 000. "Keď som pracoval v Čechách, v jednom autobazáre v Hradci Králové mali celú ´ještěrku´ aj s kanónmi len za 17 000. Delá, ktoré boli vyradené, predávali za 50 000." Na internete sa dajú zohnať aj "ostré" náboje, či funkčné vojenské dymovnice.

Niekedy netreba chodiť ďaleko, aby človek niečo našiel. Veď sa aj hovorí, že na povalách domov v niektorých dedinách je ukrytých množstvo zbraní, ktoré pochádzajú z čias prvej či druhej svetovej vojny. "Keď sused prerábal povalu, našiel zásobník s nábojmi do nemeckého samopalu. Určite je tam niekde aj samopal..."

V prírode sú však ukryté aj väčšie zbrane. Dokonca také, po ktorých by určite chňaplo nejedno múzeum, či zámožný zberateľ. "Jeden starší pán zo susednej dediny mi povedal, že je tam niekde zakopaný nemecký tank Tiger. Dokonca mi aj približne ukázal miesto. Dá sa to len ťažko overiť, lebo je to na súkromnom pozemku. Nemeckí tankisti, keď vystrieľali všetku muníciu, aby tank nepadol do rúk Sovietom, radšej ho zakopali do krátera po bombe. Terajší majitelia o tom vedia, ale nechávajú to tak. Tank je zhruba šesť metrov pod zemou. Takže na to, aby bol vykopaný treba určite bager." Pri ďalšej obci bol zase mohutný protitankový zákop, v ktorom ostalo niekoľko tankov. Tie boli tiež "pochované".

Hoci je už pomerne veľká, Ladislav chce svoju zbierku zveľaďovať aj naďalej. Rodičia ho v tom zatiaľ podporujú, aj keď občas majú výhrady. "Už mi povedali, že do tretej izby zbrane nepôjdu," dodal na záver s úsmevom.

Boris Macko

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári