Na otcovej "kopírke" tlačili tisíckorunáčky

Jedným zo spôsobov, ako sa poľahky dostať k peniazom, je falšovanie. Kedysi zložitý proces sa dnes vďaka technike veľmi zjednodušil a hlavne zrýchlil. Stačí mať primerane kvalitnú farebnú "kopírku", strčiť do nej požadovanú bankovku a za pár sekúnd je duplikátov celá kopa. Potom ich už treba iba v správnom okamihu pustiť do obehu a tešiť sa zo zisku, ktorý je odmenou za trochu rizika. Podobne uvažovali aj dvaja hlavní aktéri dnešného príbehu. Zabudli však na jedno. A to, že risk nemusí donekonečna prinášať zisk...

Dušan s Romanom boli čerství absolventi základnej školy. Mali síce dve rozdielne matky i otcov, no vyzeralo to, akoby boli pred narodením spojení pupočnými šnúrami. Napadali im navlas zhodné zbojstvá a bok po boku figurovali v každom lapajstve, aké sa kde zomlelo. Ak sa našla postrelená mačka, určite ju vzduchovkou trafil jeden z nich. Keď komusi zhoreli noviny v schránke, na 99 percent to bol úlet Romana s Dušanom. A ak na desiatich autách vedľa seba ktosi v noci poprepichoval gumy, každý tušil, že nožíky v rukách držali "tí dvaja". Aj v škole patrili medzi najhorších a jej riaditeľ, hoci bol ateista, sa možno každé ráno modlil k Bohu. Prosil ho, aby sa v ten deň nestalo nič mimoriadne a konečne nastal deň, kedy Dušan s Romanom dostanú posledné vysvedčenie. Už dávno oľutoval, že ich v siedmej triede nechala matematikárka a fyzikárka prepadnúť. Takto pobudli na škole o rok dlhšie a učiteľskému zboru vyrobili o jednu vrásku na čele viac.

Letné prázdniny ukrojili z júla necelé dva týždne a obaja chalani už minuli finančné odmeny, ktoré od rodičov dostali za neprepadnutie v poslednom ročníku základnej školy. Odmena za takmer samé štvorky skončila na účtoch niektorých predajní s cigaretami i pivom a čosi zhltli aj hracie automaty. Dilema, kde rýchlo zarobiť na bežné výdaje, zamestnávala mysle mladíkov každú chvíľu. "Sedeli sme vtedy v parku a Roman v nejakých novinách prečítal správu o nejakom gangu falšovateľov peňazí v zahraničí. Vraj vyrobili niekoľko tisíc 100-dolárových bankoviek a polícia ich vypátrala až po roku," opísal neskôr Dušan počiatky ich podnikania v oblasti "finančníctva". "Spýtal som sa ho, čo my s tým a on povedal, že by sme niečo také mohli skúsiť aj my. Jeho tatko má vraj doma farebnú kopírku, ktorá rozmnoží hociakú bankovku ako nič. Tvrdil, že keď sa dá vedľa seba originál s tou vytlačenou, dajú sa rozlíšiť, ale keby sme ich správne použili, mohli by sa nejakí ľudia oblafnúť..."

Roman bol vraj z nového nápadu taký unesený, že Dušan nič nenamietal. Dohodli sa, že na druhý deň dopoludnia, keď bude Romanov otec v robote, príde k nemu domov. "Keď som prišiel, Roman ma už čakal a strčil mi do ruky jednu tisícku," pokračoval Dušan. "Vraj, čo na ňu poviem. Hneď mi došlo, že ju práve vytlačil. Bola celkom dobrá, akurát, že nemala ten strieborný pásik a keď som ju pozrel proti svetlu, tak ani ten obrázok, čo inak nevidno. Roman ju potom pohužval v ruke, ktorú si pred tým trochu zašpinil od tenisky. Keď tisícku narovnal, na prvý pohľad bola na neroznanie od skutočnej. Až na ten pásik."

Vtedy Roman Dušanovi vysvetlil, že aj nad tým už premýšľal. V žiadnom prípade vraj nesmú platiť za denného svetla a v hypermarketoch, kde sú strážnici. Ak by sa pokladníčke niečo nevidelo, ťažko by sa im podarilo ujsť. "Dohodli sme sa, že jednu ešte v ten deň večer vykúšame v tom stánku s občerstvením na námestí," pokračoval Dušan. "Kupovať šiel Roman. Vypýtal kartón cigariet, zaplatil tou falošnou tisíckou a predavačka mu vydala. Tak sme získali cigarety aj platných vyše 500 korún."

Prvý úspech mladíkov povzbudil. Na druhý deň sa opäť stretli u Romana a vyrobili ďalších 12 tisícok. Dali si záležať a než ich mali v rukách, pokazili tri sady. Buď im presne nesadol rub s lícom, alebo sa im nové bankovky zdali veľmi svetlé. Do obehu pustili dva kusy. Jednou platili na trhu za tri kilá banánov a za druhú kúpili časopis Notabene od pouličného predavača. Keďže mu dali vydať od stovky, bezdomovec bol taký šťastný, že ochotne vysolil 900 svojich korún. Až ráno pri vyúčtovaní vyšlo najavo, že sa stal obeťou podvodníkov. Jeho šéfka informovala políciu, ktorá už jednu bankovku mala. Večer, pri počítaní tržby, ju odhalil majiteľ stánku s ovocím a zeleninou. A že pochádzajú od zhodného "výrobcu" bolo jasné porovnaním čísla bankoviek. Obe boli rovnaké.

Pátranie po falšovateľoch sa rozbehlo hneď na druhý deň a správa o falzifikátoch sa objavila aj v médiách. Na počudovanie, k Romanovi s Dušanom sa nedostala. Tí mali iné starosti. Odrazu mali veľa peňazí a tie bolo treba míňať. Kúpili si nejaké tričká, niečo poplatili kamarátom a voľačo zhltli aj hracie automaty. Na štvrtý deň sa rozhodli použiť ďalšiu bankovku. "Tentoraz som šiel ja," opísal svoje "zlyhanie" Dušan. "Vytypovali sme si novinový stánok, kde bolo iba malé okienko. Vypýtal som kartón cigariet a dal tú tisícku. Po chvíli sa na stánku rozleteli dvere, vybehol z nich nejaký muž a začal ma naháňať."

Dušan nebol na túto alternatívu vôbec pripravený. Dostal taký strach, že vôbec nedokázal utekať a po pár metroch padol do zajatia. Chytil ho syn predavačky zo stánku, ktorý bol náhodou u nej. "Keď mi povedala, že tá tisícka, čo jej práve dal nejaký chlapec za cigarety, sa jej nezdá, hneď som si spomenul na správu, čo som deň pred tým čítal v novinách," opísal neskôr svoj pohotový zákrok. "Vybehol som von a hoci ten chlapec utekal, ľahko som ho dohonil. Keď som ho dovliekol späť a pozrel som sa na tú bankovku, vedel som, že treba volať políciu."

Hliadka prišla asi o päť minút a približne toľko stačilo na to, aby Dušan "bonzol" aj kamamráta. Keď prišiel Roman domov, policajti práve zaisťovali otcovu "kopírku" a na jeho radu im vydal aj zvyšné falzifikáty. Súdna dohra bola rýchla. Chalani sa priznali a všetko oľutovali. Hoci Roman vypovedať odmietol, Dušan ich krátku kariéru v oblasti "finančníctva" podrobne opísal. Keďže šlo o mladistvých páchateľov s dovtedy čistým registrom trestov, Roman dostal 24 mesiacov s odkladom na tri roky a Dušan 24 mesiacov s odkladom na dva roky.

rob

Autor: Baran

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári