Aby srdce vyzeralo ako skutočné, prezervatív naplnili želatínou

Divadelné predstavenie ani zďaleka nevytvárajú na javisku len herci. Bez kulís a rôznych rekvizít, bez zvuku a dobrého svetla by boli stratení. O to, aby po technickej stránke bolo všetko v najlepšom poriadku a predstavenie prebehlo bez chyby, zodpovedá javisková technika. Patrí sem scéna, kostýmy, rekvizity, zvuk a svetlo.

Javisková technika je vlastne všetko, čo je na hercoch, čo berú do rúk a čo je okolo nich na scéne. Ešte skôr, ako sa všetky tieto veci dostanú do divadla, ktosi ich musí vyrobiť. V dielňach košického Štátneho divadla pracuje 26 ľudí a priamo v divadle sa o javiskovú techniku stará 42 ľudí. Sú to garderobierky, vlásenkárky, rekvizitárky, stavači kulís, osvetľovači, zvukári a mnohí ďalší.

"Pokiaľ ide o kulisy, snažíme sa v dielňach vyrobiť si všetko sami. Často sú to tak špecifické veci, že by sa ťažko našla firma, ktorá by ich vyrábala. Iste, občas sa stane, že ide o veľmi veľké kulisy, ktoré sami vyrobiť nedokážeme," prezradil šéf javiskovej techniky ŠD Jozef Horváth. "Kedysi v Bratislave existovali Divadelné služby, kde sa vyrábali veci pre divadlá. Dnes už čosi také nie je. Sme odkázaní iba na vynaliezavosť a šikovnosť našich ľudí v dielňach."

Musia špekulovať

Každá inscenácia zvykne so sebou pri vzniku prinášať aj komplikácie. Neraz si totiž scénograf či režisér vymyslia čosi, čo je potom ťažko realizovateľné. Veď papier znesie všetko... "Napríklad pri príprave poslednej inscenácie - Márna lásky snaha - sme mali vyrobiť množstvo rekvizít. Okrem niekoľkých mechov plných umelého jesenného lístia to bol i vypchatý vták, ktorý musel vyzerať ako živý... Tak sme riadne museli špekulovať nad tým, ako si poradiť."

V tej istej inscenácii mal režisér požiadavku, aby v dielňach vyrobili ľudské srdce. Tiež ako živé. Herec si ho totiž priamo na javisku vyrve z hrude... "Zašiel som na lekársku fakultu, kde mi požičali model ľudského srdca, aby sme videli, ako to vyzerá. Režisér chcel, aby srdce vyzeralo ako z mäsa, nebolo tuhé a pôsobilo ako z huspeniny... Tri týždne sme experimentovali, ako to vyrobiť. Aby bolo tuhé natoľko, aby sa nerozpadlo, no aby vyzeralo naozaj ako práve vyrvané z hrude... Nakoniec sme to vyriešili. Technickú želatínu zmiešanú s inými komponentami sme dali do prezervatívov, farebne to upravili a musím povedať, že teraz vyzerá naozaj ako živé srdce. Má správnu farbu aj konzistenciu a vďaka prezervatívom aj hladký povrch..."

Málokedy sa stane, že režisér, scénograf, či kostýmový výtvarník ustúpia zo svojich požiadaviek. "Chápeme, že tvorcom inscenácie ide o to, aby na javisku vytvorili čo najlepšiu ilúziu. Iba zriedka však myslia na to, či sa to technicky bude dať realizovať. Nedá nám však povedať, že niečo nezvládneme, že je to nad naše sily a kapacity. Tak isto nám totiž záleží na tom, aby predstavenie bolo čo najlepšie. To, ako vyzerá scéna a čo všetko sa na nej počas predstavenia objaví, je totiž naša vizitka. Ako trojzložkové divadlo máme činohru, operu a balet. Niektoré diela si vyžadujú finančne a technicky náročnejšiu výpravu a niektoré menej náročnú. Všetko závisí od zámeru realizačného tímu a od financií.

Spomedzi predstavení, ktoré má teraz ŠD v repertoári, je scéna najviac "zaprataná" kulisami pri opere Faust a Margaréta. "Lenže to je len to, čo divák vidí na javisku. Pri balete Rómeo a Júlia to vyzerá, ako keby na scéne takmer nič nebolo. Lenže potom si všimne, že v druhej tretine vrchnej časti dekorácií chodia herci... Vzadu je totiž postavené veľké lešenie, ktoré ale z hľadiska vidieť nie je. Nie je to nič ľahké, postaviť čosi také, lebo v istej chvíli tento ukotvený ´most´ musí udržať 30 ľudí v pohybe..."

Kulisy slúžia nie len na to, aby vytvárali exteriéry alebo interiéry. Nie je ničím nezvyčajným, keď sa po nich behá ako napríklad v Nápoji lásky. "Naše dielne dokážu vyrobiť kulisy, ktoré sú dostatočne pevné a stabilné, po dlhoročných skúsenostiach majstrov to dokážu konštrukčne zvládnuť. Dnešná mechanika pomôže stavačovi, aby dal bez problémov dohromady aj naozaj veľké kulisy."

Voda, oheň, dym

V predstavení Krásavica z Leenane je napríklad na javisku kuchyňa a teda aj drez a tečúca voda. "Divákovi sa to môže javiť zvláštne, ale až taký technický problém to nie je. Buď sa napojíme na normálnu vodoinštaláciu v divadle a skryjeme všetky tie rúrky, alebo - ak sme na zájazde - sa použije ponorné čerpadlo. Pri takýchto veciach už presne vieme, ako to vyriešiť. Sú to často veci, pri ktorých sa dlhšie hľadá riešenie, no nakoniec je to veľmi jednoduché..."

Dostať teda vodu na javisku nie je žiadny problém. "Napríklad v balete Svadba podľa Figara (Mozarta) sa leje voda doslova prúdom. Keď nám povedali, že to treba nejako vymyslieť, tak sme sa chytali za hlavu... Tri týždne som nad tým sedel a dumal a najviac som mal hlavu v smútku z toho, aby nám všetka tá voda nezatiekla do elektroinštalácie, ktorá je všade po javisku..."

Vo viacerých predstaveniach sa na javisku objavil bazén. Napríklad v Portugálii ale i v monodráme Spätné zrkadlo. "Tam máme na javisku na Malej scéne bazén s 1500 litrami vody. Aby herečke Alene Ďuránovej nebolo zima, tak sme museli vymyslieť, ako na to, aby v bazéne bola teplá voda a neochladzovala sa... Voda na javisku je pre mňa vždy postrach. Musíme urobiť čo najviac opatrení, aby nedošlo ku kontaktu herca, vody a elektrického prúdu. To by bola katastrofa."

Ako voda, aj oheň je živel, ktorý sa dá zvládnuť, ale keď sa vymkne spod kontroly... "Musíme sa vždy snažiť zabezpečiť všetko tak, aby bola čo najmenšia pravdepodobnosť, že začne horieť. Napríklad v opere Carmen je v strede javiska oheň vo vedre. Horí tam suchý lieh, no nie v tom veľkom vedre, ale vo vedierku, ktoré je v jeho vnútri... Samozrejme, vždy sú v zákulisí pripravení požiarnici. Aj herci sú školení a ak je napríklad scéna, kde majú v rukách fakle, presne vedia, kedy a ako ich uhasiť..."

Nezriedka sa na javisku objavuje dym. Nie ako dôsledok horenia, ale ako zaujímavý vizuálny efekt. "Napríklad v Rusalke je pomerne veľa dymu... Na túto operu sme objednávali špeciálne zariadenie. Dym sa vytvára špeciálnou kvapalinou, ktorá je schválená hygienikmi. Ak chceme, aby sa dym takpovediac plazil po zemi, tak sa ochladzuje, ale používa sa aj dym, ktorý sa rozplýva po javisku..."

Vizuálne to síce stojí za to a divákom sa dym na javisku páči, no pre hercov to nie je bohviečo... "Iste, občas sa sťažujú. No dnes je to iné, ako kedysi. Ja sám som dlho spieval v opere. Vtedy sa napríklad v Nabuccovi vytvoril dym tak, že sa pasta na podlahy dala na horúcu platňu a to začalo dymiť. Štípali z toho oči, slzili sme," prezradil s úsmevom. "Dnes sa používajú jemnejšie dymy. Iné sa používajú pri tanci v balete a iné, keď sú na javisku speváci. Na ´západe´ sa používa najčastejšie suchý ľad, no je veľmi drahý a my máme obmedzené finančné možnosti. Najlacnejší dymový stroj sa dá kúpiť za 12 tisíc, no my potrebujeme profesionálne stroje. Ten, ktorý sme kupovali na Rusalku, stál vyše 120 tisíc aj s chladičom. Pritom je len priemernej kvality..."

Rekvizity

Sú také divadelné rekvizity, ktoré všetci poznáme. Vari každý vie, že existujú zasúvacie nožíky, aby si herci pri vzájomnom zabíjaní sa neublížili... "Rovnako je to aj so strelnými zbraňami. Sú to špeciálne divadelné zbrane, z ktorých nič nevystrelíte - sú zaliate. Nie je to ako v mnohých detektívkach, kde vrah vložil do divadelnej rekvizity ostrý náboj. U nás sa také čosi nemôže stať..."

Herci by si nemali ublížiť ani vtedy, keď sa bijú šabľami, mečmi, kordmi... "V prvom rade majú vždy nacvičenú choreografiu, takže sa bijú podľa vopred určených pohybov. No a potom naše zbrane nie sú naostrené. Aj keď občas sa stane, že sa herci zrania. Lebo keď sa bijú s mečmi, ktoré sú z kovu, tak hoc aj nemajú naostrenú hranu, aj hrana dokáže ublížiť. Aj ja sám so raz dostal poriadne po palci." Meče sú kovové vtedy, keď sa nimi herci bijú. "Jednak kvôli zvuku a bolo by to aj dosť smiešne, keby sa drevený meč pri bitke polámal. Ale ak má niekto na javisku meč len dekoratívne a nepoužíva sa, je drevený a len nafarbený tak, aby vyzeral ako kovový."

Nezriedka sa na javisku pije a je. Pred hercami je plný stôl dobrôt a fľaše plné vína... "Ak má herec pred sebou stôl, ktorý sa prehýba od jedla, veľkú časť tvoria dekorácie z umelej hmoty. No ak má počas výstupu aj naozaj jesť, tak sa mu jedlo prinesie. Ak pije koňak, tak používame čaj, ak vodku, tak vodu bez bubliniek. Pri bielom víne zriedime čaj, pri červenom používame sirup. Aj pivo sa dá zakamuflovať, používajú sa šumienky. Ak má napríklad buchnúť šampanské, tak máme na to špeciálnu zátku s ventilom. Tá sa pred predstavením napumpuje a máme stopercentnú záruku, že ´šampus´ naozaj vystrelí."

Rekvizitárky sa pred každým predstavením postarajú o to, aby všetko fungovalo a bolo na svojom mieste. "Ak niečo chýba, tak je to málokedy vinou rekvizitárky. Skôr sa stáva, že si herec už čosi spomedzi rekvizít vezme k sebe a potom to kdesi zabudne. Alebo si herci navzájom robia naschvály a veci si schovávajú. Nie je to vôbec zriedkavé... Nie že by si to robili zo zlomyseľnosti, skôr sa na tom zabávajú a sú zvedaví, ako si ich kolega poradí..."

Pri operných predstaveniach sa stáva, že prichádza na hosťovanie spevák, ktorý predstavenie spieva v tunajšej réžii po prvý krát a teda nevie, kde má aké rekvizity na javisku položené... Ak by napríklad hosťujúca Tosca na stole nevedela nájsť nožík, ťažko by zapichla Scarpiu... "Vtedy má hosť po celý čas pri sebe asistenta réžie. Ten mu hovorí pred každým nástupom na javisko, kadiaľ sa má pohybovať, čo má kde vziať do ruky..."

Rekvizity sú často veľmi dôležité, lebo bez nich by sa dej nemohol pohnúť ďalej. "Najväčší problém je vtedy, keď sa nám čosi zničí alebo rozbije počas predstavenia a nemáme náhradu. Pritom rekvizita bude ešte dôležitá ako napríklad pri hre Tri sestry, keď sa nám rozbili hodiny... Lenže vždy sa rýchlo čosi vymyslí, aby takáto náhoda neublížila inscenácii a všetko šlo tak, ako má. Javisková technika vytvára na javisku ilúziu doby, interiéru, exteriéru, ktorú si uvádzaná inscenácia vyžaduje. Aj keď týchto majstrov javiska nevidieť, ich prácu divák podvedome vníma na celom predstavení. Divadlo bez týchto činností nie je divadlom," dodal J. Horváth na záver.

Dáša KIRAĽVARGOVÁ

Autor: V PONDELOK 8. 10. 2007

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári