Český herec Stanislav Zindulka považuje priateľstvo s Vlastimilom Brodským za svoje veľké šťastie

Rodina ho najviac podržala, keď sa díval na dno pohárikaSám tvrdí, že má oveľa radšej hranie v divadle ako pred televíznou či filmovou kamerou, no

Rodina ho najviac podržala, keď sa díval na dno pohárika

Sám tvrdí, že má oveľa radšej hranie v divadle ako pred televíznou či filmovou kamerou, no jeho tvár je práve z obrazovky určite známa. Na konte má vyše 80 účinkovaní v rôznych filmoch, inscenáciách či seriáloch. Český herec Stanislav Zindulka si cestu do Košíc našiel vďaka hosťovaniu v metropole východu s Divadlom bez zábradlí v rámci festivalu Višegrádske dni.

Z Košíc bol S. Zindulka doslova nadšený. "S hanbou sa priznávam, že som tu nebol vyše 30 rokov. A keď som tu bol naposledy s divadelným predstavením, z mesta som nič nevidel. Takže som si ho bol pred predstavením poriadne poobzerať a veľmi sa mi tu páči. Musím Košice pochváliť - majú taký ten viedenský šmrnc," prezradil.

S. Zindulka sa netají tým, že pre neho je divadlo bezpochyby na prvom mieste, pretože mu poskytuje viac umeleckých príležitostí ako nakrúcanie. "Stále som v angažmán v Činohernom klube, no hosťujem aj v Divadle bez zábradlí, v Ungelte, v Poetickej kaviarni či v Dejvickom divadle. Všetky príležitosti vyhľadávam preto, že mi ponúkajú možnosť na naozaj kvalitné umelecké produkcie. Filmy či seriály - ak príde ponuka - točím len popri tom, lebo v nich málokedy človek dostane ponuku na dielo, ktoré bude mať naozaj vysoké umelecké hodnoty. Naposledy som mal šťastie na dobrý film v prípade Babieho leta. Odvtedy márne čakám na ďalšiu takú skvelú ponuku a obávam sa, že sa už nedočkám."

Za Babie leto Český lev

V Babom lete si zahral po boku dlhoročného priateľa Vlastimila Brodského. Obaja za svoje výkony v tomto filme dostali Českého leva. "Je známe, že V. Brodský bol môj vôbec najbližší priateľ. Preto si na prácu na Babom lete spomínam s obrovskou nostalgiou. Už je to päť rokov, odkedy som prišiel o svojho kamaráta - tak rýchlo to zbehlo..." S. Zindulka sa s V. Brodským poznali ešte od svojich študentských rokov. "Stretli sme sa pri nakrúcaní jedného filmu, ktorý však bol ešte v priebehu nakrúcania zakázaný z politických dôvodov. Odvtedy sa z nás stali kamaráti, no pracovne sme sa už nestretli. Až pri Babom lete."

Aj keď už má S. Zindulka na konte mnoho filmov, seriálov a nespočetné množstvo divadelných postáv, odpočívať sa mu nechce. "Keď prídu divadelné prázdniny, odmietam všetky pracovné ponuky, aby som si oddýchol. Počas sezóny však pracujem naplno a neviem si predstaviť, že by tomu bolo inak. Divadlo ma k sebe nepredstaviteľne priťahuje. Zamiloval som sa do tohto umenia už v detstve a som rád, že tento svoj detský sen sa mi podarilo premeniť na realitu."

S. Zindulka najprv účinkoval 12 rokov v divadle v Hradci Králové, potom 22 rokov pôsobil v Brne a až keď mal 57 rokov, presťahoval sa do Prahy. "Musím zaklopať na drevo, že v každom meste som mal krásne príležitosti. Iste, počas bývalého režimu sa stávalo, že mi bolo povedané - toto a toto budeš hrať. Takže som prijal rolu, ktorú mi pridelili, aj keď najradšej by som to nerobil. Mal som však šťastie, že aj počas socializmu som mal veľa krásnych rolí a len málokedy som musel hrať v čomsi, čo sa mi priečilo..."

Do Prahy sa presťahoval v roku 1994. "Odchádzal som do hlavného mesta vo veku, kedy už mnohí rozmýšľajú nad dôchodkom. Lenže som si povedal, že tie roky strávené v Brne už stačili. Zmenila sa tam režisérska garda, nastúpila nová poetika divadla, ktorá mi nebola blízka. Mal som pocit, že nič nové tam už neurobím a že potrebujem impulzy od nových kolegov, nových režisérov a z nového prostredia. Iste - bolo to trochu riskantné odchádzať na staré kolená do Prahy, kde je obrovská konkurencia... Lenže splnilo to všetky moje očakávania."

S. Zindulka dostal ponuku stať sa členom Národného divadla, no odmietol. "Zvážil som pre i proti a zdalo sa mi, že v Národnom divadle by sa zo mňa stal len ďalší radový herec a že v menšom divadle budem mať predsa len lepšie príležitosti. Tak som zakotvil v Činohernom klube. Urobil som dobre, lebo pre mňa nie je rozhodujúce, o aké divadlo ide, ale to, aby predstavenia, v ktorých hrám, mali vysokú umeleckú hodnotu. Iné je to pri nakrúcaní. Tam tieto kritériá nie sú až také rozhodujúce, lebo sa len málokedy stane, že vám režisér ponúkne naozaj umelecky hodnotnú produkciu, ako to bolo v prípade Babieho leta či seriálu Vlak detstva a nádeje. Nakrútil som viacero dobrých filmov či seriálov, ktoré tiež stoja za to - Karlínska balada, O bláznoch len dobre či Bolo nás päť. No nech by tých dobrých filmových príležitostí bolo akokoľvek veľa, stále pre mňa bude divadlo prioritné!"

Začínal v Predanej neveste

Divadlo ako také S. Zindulkovi učarovalo už v piatich rokoch, kedy prvý krát stál na javisku. Zahral si jedno z detí v inscenácii opery Predaná nevesta. "Myslím si, že pár ľudí ma upodozrieva z toho, že si vymýšľam, keď tvrdím, že už ako päťročný som sa zamiloval do divadla. Viem, že to znie neuveriteľne, ale je to pravda a len ťažko sa to dá vysvetliť. Ale už ako malý chlapec som vedel, že chcem robiť divadlo a od tej doby som k tomu smeroval."

Hneď ako sa naučil čítať, začal si zháňať knihy o bábkovom divadle... "Prvými mojimi divákmi boli kamaráti, susedia a rodina. Hral som im bábkové divadlo. Keď som bol väčší, začal som si čítať rôznu divadelnú literatúru, na gymnáziu som založil divadelný krúžok a už sa to so mnou viezlo..."

Jeden syn sa potatil

S. Zindulka má dvoch synov. Jeden sa "potatil" a je hercom, druhý je zrejme po mamičke, ktorá je inžinierka, pretože že matematikom. "Priznám sa, že Jakuba som odhováral od toho, aby sa stal hercom. Dlho som totiž učil na konzervatóriu a videl som na vlastných žiakoch, aké je to náročné a koľko zaváži šťastie alebo smola. Medzi žiakov, ktorých som učil a ktorí sa presadili, patria Libuška Šafránková, Olda Kaiser či Dagmar Havlová. Lenže popri nich som mal mnoho ďalších študentov, ktorí boli rovnako dobrí ako oni. Lenže neboli v správny čas na správnom mieste. Mali proste smolu a v herectve sa im nedarilo, aj keď boli rovnako talentovaní... Preto som sa snažil synovi vysvetliť, že také ľahké to nebude a byť hercom je veľmi riskantné povolanie." Našťastie sa Jakubovi celkom darí, s manželkou má v angažmán v Divadle Josefa Kajetána Tyla a vidieť ste ho mohli i ako vodníka v rozprávke Princezná z mlyna. "Starší syn je matematik, no aj on má rád umenie. Miluje hudbu a sám spieva, takže celá rodina sme dosť umelecká..."

S. Zindulka pozná úskalia hereckej práce, pri ktorej je naozaj šťastie veľmi rozhodujúce. Zložité to má aj doma v rodine, lebo jeho práca zahŕňa predstavenia po večeroch a víkendoch, filmovačky od rána do večera. Neraz preto musia ísť najbližší bokom... "V tomto smere som mal obrovské šťastie, že rodina mi bola pevnou oporou. Neviem si predstaviť, že by som mohol pracovať bez zázemia, ktoré mi manželka vytvárala. Ja som v podstate veľmi šťastný človek. Robím to, čo som vždy chcel, v divadle mám výborné príležitosti a mám pre to doma vytvorené ideálne podmienky. Aj keď som bol v krízach - čo sa občas stáva - rodina ma podržala."

Rodina ťahala za kratší koniec

Nech sa však S. Zindulka akokoľvek snažil vychádzať svojej rodine v ústrety, občas sa stávalo, že manželka a synovia "ťahali za kratší koniec". "Bez okolkov hovorím, že divadlo bolo, je a bude moja priorita. Ale to neznamená, že by som rodinu naschvál zanedbával. Lenže mal som obdobia, kedy som bol taký pohltený do práce, že som o mojich najbližších ani nevedel. Natoľko som sa sústredil na rolu, že som nebol schopný vnímať nič iné. Ale rodina ma v takých situáciách tolerovala a v momentoch, kedy som na nich nedbal, oni dbali o mňa..."

Najvďačnejší bol S. Zindulka rodine za to, že ho podržala v období, kedy skutočne potreboval pomoc. "Mal som jedno veľmi kritické obdobie. Bolo to za komunizmu, kedy som z hodiny na hodinu musel z politických dôvodov opustiť školu, kde som učil. Zakázali mi nakrúcať filmy i seriály, nesmel som sa objaviť v televízii ani v rozhlase, dokonca ma napustili ani k dabingu. Dovolili mi iba ostať v divadle. Vtedy som začal svoje problémy riešiť nadmerným popíjaním a pričasto som sa díval na dno pohárika. Lenže vtedy ma rodina podržala a pomohla mi dostať sa z toho."

Ako sa teda snaží najbližším vracať to, že počas divadelnej sezóny ich občas kvôli práci zanedbáva? "Ako som už spomínal, v lete odmietam všetky pracovné ponuky. Chodievame spolu na rôzne výlety - po Čechách ale i do zahraničia na dovolenky. Tohto roku sme však nikde ďaleko neboli, pretože moja manželka v máji podstúpila operáciu chrbtice, takže sme sa nemohli vyberať na veľké cesty. Ale nezabudli sme obísť rodinu - už máme štyri vnúčatá, ktoré nám robia radosť. Boli sme i na Vysočine, v Krkonošiach... Manželke je však už teraz oveľa lepšie, takže sme sa rozhodli, že si to, že sme neboli v zahraničí, vynahradíme na jeseň. Chystáme sa na pár dní na poznávací zájazd do Ríma. Užijeme si romantický výlet..."

S. Zindulka tvrdí, že romantikom bol odjakživa a ostalo mu to. "Vždy to ku mne nejako patrilo a nikdy ma to neprešlo. Prejavuje sa to u mňa ako plné vnímanie krásy okolo seba. Samozrejme, že si nemôžem nevšimnúť krásnu ženu - to by predsa nešlo. Ale nie je to len o kráse žien, ale o kráse ako takej. Všetko, čo je pekné, ma vždy priťahovalo a vzrušovalo," dodal.

Dáša KIRAĽVARGOVÁ

Dátum narodenia: 5. máj 1932

Znamenie: Býk

Miesto narodenia: Jilemnice

Rodinný stav: ženatý, dvaja synovia

Relax: rodina

Výber z televíznej a filmovej tvorby:

2007 Hraběnky

2006 Poslední vlak

2005 Ulice

2005 Anděl Páně

2001 Babí léto