Korzár logo Korzár Košice
Utorok, 27. október, 2020 | Meniny má SabínaKrížovkyKrížovky

Východ Slovenska sa pýši unikátnymi prírodnými úkazmi

Východné Slovensko je doslova nabité prírodnými úkazmi, ktoré si zaslúžia prívlastok naj. Najvyššie a najmajestátnejšie Vysoké Tatry, najväčšie bane

drahého opálu, najväčšia ľadová jaskyňa, či najväčšie sopečné jazero - to sú len zlomky prírodných krás, ktorými sa východniari právom hrdia. Budúci týždeň vám prinesieme desať naj historických pamiatok, ktoré sú odrazom práce, šikovnosti a umu našich predkov.

Najväčší opál na svete

Dubnícke ložiská drahého opálu sú výnimočným fenoménom z celosvetového hľadiska. Nikde na svete nebol drahý opál ťažený banským spôsobom v takom veľkom rozsahu, a tak dávno. Aj súčasná ťažba drahého opálu v Austrálii je porovnateľná s ťažbou drahého opálu na Dubníku pred 150 rokmi.

Skryť Vypnúť reklamu

Unikátne Dubnícke opálové bane sa nachádzajú v Slanských vrchoch. Od Prešova sú vzdialené asi 28 km a od Košíc 35 km. Ložiská drahého opálu zahŕňajú historické banské revíry, väčšiu a rozsiahlejšiu Libanku a menšiu Šimonku.

V roku 1771 bol na Dubníku nájdený doteraz najväčší známy kus drahého opálu na svete s hmotnosťou 3 035 ct (607 g), ktorý bol pomenovaný Harlekýn (Vienna Imperial Opal) a doteraz je uložený v múzeu vo Viedni.

V súčasnosti je možné prejsť značeným náučným chodníkom po povrchových pamiatkach a stopách ťažby, ale absolovovať aj priamo exkurziu v podzemí sprístupnenej štôlne Viliam, či sa na jej haldách hrabať v nádeji nálezu svojho drahého opálu. Rekonštruujú sa aj zvyšky unikátnej baníckej osady Dubník.

Jedinečná ťažba soli

Skryť Vypnúť reklamu

Táto národná kultúrna pamiatka v okrajovej časti Prešova patrí medzi najvýznamnejšie technické pamiatky na Slovensku. Je to unikátny komplex technických objektov na čerpanie a varenie soli zo soľanky, pochádzajúci zo 17. storočia. K objektom na ťažbu kamennej soli a čerpanie soľanky v Solivare patrí najmä šachta Leopold, četerne (rezervoáre soľanky), huta, varňa ,sklad soli (komory), kováčske dielne a klopačka (turňa).

Areál panvového solivaru ako unikátny komplex technicko-technologických a iných objektov nemá v oblasti technických pamiatok podobného druhu na území Slovenska konkurenta.

Momentálne patrí pod správu Slovenského technického múzea v Košiciach, mesto Prešov má však veľké plány s jej obnovou a využívaním pre turistický ruch (soľné kúpele).

Skryť Vypnúť reklamu

Slovenský raj

Národný park Slovenský raj sa právom pýši niekoľkými prívlastkami NAJ. Je to najmladší národný park na Slovensku s najvyššou koncentráciou roklín v Karpatoch a najvyšším počtom jaskýň. Na jeho území sa nachádza najväčšia ľadová jaskyňa na Slovensku Dobšinská ľadová jaskyňa. Jaskyňu objavili v roku 1870 a o rok neskôr sprístupnili. Patrí jej aj ďalšie prvenstvo je to prvá elektricky osvetlená jaskyňa na svete, svieti sa v nej od roku 1881.

Najdlhšou a najmohutnejšou roklinou je roklina Veľký Sokol. Je dlhá 4,5 km. Najnavštevovanejšou a turisticky najznámejšou je roklina Suchá Belá (na snímke), počas letnej sezóny ňou denne prejde viac ako tisíc turistov. Slovenský raj má najhustejšiu sieť turistických značkovaných chodníkov spomedzi slovenských národných parkov. Je tu viac ako 300 km turistických chodníkov, z toho 100 km vedie náročným horským a roklinovým terénom.

Vysoké Tatry

Vysoké Tatry sú najvyššie pohorie na Slovensku a v Poľsku. Majú rozlohu 341 km2 (260 km2 na Slovensku a 81 km2 v Poľsku). Tatry sú jediným pohorím Karpát, ktoré majú alpínsky ráz. Sú najvyšším pohorím celého karpatského oblúka s 25 štítmi vyššími než 2 500 m n.m. Hlavná časť Tatier je dielom vody, resp. ľadovcov. Celé územie Tatier patrí k úmoriu Čierneho mora (rieka Váh) a Baltického mora (Dunajec či Poprad).

Hlavný hrebeň Tatier má dĺžku 26 km a ťahá sa od Ľaliového sedla (1 947 m) na západe po Kopské sedlo na východe (1 749 m). Jeho najzápadnejším vrcholom je Svinica(2 301 m), najvýchodnejším Jahňací štít(2 229 m), z ktorého je vidieť až do Poľska, či panorámu Troch koruniek v Pieninách. Z hlavného tatranského hrebeňa vybiehajú rázsochy. Na juh smeruje päť hlavných rázsoch, na sever len dve.

Najvyšším štítom Vysokých Tatier a aj Slovenskej republiky je Gerlachovský štít. Je vysoký 2 654,4 metra. Názov vrchu je odvodený od obce Gerlachov, ktorá leží pod ním. Niekoľkokrát sa však menil. Napríklad v roku 1918 sa volal Štít Františka Jozefa, či Štít legionárov. Názov Gerlachovský štít sa začal používať od roku 1920. Počas rokov 1949 až 1953 ho vtedajší komunistickí funkcionári dokonca premenovali na Stalinov štít.

Pravdepodobne prvým človekom, ktorý najvyšší vrchol Slovenska zdolal bol v roku 1 834 nemecký učiteľ Ján Still z Novej Lesnej. Kedysi však Gerlach, ako ho ľudovo volajú, nebol považovaný za najvyšší končiar Vysokých Tatier. Až barometrické merania lesníka Ľudovíta Greinera z roku 1 838 ukázali, že mu patrí prvenstvo.

Gerlachovský štít je pre svoju výšku, dostupnosť a krásnu horskú scenériu jedným z najnavštevovanejších tatranských vrcholov. Výstup na Gerlachovský štít je povolený len s horským vodcom. Zo Sliezskeho domu trvá výstup na vrchol tri a pol až štyri hodiny.

Krásnohorská jaskyňa

V obci Krásnohorská Dlhá Lúka leží unikátna jaskyňa, ktorú miestni nenazvú inak ako Buzgó. Medzi turistami už aj v zahraničí známa ako Krásnohorská jaskyňa je zvláštna tým, že prehliadku neabsolvujú prostredníctvom nudnej prechádzky v jej útrobách, po vybetónovanom chodníku a neobzerajú jej skvosty ani v presne osvetlených uhloch. Naopak, jaskyňou si sami prejdú v jaskyniarskom výstroji, s prilbou na hlave, na cestu si svietia takzvanými čelovkami, lezú po rebríkoch a nad riečiskom po lane. Traverzovanie, lozenie po lávkach a predieranie sa medzi puklinami je práve to, čo turistov láka najviac. Fajnšmekrov zase láka vidieť na vlastné oči 32,6 metrový Kvapeľ rožňavských jaskyniarov, zapísaný aj v Guinessovej knihe rekordov ako najvyšší sintrový stĺp na svete. Síce to už nie je pravda, ale v rámci Európy je to stále unikát.

Ochtinská aragonitová jaskyňa

Ochtinská aragonitová jaskyňa je výnimočná svojou výzdobou. Tvoria ju nádherné trsy aragonitu, prírodou poskladané do neuveriteľných mliečnych tvarov. Takéto útvary sú unikátom, sprístupnených jaskýň tohto typu je na svete veľmi málo. Turisti prechádzajú 300 metrovú prehliadkovú trasu v približne 7 stupňovej teplote. Do podzemia ich vedú "nekonečné" schody, ktoré mnohí rátajú. Je ich 104.

Herliansky gejzír

Nachádza sa v starom kúpeľnom areáli kúpeľov Herľany - Rankovce, asi 30 kilometrov severovýchodne od Košíc. Gejzír samovoľne strieka do výšky 15 až 20 metrov s periódou 32 - 34 hodín. Erupcia trvá približne 25 minút. Nepretržite je aktívny už viac ako 120 rokov. Bol aktivovaný umelo, vrtom hlbokým 404,5 metra. Od iných gejzírov sa líši nízkou teplotou vody. Priemerná výdatnosť gejzíra je 30 litrov vody za sekundu. Pri striekaní je mineralizovanou vodou vynášaný do výšky ílovitý sediment, ktorý obsahuje viaceré minerály. Herliansky gejzír je európskym unikátom a bol vyhlásený za chránený prírodný výtvor. V súčasnosti postupne stráca na sile a čas medzi erupciami sa predlžuje. V časoch rozkvetu Herlianskych kúpeľov z jednej erupcie gejzíra zachytili 300 - 1700 hektolitrov vody. Odvádzali ju na ohrev a využívali vo vaňových kúpeľoch. Ich návštevnosť bola taká vysoká, že z Košíc do Herlian premávali omnibusy - vozy na transport ľudí ťahané koňmi a konské taxíky - fiakre. Erupcie gejzíra bola kedysi dosť sledovanou záležitosťou. Informovala o nich miestna tlač, na Hlavnej ulici v Košiciach bola ešte v šesťdesiatych rokoch tabuľa, na ktorej bolo napísané, kedy najbližšie sa dá gejzír v plnej paráde vidieť.

Morské oko

Jazero Morské Oko sa nachádza v Chránenej krajinnej oblasti Vihorlat. Leží v nadmorskej výške 618 m v katastri obce Remétske Hámre. Je to najväčšie sopečné jazero na Slovensku s rozlohou 13 ha. Vznik Morského oka spadá do obdobia doznievania sopečnej činnosti vo Vihorlate. Mohutný zosuv z východného svahu Motrogonu a Jedlinky zahradili dolinu potoka Okna a za vzniknutou bariérou vzniklo prírodné jazero. Jeho dĺžka je 775 m, maximálna šírka 312 m a hĺbka 26 m. Nad ním sa vypína jedna z dominánt Vihorlatských vrchov - Sninský kameň. Z neho je nádherný výhľad nielen na samotné jazero, ale aj na okolité vrchy a doliny. Do jazera ústí šesť stálych i príležitostných prameňov. Prebitočnú vodu odvádza do potoka Okna hrádza priehradného múru postaveného v 80. rokoch 19. storočia. Hrádzu dala postaviť grófka Wanderbildtová, vtedajšia majiteľka okolitých lesov. Pôvodná rozloha Morského oka sa zvýšením hladiny takmer o tri metre, zväčšila z pôvodných necelých 8 ha na súčastných 13,84 ha. Na jeho dne sú dve výrazné preliačiny, z ktorých hlbšia má až 26 m. Teplota vody od hĺbky 9 m po dno je takmer stála 4,4 - 4,8 stupňov celzia. Morské oko je Národnou prírodnou rezerváciou s chránenou flórou a faunou. Jeho tmavozelená voda je významným biotopom mnohých druhov rýb, žije tu pstruh dúhový a potočný, čerebľa, slíž, karas a iné vzácne druhy.

Bukovské vrchy svetové dedičstvo

V júni tohto roku vyhlásil výbor Svetového dedičstva UNESCO karpatské bukové pralesy za svetové prírodné dedičstvo. Prales Stužica spolu s pralesmi Havešová a Rožok v Poloninách a Kyjovský prales v pohorí Vihorlatu sa zaradili do zoznamu takých významných prírodných pamiatok ako Yelowstonský park a Grand Canyon v USA, či Sagarmatha v Himalájach a Kilimandžáro v Afrike. Bukovské vrchy sú na západe ohraničené Laboreckou vrchovinou, na východe štátnou hranicou s Ukrajinou a na severe štátnou hranicou s Poľskom. V Bukovských vrchoch žije 4488 druhov bezstavovcov. Rozsiahle porasty bukových pralesov sú domovom vysokej zvery, medveďov, vlkov a diviakov . V Bukovských vrchoch prebehol aj úspešný návrat do voľnej prírody najväčšieho cicavca Európy Zubra európskeho. Oblasť Bubovských vrchov je ideálna pre vyznavačov aktívneho alternatívneho trávenia voľného času. Sú tu výborné terény na turistiku, cykloturistiku a na hubárčenie. Súčasťou územia sú fascinujúce drevené kostolíky, ktoré pochádzajú prevažne zo 17. a 18. storočia. Nachádzajú sa v Uličskom Krivom, Topoli, Kalnej Roztoke, Ruskom Potoku a Jalovej.

NAJnižšie miesto na Slovensku

Zaujímavosťou obce Klin nad Bodrogom je najnižšie položené miesto v rámci SR - 94,3 m pri ramene Starý Bodrog. Z ohrozených vtáčích druhov tu žije volavka purpurová. V katastrálnom území obce nájdeme niekoľko cenných zachovalých území, ako ramená, lúky a lužné lesy v Územie európskeho významu Kováčšske lúky, ale dotýka sa aj ďalšieho chráneného územia európskeho významu Tarbucka s významnými lúčnymi rastlinnými spoločenstvami a osobitou faunou. Kopec Tarbucka je domovom aj veľmi zvláštnej a cennej fauny: z vtáčích druhov tu žije napr. včelárik zlatý aj menej známe, u nás zriedkavé nočné druhy, ako výrik lesný a lelek obyčajný. Z okolia Stredy nad Bodrogom je známy aj výskyt krakle belasej, chavkoša nočného a rybárika riečneho.

Zemplínska šírava

Zemplínska šírava, alebo ako sa jej s obľubou na Slovensku hovorí "Východoslovenské more", sa nachádza neďaleko mesta Michalovce pod výbežkami Vihorlatských vrchov. Má dĺžku 11 km, šírku 3,5 km, rozlohou 33 km2 je táto vodná nádrž najväčšou na Slovensku. Priemerná hĺbka je 9,5 m, maximálna hĺbka je 16,5 m. Jazero je chránené pred severným vetrom oblúkom Vihorlatských vrchov (najvyšší vrch Vihorlat dosahuje výšku 1075 m n.m.) má výborné klimatické podmienky pre rekreáciu a vodné športy. Jeho východná čas slúži ornitológom ako chránená študijná plocha. Priemerná dĺžka slnečného svitu na jazere dosahuje a 2200 hodín ročne, čo zaraďuje oblasť medzi najteplejšie na Slovensku, s priemernou ročnou teplotou 9-10 °C, v júli a auguste až 30°C.

Zemplínska šírava je 12. najväčšia jazerná plocha v Európe. Má mimoriadne priaznivé podmienky na kúpanie, vodné športy a rybolov. Žije tam i veľa chránených druhov vodného vtáctva a rastlinstva. Na jej brehoch je 7 rekreačných stredísk so širokou paletou ubytovacích a stravovacích služieb. Hladina v zime zamŕza, takže je tu možnosť prevádzať aj niektoré zimné športy.

Tvorí prírodnú hranicu severnej strany Východoslovenskej nížiny a základňu turistických trás Vihorlatu. Okolie poskytuje široké možnosti pre pešiu turistiku vo Vihorlate. Južné svahy Vihorlatských vrchov a severný okraj Východoslovenskej nížiny sú pokryté vinicami. Je možné zúčastniť sa tradičných oberačiek.

Najčítanejšie na Košice Korzár

Inzercia - Tlačové správy

  1. Zlaďte vaše šperky s jeseňou
  2. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi
  3. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  4. Pôžička bez úrokov a poplatkov? Áno, existuje
  5. Príjem vs. dôchodok. Realita, ktorú na ktorú sa treba pripraviť
  6. Ako začínali šéfovia digitálnych firiem? Vplyv malo už detstvo
  7. Developer roka YIT Slovakia je na Slovensku už desať rokov
  8. Pomáhajte čítaním
  9. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy
  10. Šiesty titul Auto roka: komu sa podaril tento historický úspech?
  1. Ako začínali šéfovia digitálnych firiem? Vplyv malo už detstvo
  2. Pôžička bez úrokov a poplatkov? Áno, existuje
  3. Developer roka YIT Slovakia je na Slovensku už desať rokov
  4. Pomáhajte čítaním
  5. Duálnu prax v dm nahradilo počas pandémie online vzdelávanie
  6. Chief of Slovak Telekom: We care about the future of Slovakia
  7. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi
  8. Príjem vs. dôchodok. Realita, ktorú na ktorú sa treba pripraviť
  9. Šiesty titul Auto roka: komu sa podaril tento historický úspech?
  10. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy
  1. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 27 786
  2. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 22 055
  3. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 16 236
  4. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 12 686
  5. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY 12 589
  6. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 11 862
  7. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 849
  8. Ako pracujú horskí nosiči? Vstávajú ráno o štvrtej 10 997
  9. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 10 784
  10. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte? 10 309
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Finančník s pyramídovou hrou sa chcel dostať z väzby, rozmyslel si to

Dávid Gedeon bude na slobode najskôr v januári 2021.

Dávid Gedeon. Z väzby sa dostane najskôr na budúci rok v januári.

Časť hradieb v Kežmarku je v zlom stave. Ľudia sa boja úrazu

Vlastníci múr zabezpečili, pamiatkari zásahy nepovolili.

Mestský múr na Baštovej ulici v Kežmarku.

Do piatich rokov by mohol byť humenský park pri kaštieli ukážkový

Po parku sme sa prešli s mestskou odborníčkou na verejnú zeleň.

Františka Mudra v parku pri dube, ktorý vyschol a do novembra ho zrežú.
Rozhovor

Študuje astrofyziku. Pri zatmení Slnka v Čile sa jeho predstavy zrútili

Na Slovensko sa musia vrátiť šikovní ľudia a nakopnúť to tu.

Marko Mesarč sa zúčastnil expedície v Čile, kde pozoroval úplné zatmenie Slnka.
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Vláda si tlieska. Testy však mnohých neodhalili, varujú experti

Falošne zdravých považuje za problém aj minister Krajčí.

Premiér Igor Matovič a minister zdravotníctva Marek Krajčí.
Podcast Dobré Ráno.
KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Čo vám zabudli povedať o testovaní

Zatlieskali sme si a teraz k faktom.

Peter Tkačenko

Navrhli odvolať rektora STU Fikara, na rokovaní bola polícia

Akademici si odhlasovali koniec Miroslava Fikara.

Rektor Slovenskej technickej univerzity (STU) Miroslav Fikar.

Už ste čítali?

SME.sk Najnovšie Najčítanejšie Video Desktop