určite tým nemyslí, že mali v triede konár. V preklade zo študetského slangu to znamená, že sa na hodine matematiky muselo diať niečo veľmi zaujímavé. Ak dcéra povie ths, znamená to, že ďakuje... Ak chcete na svoje ratolesti "dozrieť", tak čítajte ďalej.

Škola je koncentrák a mučiareň

Toto je úryvok z rozhovoru žiakov 1. ročníka strednej školy. K rozšifrovaniu "zakódovaných" informácii, je potrebné poznať súčasný slangový slovník študentov.

A: Aký máme time? (Aký je čas?)

B: O chvíľu brnká. (O chvíľu zvoní.)

A: Máš mobil?

B: JJ (ano)

A: A toto je čo za džadu? (Čo je to za haraburda?)

B: Taka jak tvoja.

A: Ne, bo moja krajšejšia. (Môj mobil je krajší.)

B: Jaky máš pin? Bo ti bloknem kartu. (Aký máš pin? Lebo ti zablokujem kartu.)

A: Ti pleská? (Si normálny?)

B: Iť do budi. (Choď domov.)

A: Si pipik? (Si v poriadku?)

Terčom jazykovej vynaliezavosti a fantázie sú viaceré oblasti života mladých. Keďže väčšinu času im zaberá škola, výrazy, ktoré s ňou súvisia, sú vďačným objektom ich záujmu. Študenti nazývajú učiteľov profáci, no fantáziu dokážu rozvinúť aj pri jednotlivcoch. Ak má profesorka bledú tvár, dostane prezývku Smrtka, ak červenú, je Rajčina. Profesor matematiky sa môže volať Vektor a učiteľka, ktorá nosí výrazný make up, je Drogériou. Profesorka príťažlivého vzhľadu je herečkou alebo sexicou a ak má robustnejšie rozmery, stáva sa Megabombou.

Aj školské predmety dostávajú slangové pomenovania. Fyzika je Zabiják, matematika Psycho a nemčina je Hitlerčina. Ineteresantné názvy má aj škola: Buchenwald, koncentrák, mučiareň, alebo psychiatria. Test či písomka je pohroma, lotto alebo tipos bingo. Veľké skúšanie je prievanom. Ak učivo, z ktorého majú byť žiaci vyskúšaní, nevedia, povedia, že sú vymletí alebo si neškrtnú. Klasifikačná porada je posledným súdom. Keď dostanú päťku, dostali šajbu, plný zásah, delo, boombu, guľu a ak viac pätoriek naraz, tak mali guľovačku.

"Profkám vymýšľame prezývky aj preto, aby nevedeli o kom sa bavíme. Jednu učiteľku, ktorá mala veľkú hlavu a veľké oči, sme volali Kuko, ďalšiu Guma podľa priezviska Gumanová. Ale mali sme aj Petrušku a Kýblika, ktorý dostal prezývku preto, lebo bol strašne nízky," hovorí 16-ročná Michaela z gymnázia na Exnárovej ulici. Slangom rozpráva mimovoľne, bez toho aby si to uvedomovala. "Nehovorím tak úmyselne. Patrí to už k slovníku, akým sa bavím s kamarátkami. Niekedy si aj sami vymýšľame nové slovíčka. Niektoré sa chytia a potom ich používa celá trieda."

Momentálne je "in" používať skratky. OMG sa povie, namiesto Oh môj bože, JJ je súhlas, NZ znamená nie je za čo. Letia aj výrazy, odkukané z televízie. Žiakom sa zapáčili pomaďarčené výrazy Ildikó a László zo seriálu Susedia. Namiesto nie teraz hovoria nem. Pri nečakanej písomke to nem dopadne dobre. "Slovíčka sa menia veľmi rýchlo. Namiesto halušky je haluz a šit nahradilo out."

Michaela tvrdí, že študentský slang používajú aj učitelia. "Občas sa nás pýtajú, čo ktoré slovo znamená. Väčšinou sú to mladí učitelia. Staršie profesorky to však nemajú radi, vadí im to." Postrehla, že čím sú starší, tým, menej slangových slovíčok používajú. Ešte pred rokom, či dvoma, sa v slangu doslova pretekali a snažili sa používať tieto slovíčka čo najviac.

16-ročný Tibor z osemročného športového gymnázia začal slangom rozprávať pred piatimi rokmi. Čím je starší, tým ho tento slovník baví menej. Už sa nesnaží do svojho jazykového repertoáru zaradiť čo najviac nových slangových slov. "Viac používam skratky. Aj preto, lebo si veľa četujem na internete. A týmto slovníkom začíname potom rozprávať aj v škole. Myslím si, že toto je teraz ´in´. Klasický slang už používajú iba tí, čo majú menšiu slovnú zásobu, alebo takí - menej vychovaní spolužiaci."

"Haluz" možno vznikla z halucinácie alebo halušky

Slangovými výrazmi sa profesionálne zaoberajú jazykovedci. O tom, čo presne slang je, ako sa vytvára a čo pre národný jazyk znamená, sme sa porozprávali s lingvistom Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity v Prešove, Mgr. Martinom Ološtiakom, PhD.

Slang je špecifická vrstva nespisovných výrazov národného jazyka. "Existuje napríklad študentský, kartársky, športový, železničiarsky, poľovnícky, medicínsky slang, ale aj slang drogovo závislých," vysvetľuje jazykovedec. "Hovoria nimi spoločenské skupiny, ktoré sa združujú na základe spoločných záujmov, veku alebo zamestnania."

Slangové slovíčka vznikajú väčšinou tvorením nových slov pomocou predpôn, prípon (napr. hláška), alebo reinterpretáciou všeobecne známych slov (napr. vegetovať), skracovaním, deformáciou, prípadne príponami (napr. fpoho, bezďák). Tiež ako nové slová s preexponovanou expresívnosťou (napr. brzda, vymletý, dať si odpich), preberaním z cudzích jazykov (napr. kúl, danke). Pretváranie slov je v slangovom vyjadrovaní úplne prirodzené. Ľudia majú tendenciu si neoficiálnu komunikáciu uľahčovať, preto si slovíčka skracujú, zjednodušujú.

Slovenský jazyk sa neustále vyvíja a slang je jedným z viacerých zdrojov obohacovania lexiky spisovného jazyka. Veľa nových slov prechádza pred vstupom do spisovného jazyka "slangovým štádiom". "Napríklad ´diplomovka´ je spisovné hovorové slovo, ktoré vzniklo zo slovného spojenia diplomová práca. Súčasný slang toto slovo ešte skrátil na ´diplomka´. Často sa stáva, že niektoré slangizmy starnú a ošúchajú sa, preto vzniká potreba ich zamieňať, a tak vznikajú nové slangové synonymá."

Študentský slang sa začína používať väčšinou u žiakov na druhom stupni základnej školy. Jeho používateľmi sú mladí ľudia, pre ktorých je typická snaha o originálnosť, jedinečnosť. "Mládežnícky, študentský slang je vekovo determinovaný, používajú ho ľudia približne do 30 rokov. Keď študenti prestanú byť študentmi, ale stanú sa zamestnancami, v rámci pracovného kolektvu môžu začať používať iné typy slangov alebo profesionalizmy."

Už niekoľko rokov sa na špici obľúbených slangových výrazov študentov drží "haluz". Má mnoho významov podľa toho, v akej súvislosti sa použije. S haluzou na strome však nemá nič spoločné... "Vyjadruje niečo originálne, zaujímavé alebo šialené. Podľa mňa vzniklo deformáciou zo slov halucinácia, haluška na základe formálnej podobnosti. Deformovalo sa aj preto, aby ľudia z inej spoločenskej skupiny nevedeli, o čom sa rozpráva."

Vytváranie nových slangových slovíčok je prirodzený spontánny jazykový proces. "Možno predpokladať, že je to tvorivá činnosť jazykovo zdatných, kreatívnych a výrazných členov spoločenských skupín. Nový výraz je ľahšie prijímaný ostatnými členmi society, ak ho vytvoril rešpektovaný jedinec. Väčšinou sa však presne nedá určiť, kto tie slová vytvoril alebo začal používať ako prvý." Slangové výrazy sa páčia študentom i jazykovedcom. "Niektoré sú zaujímavé originalitou, jedinečnosťou, niektoré tým, že vzniknú na základe istej analógie."

Ovplyvňuje špecifická internetová a mobilová (esemesková) komunikácia, ktorá je charakteristická skracovaním, komolením slov a nepoužívaním interpunkčných znamienok, slovenskú gramatiku? "Skúsenosti ukazujú, že tento fenomén vplýva na gramaticko-jazykovú kompetenciu detí. Často pri písaní diktátov a slohov zabúdajú na dĺžne a mäkčene. Netreba to podceňovať, ale ani preceňovať"

Učiteľka slovenčiny Mgr. Adela Rešetková používa aj študentský slovník

S dekódovaním slangu nemá problémy

"Na vyučovaní - pri odpovedi majú žiaci zakázané používať hovorovú alebo slangovú reč. Mladí učitelia však zvyknú pripustiť túto formu komunikácie. Kvôli odľahčeniu atmosféry na hodine i demokratickému prístupu k žiakom," vraví učiteľka slovenčiny na SPŠ dopravnej Mgr. Adela Rešetková. S "dekódovaním" slovníka študentov nemá problémy a podľa nej si učiteľ používaním slangových slovíčok v komunikácii mimo vyučovania autoritu nepodkopáva. Práve naopak, utvára si so žiakmi bližší vzťah.

"Aj slang patrí do národného jazyka a pre mňa je obohatením ako učiteľky aj ako človeka. Som rada, že žiakom rozumiem. Keď sa chce učiteľ ´predať´, keď chce byť ´in´, čiže v deji, slang musí ovládať." Keď žiaci vedia, že učiteľ ich reči rozumie, tak si k nemu nedovolia, lebo ich vie účinne "odpinkať". " Ja používam slang v komunikácii so žiakmi na mimoškolských akciách aj v osobnom živote. Človeka to oživuje. Neviem si predstaviť, že by som vo chvíľach voľna rozprávala len spisovne. Jednoducho potrebujem vypnúť."

Podľa Mgr. Rešetkovej používaním slangu slovenčina netrpí, ale sa obohacuje. "Ako sa vyvíja spoločnosť, vyvíja sa i jazyk. Je dobré, že slovenčina je jazyk živý, ktorý sa vie prispôsobovať súčasným podmienkam. Nepozorujem, že by sa kvôli slangu zhoršil pravopis."

Slangové slovíčka žiakov v kolektíve rozdeľujú. Kto im nerozumie, je "out", kto rozumie, je "in". "Slangu rozumie asi 90 % žiakov a polovica ho používa aktívne. Chlapci slang používajú viac aktívne, dievčatá pasívne." Najviac slangových slovíčok používajú žiaci 2. a 3. ročníka stredných škôl. Slang sa stáva ich životným štýlom. Vo 4. ročníku vyzrejú a už ho až tak nepotrebujú na to, aby sa cítili výnimočnými.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári