to, že knihy, ktoré im doposiaľ vyšli vo vydavateľstve IKAR, si rýchlo získali priazeň čitateľov a všetky tri spája aj to, že píšu najmä pre ženy. Do tretice majú tieto dámy spoločné to, že v týchto dňoch pracujú na ďalších románoch... Využili sme prítomnosť všetkých troch spisovateliek v Košiciach a opýtali sme sa ich, čo si na svojich ženských čitateľkach najviac vážia, čo majú najradšej na mužoch a na akých knihách pracujú.
Martina Solčanská nechce riešiť dospelácke problémy
"Nerada by som pôsobila ako feministka, no myslím si, že ženy sú na tom lepšie ako muži, pretože dokážu robiť niekoľko vecí naraz," nazdáva sa M. Solčanská. "Veď si len vezmite, že keď žena sedí v práci, tak stíha robiť to, čo sa od nej očakáva, no už pri tom rozmýšľa, čo navarí, že doma skontroluje svojim deťom domáce úlohy... Ale keď si chlap viaže šnúrky na topánke a vy ho oslovíte, tak prestane viazať, odpovie a až tak pokračuje. My ženy sme však multifunkčné..."
Existujú však typicky ženské vlastnosti, ktoré naopak dokážu M. Solčanskú vytočiť. "V rôznych ženských časopisoch som čítala, že v mužskom kolektíve sa pracuje lepšie, no ja sama som bola dlho presvedčená o tom, že to nemôže byť pravda a že je to čudné, lebo žena si predsa najlepšie rozumie so ženou, nie? Lenže už tri roky pracujem v kolektíve, kde je síce veľa žien, no ja si lepšie rozumiem s mojimi kolegami ako s kolegyňami. Ženy dokážu totiž priam ukážkovo intrigovať, klebetiť a ohovárať. Mám pocit, že takéto veci chlapi neriešia, dajú sa ľahšie pochopiť. Som rada, že tu sú," prezradila s úsmevom.
Je však prirodzené, že v istých chvíľach žena radšej uprednostní ženskú spoločnosť a inokedy mužskú. "Mám rada babince, ktoré si zvykneme dopriať s kamarátkami, s ktorými sa poznám už roky. V práci - pracujem ako novinárka v istom týždenníku - mám však oveľa radšej mužskú spoločnosť. Ak sa mi čosi nedarí, tak sa radšej idem vyžalovať kolegom. Mám jedného takého kolegu, ktorý je presvedčený o tom, že je najväčším outsiderom v kolektíve a ja si myslím, že práve ja som tým najväčším outsiderom... To nás spája a často si len tak sadneme a ľutujeme sa navzájom, ako sme na tom zle..."
Prirodzene, že sa žene pri vytváraní postav v románe, ľahšie vžíva do postavy ženy ako muža... "V mojej prvej knihe Aprílové dievča, ktorá sa odohráva v prostredí stredoškolákov, som mala len jedného chlapca - Andreja. Nedávno sa mi stalo, že na jednej besede mi pani knihovníčka povedala, že tento Andrej je veľmi ťažko čitateľný. Lenže presne o to mi šlo. Chcela som ho podať ako divného chlapa, ktorý má svoje muchy."
V súčasnosti M. Solčanská pracuje na dvoch knihách. Na pokračovaní Aprílového dievčaťa a na ďalšej knihe, ktorá sa bude odohrávať v prostredí pubertiakov. "Keďže Aprílové dievča sa skončilo otvorene a smutne, tak som sa rozhodla napísať pokračovanie. Akurát že postavy, ktoré v prvej časti bojovali s pubertou, už budú dospelé, budú riešiť otázky nezamestnanosti, hypoték na byty a podobne. Druhá knižka bude o dvoch kamarátkach, ktoré chodia spolu na jednu strednú školu a jednej z nich sa rodičia postarajú o bračekov dvojičky. Takže 14-ročná slečna, ktorá je rozmaznávaným jedináčikom bude musieť chodiť kočíkovať bratov, aj keď by sama radšej robila niečo iné." Čo však M. Solčanskú ťahá k písaniu knižiek z prostredia teenagerov? "Ja sama som asi nedospela. Bránim sa tomu, aby som riešila dospelácke problémy. Nechce sa mi vybavovať hypotéku, už dva roky sa odhodlávam spraviť si vodičák... Nie som proste ten typ, ktorý by plánoval. Najradšej by som sa vrátila do času, kedy jedinou mojou starosťou bolo, s ktorou kámoškou si pôjdem zaskákať gumu..."
Jarmila Repovská nechápe, prečo si ženy závidia
Košická spisovateľka Jarka Repovská má za sebou už dve knihy, pričom obidve si hneď našli množstvo priaznivcov. Čo si váži nie len na svojich čitateľkách, ale na ženách všeobecne?
"Ich starostlivosť. Myslím, že len máloktorý muž si váži to, že žena myslí na tisícky vecí," nazdáva sa J. Repovská. "Keď si ide večer žena po ťažkom dni ľahnúť spať, tak rozmýšľa, či zajtra stihne navariť, či bude mať manžel ráno nejaké čisté ponožky, či chleba, ktorý majú, neobschol a či ho bude môcť dať deťom na raňajky... Muži by si mali ženy viac vážiť a nerobia to. Tiež ma dokáže vytočiť mužská ješitnosť. Minule sa mi stalo, že som vyhrala v kartách a jeden chlap bol z toho nervózny, lebo vraj to neexistuje, aby vyhrala žena. Takže sme hrali ďalej, až som nakoniec začala prehrávať..."
Sú však aj ženské vlastnosti, ktoré dokážu človeka vytočiť. "Nechápem prečo to tak je, ale ženy si závidia každú jednu vec, ktorú si oblečú. Je mi z toho trochu smutno, keď vidím, ako sa ženy jedna druhej vypytujú - kam si sa tak vyobliekala? Namiesto toho, aby sme sa navzájom chválili, že dobre vyzeráme, závidíme si. A to nie je dobre. Košice sú predsa druhé najväčšie mesto a zaslúži si, aby sme sa na prechádzku po ňom trochu ´vyfintili´... Zdá sa mi, že v poslednej dobe sa ľudia príliš zaoberajú tými druhými, škoda len, že nie preto, aby im pomohli, ale práve naopak..."
Ženská spoločnosť je J. Repovskej najmilšia vtedy, keď si chce prevetrať hlavu a nerozmýšľať nad problémami. "Mužskú spoločnosť vyhľadávam len vtedy, ak doma potrebujem niečo ťažké preniesť. Hehe. Dúfam, že sa na mňa teraz všetci muži nenahnevajú. Ale vážne. Na chlapoch si naozaj vážim ich silu a schopnosť pomôcť. Čo ma však mrzí je fakt, že v poslednej dobe ako keby muži strácali svoje typické vlastnosti - objektivitu, kolegiálnosť... Dokonca začínajú od žien preberať to, čo bolo kedysi vlastné len nám - rôzne intrigovanie a ohováranie. Podľa mňa by však muži mali ostať mužmi a ženy ženami. Treba si uvedomiť, v čom sme rozdielni a prispôsobiť sa tomu. Nie je zdravé, keď sa mužský a ženský svet priveľmi premiesia. Veď práve preto je svet krásny, že je rôznorodý - nemôžeme byť predsa všetci rovnakí! Ženy preto musia rátať s tým, že keď si chcú nakúpiť oblečenie, tak manželov unudí chodiť s nimi po butikoch. Nech radšej vezmú kamarátku. Veď nás chlapi tiež neťahajú na nákupy do železiarstva! Mužom netreba doma vešať na nos, že dochádza hladká múka a že treba kúpiť kilo soli. A muži sa zase na oplátku postarajú o to, aby fungovalo auto..."
Vžiť sa do postavy muža pre ženu občas nie je jednoduché. "Ak aj mám v románe postavu muža, nesnažím sa písať o jeho pocitoch, skôr sa na neho dívam zvonku. Ale snažím sa odhadnúť, ako by chlap v danej situácii reagoval, čo by si pomyslel, čo by cítil a ako by konal. Ale to iba predpokladám, že tak nejak by to mohlo byť, lebo inak by som potrebovala mužský mozog... Ten samozrejme nemám, takže by som si určite netrúfla napísať knihu v prvej osobe z pohľadu chlapa. Bolo by to smiešne a nereálne. Ja môžem mužov jedine pozorovať. Iste - teraz je môj pohľad iný, ako keď som mala 20 rokov, navyše mám dospievajúceho syna, ktorý mi tiež ponúka iný pohľad na mužský svet. Vidím však, v čom sme si rovnocenní a v čom sme iní a že tú inakosť treba akceptovať."
J. Repovská v súčasnoti pracuje na novej knihe. "Bude o dvoch priateľkách. Písať budem tak isto ako v debute v prvej osobe, aby sa čitateľky vedeli lepšie vžiť do pocitov mojej hrdinky - aby pochopili čo robí a hlavne prečo to robí. Zápletka bude postavená na tom, že hlavná postava má priateľku, ktorá je tak povediac trochu veselších mravov. Keďže s ňou nesúhlasí, kniha je okrem iného aj o to, ako jedno priateľstvo medzi ženami bolo a už nie je," dodala.
Petra Nagyová Džerengová sa inšpiruje manželom
Petra Nagyová Džerengová rozhodne v písaní románov pre ženy nie je žiadným nováčikom. Už jej vyšli tri romány, pričom každý z nich sa už v prvých dňoch predaja dostal medzi tie, o ktorý bol najväčší záujem. Samozrejme, zo strany žien.
"Všetky si všetky moje čitateľky. Ale nie len tie, ženy si vážim vo všeobecnosti, no rovnako si vážim i mužov. Mám rada ľudí, ktorí sú priami a jednajú s ostatnými na rovinu, pretože aj ja sama som taká," prezradila P. Nagyová Džerengová. "Inklinujem k ľuďom, ktorí sú veselí a optimistickí. Najväčší rozdiel, ktorý vidím medzi ženami a mužami je to, že ženy sú silnejšie. Podľa mňa to vyplýva z ich údelu matky. Ja sama na sebe vidím, že som o to silnejšia, že mám tri deti a cítim za ne veľkú zodpovednosť."
Muži i ženy majú svoje špecifiká a človek sa občas cíti lepšie v spoločnosti jednej polovičky ľudstva, občas radšej vyhľadáva tú druhú... "Keď si chcem pokecať, tak zájdem za kamarátkami, lebo chlapi veľmi nie sú na rozhovory o vzťahoch a o výchove detí. Ich trápi politika, ekonomika a svetový mier. Hehe. Našťastie, ak chcem riešiť ´menšie´ problémy, mám okruh kamarátok, s ktorými sa stretávam pravidelne. Sú to moje priateľky, s ktorými sa poznáme ešte z čias, keď som päť rokov robila letušku. Stretávame sa pravidelne - každý prvý piatok v mesiaci. Keď však mám náladu poriadne sa zabaviť, na to nie je dobrá čisto babská spoločnosť. Musí byť medzi nami aspoň jeden chlap, lebo chlapi dokážu byť náramne veselí a zábavní..."
Na mužskej polovičke ľudstva si P. Nagyová Džerengová váži najviac to, že chlapi nie sú vzťahovační a neurážajú sa medzi sebou. "My ženy sme v tomto iné. Dokážeme sa uraziť pre hlúposť a neudobriť sa. Muži si všetko medzi sebou vydiskutujú, ak je treba, tak aj ručne-stručne. Ale my ženy v sebe nosíme krivdy aj niekoľko rokov. Obrazne povedané, aj keď stretnem spolužiačku, ktorú som 15 rokov nevidela, nebudem sa z toho tešiť, ale sa od nej odvrátim, lebo na škole mi vzala zošit z matematiky..."
Z iných ženských vlastností, ktoré ju dokážu vytočiť, si spomenula i na intrigovanie a ohováranie. "Je oveľa lepšie sa do nikoho druhého nestarať... Toto muži napríklad nerobia. Na druhej strane sú však ješitní a presvedčení, že sú najmudrejší a páni tvorstva."
Ak sa potrebuje vžiť do mužskej postavy, nerobí jej to príliš veľký problém. "Isteže je pre mňa jednoduchšie a prirodzenejšie písať z pohľadu ženy, ale ani mužský svet mi nie je úplne vzdialený. Vždy som bola dosť dobrodružná a mám rada šport, čo ma spája práve s mužskou polovičkou ľudstva. V tomto má šťastie môj manžel, že ma dokáže nahovoriť na hociaké bláznovstvo. Napríklad teraz v lete sme absolvovali aj s deťmi sedemdňový výlet okolo Balatonu na bicykloch... Som rada, že aj môj muž je taký neposedný, lebo keby som mala doma chlapa, čo s s fľašou piva sedí pred telkou, tak by ma asi roztrhlo."
P. Nagyová Džerengová mú už dopísanú štvrtú knihu, na pultoch kníhkupectiev by sa mala objaviť v priebehu novembra. "Zrejme sa bude volať Všetko je inak, ale nie je to ešte definitívny názov. Opäť pôjde o vzťah muža a ženy, ale teraz z trochu iného pohľadu. Hlavná postava je učiteľka, ktorá sa po dvadsiatich rokoch vyberie na dovolenku so svojim manželom po prvý krát bez detí. Vyjde to však úplne inak, ako si predstavovala, pohádajú sa a vracajú sa z dovolenky o deň skôr. Na ceste im však dôjde benzín, muž vezme bandasku a stopne si auto. Nasadne do neho a jej napadne - čo keď sa už nevráti? A on sa naozaj nevráti. Ona prichádza domov a zisťuje, že všetko je vlastne úplne inak, ako si myslela... Inšpiráciou na tento príbeh mi bol vlastný manžel, ktorému sa už minimálne štyrikrát stalo, že mu na diaľnici došiel beznín," dodala s úsmevom.
V spolupráci s vydavateľstvom IKAR ponúkame možnosť súťažiť o poslednú knihu Petry Nagyovej Džerengovej Pozri sa na seba, Martiny Solčanskej Aprílové dievča a Jarmily Repovskej Nové dejstvo. Stačí, ak nám do štvrtka do 10. hodiny pošlete alebo doručíte lístok s kupónom. Na druhý deň sa dozviete mená výhercov.
Stranu pripravila: Dáša KIRAĽVARGOVÁ
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
