Herec, textár, pesničkár, poviedkár a glosátor Marián Geišberg je na svojich synov hrdý

Má chuť komentovať veci okolo, preto sa môže javiť ako "rypák"Herec, textár, pesničkár, poviedkár a glosátor Marián Geišberg si cestu do Košíc

Má chuť komentovať veci okolo, preto sa môže javiť ako "rypák"

Herec, textár, pesničkár, poviedkár a glosátor Marián Geišberg si cestu do Košíc našiel vďaka festivalu Višegrádske dni, v rámci ktorého sa na východe Slovenska v troch predstaveniach predviedlo divadlo Štúdio L+S. M. Geišberg divákov pobavil v predstavení Frankie a Johnny spolu s Kamilou Magálovou. Ešte skôr, ako vyšiel na javisko, našiel si čas aj na rozhovor.

M. Geišberg si počas dňa v Košiciach našiel čas aj na to, aby sa spolu s K. Magálovou prešli po jesennom meste a trochu podebatili. Keďže K. Magálová sa chystá nakrúcať film s režisérkou Máriou Poledňákovou, M. Geišberg jej mohol čo-to poradiť, keďže nedávno si v zahral v jej filme Jak se krotí krokodýli.

"No, veľa som toho pravdu povediac Kamile poradiť nemohol, lebo nakrúcal som len dva dni a mal som tam malú úlohu poštára," nazdáva sa M. Geišberg. "Na to, aby človek s dokázal pochopiť toho, s kým chystá film, nestačí pár záberov, v ktorých deťom nosím listy od rodičov... V každom prípade však M. Poledňákovú obdivujem. Nakrúcať s malými deťmi nie je jednoduché. Nie každé dieťa totiž dokáže hrať pred kamerou a nie je ľahké vedieť vytušiť, v ktorom dieťati to je a v ktorom nie."

Dokázal však on sám vo svojich deťoch spoznať talent? Marek je totiž hercom, Martin muzikantom... "Pravdu povediac som sa počas ich detstva nad tým veľmi nezamýšľal a nesnažil som sa zistiť, či sú, alebo nie sú talentovaní. Ale teraz v poslednej dobe, keď vidím, že obaja vzali svoje rozhodnutie venovať sa kumštu vážne, tak sa mi zdá, že nejaký ten talent zrejme podedili. Pár vecí, ktorými sa prezentujú, som videl a mám pocit, že sa im celkom dobre darí."

Aj keď sa teda obaja synovia pohybujú v oblasti herectva a muziky, v ktorých je doma aj ich otec, pre rady si nechodia. "Sú to typické deti, ktoré si myslia, že rady rodičov sú aj tak na nič a robia si svoje vlastné chyby. Na druhej strane - vlastné chyby, to je skúsenosť na nezaplatenie a každý mladý človek je predsa taký. Aj ja som bol nepoučiteľný. Isteže, sú veci, pri ktorých by si mladí ľudia mohli dať poradiť, aby sa vyvarovali istým veciam, ale zas z každého šliapnutia vedľa sa dá veľa naučiť. Každá chyba v človeku zanechá pečiatku, z ktorej sa dá veľa vyčítať."

Sám M. Geišberg svoje vlastné chyby nepovažuje za zbytočné i keď pri mnohých by bol radšej, keby ich nebol urobil... "Našťastie sa mi však nepodarilo pokaziť nič zásadné, kvôli čomu by som si musel každý deň obíjať hlavu o stenu. S chybami je to tak, že aj keď nejakú človek spraví, tak najprv sa ju snaží ospravedlniť sám pred sebou a potom pred okolím. Často som si márne navrával, že si moje pochybenie nikto nevšimol, no bohužiaľ - väčšinou je to naopak a vaša chyba nikomu neunikne."

Pár krát sa M. Geišbergovi stalo, že vhupol do divadelného či televízneho projektu, pri ktorom si vravel, že do toho radšej liezť nemal... "Isteže, nájde sa pár predstavení, pri ktorých by som bol urobil lepšie, keby som ich vynechal. Lenže to človek dopredu nevie. Už sa mi stalo, že to spočiatku vyzeralo katastrofálne a nakoniec to dopadlo dobre, ale aj to, že som bol nadšený zo scenára, no v konečnom dôsledku sa nám to podarilo pokaziť..."

Často menil divadlá

M. Geišberg síce vyštudoval VŠMU v Bratislave, no ako herec začínal v prešovskom divadle, neskôr sa presťahoval do Martina, odtiaľ do Trnavy a až na záver zakotvil v Bratislave. "Isteže, bolo by lákavé zostať na jednom mieste a nesťahovať sa. Je to totiž veľmi pohodlné. Keď poznáte okolie, viete ako sa v ňom správať, tak spohodlniete a prestanete o sebe pochybovať. Všetko totiž do seba zapadá, v divadle vás často obsadzujú, prichádzajú stále lepšie a lepšie role... Lenže práve vtedy treba urobiť zásadný rez a treba skúsiť niečo iné. Lebo keď človek začne byť so sebou spokojný, je zle."

Svoje domovské divadlá však menil aj z iných dôvodov. "Nechcem tu teraz mudrovať, pretože až neskôr som prišiel na to, že niekedy je naozaj treba v najlepšom odísť. Pravdou však bolo, že zmeny divadiel mali v mojom prípade aj iné podtexty. Hľadal som také divadlo, kde sa mi zdalo, že ideologické nároky v socializme sa v ňom uplatňujú menej. Bol totiž rozdiel v tom, čo sa mohlo a robilo v Martine a čo v Bratislave. V tom čase, kedy som účinkoval v Martine, tam bola nádej na slobodnú tvorbu. Isteže, aj tam bolo treba, aby naše inscenácie prešli schvaľovacími procesmi a posudkami, no v menších divadlách to bolo iné, ako napríklad v SND. V Martine som mal to šťastie, že som mohol byť pri naozaj zaujímavých predstaveniach ako Prelet nad kukučím hniezdom, Život človeka či Nevesta hôľ. Myslím, že týmito inscenáciami sme socialistický režim celkom pekne kopali do zadku." Nemal však z toho strach? Veď režim mu mohol kopanec veľmi ľahko vrátiť... "Práveže vôbec nie. Mali sme z toho plezír. Veď sme boli krytí tým, že všetko bolo schválené. Nič sme predsa nehovorili priamo, len v náznakoch, no každý vedel o čom je reč..."

Keďže si M. Geišberg rodinu založil už počas štúdia na vysokej škole, manželka a neskôr aj synovia sa museli štyri krát sťahovať... "Čo iné im ostávalo? Isteže, občas som narazil na odpor, predsa len, keď si niekde vytvorili zázemie, nechcelo sa im ho opúšťať. Najviac nešťastní boli chlapci vtedy, keď sme sa z Martina presťahovali do Trnavy. V Martine sa totiž hovorilo ľúbozvučnou slovenčinou, ktorú si osvojili a keď prišli do Trnavy, tak ostatným spolužiakom boli často na smiech. Ale poradili si s tým... Vtedy mi však dosť výrazne dávali najavo svoju nespokojnosť s tým, že sa museli sťahovať..."

Dnes sa obom - Marekovi aj Martinovi - celkom darí. Marek zakotvil v martinskom divadle, dokonca už pár krát stál aj pred filmovou kamerou a Martin je úspešný muzikant. "Nesnažím sa im pomôcť, nechávam ich, nech si idú svojou cestou. V tvorbe sa totiž ani veľmi pomáhať nedá, človek si musí získať vlastné skúsenosti. Isteže - som na nich hrdý. No manželka mi často vyčíta, že ich málo chválim. Lenže medzi nami troma je nepísaná dohoda - oni vedia, kedy ich vo svojom vnútri chválim a netreba to verbalizovať. Je dobré, keď sa niektoré veci iba cítia a zbytočne sa o nich nekecá. Veď keď je niečo jasné, načo o tom veľa hovoriť?"

Nie je vôbec náhoda, že obaja synovia majú blízko aj k muzike. Mali to totiž po kom podediť. Okrem toho, že M. Geišberga poznáme ako herca, dlho sa venuje aj písaniu vlastných skladieb a pomerne často s nimi aj koncertuje. "Pesničkár vo mne dlho driemal. Človek často netuší, čo všetko v sebe môže objaviť. Je to iba o odvahe vyskúšať. No a keď to skúsi a dostane tú správnu spätnú väzbu o tom, že sa to páči a že na to okolie pozitívne reaguje, tak treba skúšať ďalej a ďalej. Keď sa už vo mne pesničkár zobudil, nenechám ho predsa znovu zaspať, nie? Tak isto je to u mňa aj s poviedkami. Tiež som sa do nich pustil náhodou a zo zvedavosti, či mi to pôjde. Ešte na strednej škole som veľmi rád písal slohy a bol som za ne často chválený. Lenže keď vie človek písať slohy, to ešte neznamená, že bude vedieť písať aj pre ľudí. Je to oveľa zložitejšie. Chce to celého človeka. Preto písanie beriem len ako koníčka a rozhodne sa neopovážim pasovať samého seba na spisovateľa. Mám len také občasné výboje, kedy mám hlboko v sebe pocit, že by som chcel niečo napísať."

M. Geišberg aj pravidelne prispieva do stĺpčeka v jednom nemenovanom denníku. "Mám totiž chuť komentovať veci, ktoré sa dejú okolo mňa a vyjadrovať sa k nim. Občas sa môžem vďaka tomu javiť ako taký ´rypák´." Práve preto, že aj v relácii Sedem s.r.o. má možnosť vyjadriť sa ku kadečomu, pristal na ponuku účinkovať v nej. "Náhodou ma zavolali, či by som neprišiel. Najprv som sa tomu bránil, lebo som si nevedel prestaviť, že sa posadím na stoličku vedľa tých úžasných pánov, ktorí tam chodievajú a budem vedieť kvalifikovane vtipkovať trebárs na tému politika. Viac-menej som bol presvedčený, že je to odo mňa veľká drzosť. Lenže - tvorcovia relácie ma stále volajú, takže hádam aspoň niekomu sa páči, čo tam vravím..."

Rád splavuje rieky

Veľkou záľubou, na ktorú sa každý rok v lete snaží nájsť čo najviac času, je pre M. Geišberga splavovanie riek. "Je to dobrodružstvo. Najprv v sebe rieka skrýva tajomstvá, plavíte sa dolu prúdom a netušíte, kde budete spať. Keď však tú istú rieku splavíte viac krát, už viete, kde sa dá vyspať, kde sa oplatí zastaviť sa na pivo. Dobrodružstvo sa mení v pokojný relax. Viete, kde pečú dobré ryby a kde si dáte obed. Kde je na lúke pri rieke vždy kopa voňavého sena a dobre sa tam vyspíte... Vtedy to prestane byť o dobrodružstve, ale začína to byť aj o pohodlí."

Okrem vodáctva má M. Geišberg aj ďalšiu záľubu - chalupárstvo. "Mám dve chalupy - jednu na Kysuciach a druhú v Novej Bošáci. Celkom sa mi darí opravovať ich, dokonca som si pri rôznych prácach ani raz neublížil. Hehe." Vodáctvo a staranie sa o chalupy bude musieť teraz ísť trochu bokom, pretože M. Geišbergovi sa naplno rozbieha divadelná sezóna. "Teším sa však z toho, že všetko, čo som si naplánoval - filmovačky aj divadelné predstavenia - by som mal stíhať v celkom rozumnom tempe. Snažil som sa nenabrať si toho na seba príliš veľa. Potom je človek ulietaný, už ani nevie, čo je život, má v hrdle gunču a ráno hnačky... Zdá sa, že túto sezónu budem všetko stíhať bez stresu."

Okrem iného ho čaká jedna filmovačka v Čechách. "Sú rozbehnuté aj iné projekty, ale nechcem ešte o nich hovoriť. Veľmi sa teším aj na premiéru slovenského filmu Muzika. Do kín by mal prísť teraz na jeseň. Bude to taká rodinnú udalosť, lebo som si v ňom zahral ja, môj syn Marek a aj moja sestra Jana Oľhová. Hrali sme skutočnú rodinu." Nebolo mu však divné hrať manžela svojej vlastnej sestre? "Bolo! Našťastie však išlo o partnerov, ktorí sú na seba namosúrení, nešlo o žiadne milkovanie. To by sme asi nezvládli," dodal s úsmevom.

Dátum narodenia: 23. december 1953

Znamenie: Kozorožec

Miesto narodenia: Piešťany

Ukončené vzdelanie: VŠMU

Rodinný stav: ženatý, dvaja synovia

Relax: chalupa

Výber z televíznej a filmovej tvorby:

2007 Muzika

2004 Konečná stanica

2003 Dlhá krátka noc

2002 Kvet šťastia

2002 Na konci hry