Sládkoviča (1820-1872). Z jeho ľúbostnej lyriky je najznámejšia skladba Marína, ktorá je vyznaním žene a národu.
KOŠICE - Narodil sa v Krupine v rodine učiteľa národnej zmiešanej školy ešte z jozefínskych čias a spisovateľa Andreja Braxatorisa. Matku stratil v mladom veku. Mal trinásť súrodencov a keď sa otec oženil druhýkrát, pribudli mu ďalší traja. Študoval na gymnáziu v Krupine, na štiavnickom lýceu, evanjelickom lýceu v Bratislave a teológiu na univerzite v Halle.
Sládkovič sa spolu so Samuelom Jurkovičom pričinil o založenie slovenského národného divadla v Sobotišti. Predtým, než bol vysvätený za kňaza pôsobil v rôznych rodinách ako vychovávateľ. S nadšením vítal revolúciu a veril, že ideály slobody, rovnosti a bratstva preniknú do vedomia národov. V roku 1849 ho kossuthovské vojsko zaistilo a vyšetrovalo, hoci sa priamo na revolúcii nezúčastnil. Až do svojej smrti pôsobil ako farár v Radvani nad Hronom.
Zúčastnil sa na memorandovom zhromaždení v Martine a bol zakladajúcim členom Matice slovenskej. Ako člen literárno-dramatického odboru posudzoval novovznikajúce práce. Po smrti Kuzmányho sa stal predsedom Zpěvníkového výboru, ktorý vydával duchovné piesne a náboženské knihy. V roku 1868 vážne ochorel.
Prvé básne prezentoval v almanachu Nitra. Popri poézii sa venoval aj prekladaniu diel Puškina, Chomiakova, ale aj Goetheho a ďalších, písal publicistické články, recenzie a posudky. Najprekladanejším dielom do cudzieho jazyka je Marína. K vrcholným dielam patrí aj Detvan.
Zapájal sa do práce v študentskom Ústave reči a literatúry, kde bol zapisovateľom. Za pomoci učiteľa Jána Slujku založil slovenský spevokol. Prvým básnikom Slovenska sa stal súborom poézie Spisy básnické Andreja Sládkoviča.
Zajtra sa dozvieme, koho meno nesie Smetanova ulica na Juhu.
Autor: pod
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
