Esperanto je spravodlivý jazyk, ktorý stiera intelektuálne rozdiely
Potreba jednotného medzinárodného jazyka je dnes aktuálnejšia ako inokedy. Dnes sa za ten neoficiálny považuje angličtina, ktorá však značne diskriminuje ľudí z neanglosaských krajín. Kedysi na túto pozíciu ašpirovalo esperanto - jazyk neutrálny, ktorý žiaden národ nezvýhodňoval. O jeho využití v minulosti i dnes, nám porozprával skúsený košický esperantista, lektor, dopisovateľ i korektor esperantických novín Esperantisto Slovaka, Teodor Andreas. Týmto jazykom komunikuje už 53 rokov.
Teodor Andreas sa s esperantom prvýkrát stretol u otca, ktorý bol nadšeným fanúšikom tohto jazyka. Nebol to však ten pravý moment, kvôli ktorému sa mal stať esperantistom. Záujem prejavil až neskôr, keď nastúpil na povinnú základnú vojenskú službu. Mohol za to rozhovor, ktorý si nechtiac vypočul na železničnej stanici, keď sa vracal z vychádzky do kasární. "Jeden pán tam propagoval esperanto vedľa stojacej dievčine. Pridal som sa do debaty a on mi navrhol, že mi bude posielať písomné lekcie esperanta, tzv. písomný kurz. A to aj splnil. Po pol roku tohto učenia som už vedel písomne konverzovať," spomína na svoje esperantické začiatky.
Esperanto je totiž veľmi jednoduchým jazykom. Učí sa ľahko, lebo jeho gramatika je nenáročná, bez výnimiek. "Pravidlá celej esperantskej gramatiky sa v písomnej forme zmestia na plochu jednej pohľadnice. Jazykovo priemerne zdatný človek sa ju dobre naučí za jedeň deň. Podstatou gramatiky je pripájanie prípon a predpôn ku koreňu slova, ktoré potom modifikujú jeho význam," približuje. Esperanto je jazyk veľmi logický a ľahko zapamätateľný. Slová sa čítajú tak, ako sú napísané, s prízvukom na predposlednej slabike (ako v taliančine).
Pre T. Andreasa, bola hlavným motívom k naučeniu esperanta filatelistická vášeň. Esperanto bolo za čias urputného socializmu vstupnou bránou k dopisovaniu s ľuďmi zo zahraničia. A na listoch boli krásne známky z cudziny... "Takto som si mohol v listoch aj vymieňať známky. Pre zberateľov to bola vítaná možnosť, ako sa dostať k niečomu vzácnemu, čo u nás človek nemal šancu dostať. Esperantu vďačím aj za kvalitný profesionálny fotoaparát z Nemecka. Dopisoval som v esperante s Nemcom a keď sa chystal na Slovensko, poprosil som ho, aby mi ho doniesol. U nás sa vtedy čosi také nedalo kúpiť."
Najväčší rozmach zaznamenalo esperanto v Košiciach v 60. rokoch minulého storočia. "Vtedy tu existoval bohatý klubový život esperantistov. Ľudia sa často schádzali na rôznych akciách, vymieňali si skúsenosti a navzájom sa motivovali. Treba povedať aj to, že esperanto znamenalo okienko do sveta. Cez neho sa dalo korešpondovať s ľuďmi z celého sveta, dohodnúť sa s nimi a vycestovať. Esperantisti boli preto podozrivou skupinou." Spomína si, ako komunikoval s jednou rodinou v Rusku a dopodrobna im opísal okupáciu Československa v roku 1968. Vyslovil aj svoj pohľad na situáciu, ktorý nebol pozitívny. "Dostal som potom od nich len jeden list, ktorý už nebol taký dôverný a bez názoru na túto vec. Myslím si, že to bolo preto, že sa obávali, že ich listy budú prečítané. Viem o tom, že v Rusku bola takáto prax bežná. A určite sa zvlášť týkala ľudí, ktorí sa venovali esperantu."
Počet esperantistov bol kedysi mnohonásobne vyšší ako teraz. Po uvolnení politických pomerov v roku 1989 sa ich počet začal rapídne znižovať. Spôsobila to voľnosť a nové možnosti, ktoré boli dovtedy výsadou esperantistov. Pre ľudí, ktorým išlo len o nejaké konkrétne výhody, stratilo esperanto opodstatnenie. "Cestovať sa už môže, netreba na to hľadať rôzne iné cestičky. Esperantu neprajú ani moderné výdobytky techniky. Počítačové programy a celá technika je písaná v angličtine, preto človek či chce alebo nie, musí sa aspoň niektoré výrazy v angličtine naučiť. Aj ja sa na staré kolená učím angličtinu, pretože som sa začal viac venovať počítačom."
T. Andreas si myslí, že najväčšiu zásluhu na tom, aby sa esperanto nestalo používaným medzinárodným jazykom, sú zištné záujmy niektorých národov a ľudí. "Predstavte si, koľkí tlmočníci by nemali prácu. Existuje aj jazykový šovinizmus. Angličania by najradšej uzákonili, aby sa angličtina povinne vyučovala na celom svete. Všade by sa dorozumeli a bez námahy. No viaceré národy si myslia, že práve ich jazyk je tým najvhodnejším kandidátom na to, aby sa stal medzinárodným. Aj Číňania si môžu myslieť, že ich jazyk je na to povolaný, lebo je ich najviac na svete."
Toto však nie je najlepšia cesta na uzákonenie medzinárodného jazyka, lebo takto by sa niektorému národu prisúdila nadradenosť. Najspravodlivejšou cestou by preto mohol byť jedine jazyk, ktorý nepatrí žiadnemu národu. A takým je určite esperanto. Je spravodlivý, nepovyšuje ani neznižuje svojho užívateľa a dokonca stiera intelektuálne rozdiely. Dokáže sa ho totiž naučiť aj človek s nižším IQ. Keby sa zaviedol do povinnej výuky na školách, študentom by zvyšoval čas na zdokonaľovanie sa v ostatných predmetoch. "Bolo by oveľa racionálnejšie, aby sa študenti učili esperanto, lebo by sa za oveľa menšiu námahu, ako teraz venujú angličtine, naučili medzinárodný jazyk."
Dnes sa počet esperantistov v našom meste dá spočítať na prstoch jednej ruky. "Viem ešte o niekoľkých dôchodcoch, ktorí sa mu venujú, ale o mladých esperantistoch v Košiciach neviem nič. Keby tu boli, určite by som o tom vedel." Najväčšie centrum esperantistov u nás, je dnes v Žiline. Vo svete je najviac esperantistov v Poľsku. Veľké zastúpenie majú v Maďarsku, Nemecku a Francúzsku. V poslednom období sa šíri aj medzi ľuďmi v Afrike. Esperantisti sa schádzajú na miestnych aj medzinárodných stretnutiach. Nadväzujú nielen kontakty a priateľstvá, ale aj manželstvá. "Je veľa manželstiev esperantistov a dokonca aj detí, ktorým esperanto je materským jazykom."
V krajinách celého sveta fungujú sprostredkovatelia esperanta. "Ak esperantista plánuje vycestovať do nejakej krajiny, tak mu organizácia ponúkne kontakt na jedného z nich, ktorý sa nachádza na danom mieste a ten mu poskytne svoje prekladateľské služby." Takýmto spôsobom poskytoval T. Andreas svoje služby ľuďom z Japonska, Bulharska, Ruska, Poľska a Maďarska. Vďaka esperantu si dopisoval s ľuďmi z Ameriky i Anglicka.
V preklade znamená Esperanto - dúfajúci. Symbolický názov, ktorý hovorí za veľa. Dúfa, že raz nadíde priaznivá doba, kedy sa ľudia umúdria a uvedomia si potrebu jednoduchého jazyka, s ktorým sa dorozumejú po niekoľkých lekciách. Dá sa predpokladať, že takáto doba určite príde, pretože ľudia žijú z generácie na generáciu rýchlejšie, času je málo a nebude ho ani na zdĺhavé niekoľkoročné učenie cudzieho jazyka.
Je vedecky dokázané, že esperanto je 10-krát ľahšie naučiteľné, než ktorýkoľvek iný cudzí jazyk
Zakazoval ho Stalin aj Hitler
Základy esperanta položil v roku 1887 poľský lekár L. L. Zamenhof. Jeho dielo si jednoduchosťou získalo priaznivcov z rozličných kultúr. V roku 1954 Generálna konferencia UNESCO uznala, že dosiahnuté výsledky esperanta sú v súlade s cieľmi UNESCO. V dôsledku toho boli ustanovené oficiálne vzťahy medzi UNESCO a UEA. V roku 1985 UNESCO vyzvalo členské štáty a medzinárodné organizácie k výučbe esperanta na školách a jeho využívaniu v medzinárodnom styku.
Dnes má esperanto za sebou vyše sto rokov prirodzeného vývoja vo vlastnom kultúrno-spoločenskom prostredí a disponuje rozsiahlou a stále sa rozrastajúcou terminológiou vo všetkých technických a vedeckých oblastiach. Najviac esperantských koreňov sa podobá slovám z románskych, germánskych a slovanských jazykov. Na území Slovenska bolo esperantské hnutie aktívne už na začiatku 20. storočia. Esperantisti a esperantské skupiny boli organizovaní v Uhorskej esperantskej spoločnosti, alebo v spoločnosti Verda Standardo a existovali nielen vo veľkých ale aj menších slovenských mestách.
Úspech a obľuba esperanta je hlavne v jeho jednoduchej zvládnuteľnosti. Vedecké výskumy dokázali, že je 10-krát ľahší než ktorýkoľvek iný jazyk. Slovná zásoba je prevzatá z iných jazykov, mnohé slová majú medzinárodný charakter. Gramatika je jednoduchá, bez akýchkoľvek výnimiek. Premyslený systém tvorby slov podstatne znižuje množstvo slovíčok, ktoré je potrebné zvládnuť. Už počas niekoľkých týždňov štúdia sa dá v esperante dopisovať alebo konverzovať na medzinárodných stretnutiach s ľuďmi z celého sveta.
Osvojením si esperanta môžete získať nových priateľov z celého sveta, napríklad dopisovaním. Ak radi cestujete, môžete využiť "Pasporta Servo", brožúru, ktorá obsahuje adresy esperantistov z vyše 80 krajín. Tí ponúkajú bezplatné ubytovanie a možnosť hlbšieho poznania mesta či krajiny, v ktorej žijú. Podujatia ako Svetový esperantský kongres či Medzinárodné mládežnícke stretnutia sa usporadúvajú každoročne v rôznych krajinách a existujú aj rozhlasové stanice vysielajúce v esperante.
Tento jazyk sa dá naučiť samoštúdiom prostredníctvom učebníc alebo kurzov, ale aj cez internetové kurzy (napr. www.lernu.net), cez ktoré sa dá komunikovať s ľuďmi z celého sveta. Pomôže aj Slovenská esperantská mládež (SKEJ) či Medzinárodná organizácia mladých esperantistov TEJO, ktorá má členov vo vyše 100 štátoch sveta.
Zaujímavosti:
- Lev Nikolajevič Tolstoj sympatizoval s esperantom a sám sa ho vraj naučil za tri - štyri hodiny.
- Martin Benka, slovenský maliar, prispieval do časopisu Esperantisto Slovaka kresbami aj článkami o umení a beletriou.
- Jules Verne v poslednom nedokončenom románe „Voyage d'Etudes" použil ako jednu z hlavných postáv zapáleného fanúšika esperanta. Román nebol dokončený, lebo ho po štyroch kapitolách prerušila autorova smrť.
- Na začiatku esperanto pozostávalo z asi 1 000 koreňov, z ktorých možno utvoriť 10-12 tisíc slov. Dnes slovníky obsahujú 15-20 tisíc koreňov, z ktorých sa dá utvoriť státisíce slov, a jazyk sa stále vyvíja. Akadémia esperanta kontroluje aktuálne tendencie.
- Esperanto bolo zakázané a jeho používatelia prenasledovaní za Stalina, ktorý ho považoval za reč „kozmopolitov", aj za Hitlera, pre ktorého to bola reč Židov (Zamenhof, tvorca esperanta, bol Žid).
- V dôsledku používania esperanta v domácnosti existuje v súčasnosti možno tisíc esperantistov, ktorí hovoria touto rečou od narodenia. V súčasnosti má jazyk len jednu nevýhodu esperantistov je pomerne málo (asi tak 10 miliónov).
Andrea BOŽINOVSKÁ
Autor: Nohy sa mu triasť nebudú...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
