Pocíti ich väčšina obyvateľov Slovenska
Ministerstvo práce napočítalo 42 zákonov, ktoré minimálnu mzdu spomínajú, z toho vo vlastnej pôsobnosti šesť. Práve tie sú však príčinou najväčších ťažkostí.
BRATISLAVA. To, že minimálna mzda je od októbra vyššia, pocítia nielen ľudia, ktorí ju dostávajú, a ich zamestnávatelia, ale aj mnohí iní. Od minimálnej mzdy sa totiž odvíjajú ďalšie sociálne nároky a povinnosti, ktoré s ňou často nemajú žiadnu ekonomickú súvislosť.
Je ich štyridsaťdva
Ministerstvo práce napočítalo 42 zákonov, ktoré minimálnu mzdu spomínajú, z toho vo vlastnej pôsobnosti ich má šesť. Práve tie sú príčinou najväčších ťažkostí. Podľa zákona o sociálnom poistení totiž od minimálnej mzdy závisí, koľko korún mnohí ľudia musia každý mesiac odvádzať Sociálnej poisťovni.
Minimálna mesačná mzda je v mnohých prípadoch „vymeriavacím základom" sociálnych odvodov, čiže tým, z čoho sa napríklad určuje výška poistného na dôchodok. Keď ju vláda zvýši, ľuďom vzrastie odvodové zaťaženie, a to aj vtedy, keď sa ich príjem nezvýšil, ba dokonca mohol klesnúť. To sa týka predovšetkým živnostníkov a dobrovoľne poistených ľudí.
Aj odvody sa môžu odpojiť
Dosiaľ vláda minimálnu mzdu zvýšila vždy k 1. októbru. Budúci rok môže byť prvým, keď k tomu nedôjde. Oproti dnešku má k jej úprave dochádzať až od 1. januára 2009. Dovtedy by ju mnohí radi videli „bez príveskov".
HZDS už ústami predsedu republikovej rady Mariána Klenka ohlásilo, že je preňho „dôležité, aby prišlo k oddeleniu minimálnej mzdy od výpočtu odvodov". Zväz chemického a farmaceutického priemyslu podľa jeho prezidenta Romana Karlubíka podporuje všetky iniciatívy, ktoré k tomu smerujú. Doterajšiu previazanosť „považuje za prežitok, ktorý vedie k neúmernému zvyšovaniu odvodov aj tých skupín, ktorých reálne príjmy sa nezvyšujú".
Hovorkyňa ministerstva práce Oľga Škorecová povedala, že už sa rieši, ako 42 zákonov „odpojiť" od minimálnej mzdy.
Z dvanástich ústredných štátnych orgánov, v pôsobnosti ktorých tieto zákony sú, šesť s tým súhlasí - jeden „v zásade áno" - dva čiastočne, jeden „zväčša nie" a tri nesúhlasia.
Napriek tomu, že „nie" odpojeniu hovoria aj ministerstvá práce a zdravotníctva, ktoré odvodovú politiku majú v pracovnej náplni, diskusie o tejto zmene „doposiaľ neboli ukončené", píše rezort práce.
Vyššie príspevky
Vyššie budú aj niektoré príspevky na podnikanie a zamestnávanie, ktorými štát podporuje prácu ľudí pochádzajúcich z radov nezamestnaných. Napríklad „príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť" pre znevýhodneného nezamestnaného z okresu s nadpriemernou mierou nezamestnanosti, ktorý dosiaľ predstavoval 88 785 korún, po novom môže byť vo výške okolo 95-tisíc korún.
Už o tri mesiace sa to však môže znova zmeniť. Ministerstvo práce navrhuje, aby sa od januára výška týchto príspevkov odvodzovala od výšky priemernej mzdy v národnom hospodárstve. Návrh novely zákona o službách zamestnanosti, v ktorom sa to navrhuje, už prešiel pripomienkovým konaním, takže zrejme čoskoro ho prerokuje vláda.
Tak či tak, výška príspevkov, ktoré štát poskytuje v rámci aktívnej politiky trhu práce, bude stúpať. Informovala o tom Andrea Bakošová z ústredia práce, ktoré príspevky manažuje. Dodala, že nie je možné porovnať dnešnú výšku príspevkov a tú, ktorú ministerstvo navrhuje, kým nebudú vydané vykonávacie predpisy.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
