Kežmarku, ktorá našla záľubu v drotárstve. Je neuveriteľné, čo všetko sa dá vyrobiť z obyčajného drôtu, keď to človek vie a má nápady.
KEŽMAROK. Lýdia nezačala s drotárstvom tak dávno, ako by sa mohlo podľa kvality a krásy jej výtvorov na prvý pohľad zdať. Pred šiestimi rokmi ju v časopise tak zaujali drôtené vianočné ozdoby, že si povedala - musím to skúsiť. „Začiatky boli pomalšie, nemala som žiadnu literatúru o tom, ako na to, ale postupným skúšaním sa to postupne rozbehlo," hovorí. Skromne dodáva, že samotné drotárske remeslo nie je vôbec náročné: „Stačí chcieť, mať veľa trpezlivosti a najmä veľa originálnych nápadov." Tie Lýdii najlepšie prichádzajú pri rozhovore s inými ľuďmi. Sama sa niekedy čuduje, čo všetko je z drôtu možné vyrobiť. Okrem iných námetov už zdrôtovala aj klavír, kytice, rôzne figurálne postavy, kočík, hojdačku, rôzne motívy zvierat či hmyzu.
Stačí malá dielnička
Čo sa týka potrebného drotárskeho vybavenia, nie je toho veľa. Lýdiina drotárska dielnička zaberá len malý kútik izby. „Navyše, všetky nástroje sa mi zmestia do malej taštičky, tak môžem napríklad pracovať, aj keď cestujem niekde vlakom." Pre svoje umenie potrebuje jednu nákovku, kladivko, štikacie a úchopné kliešte. A samozrejme ešte drôt. Pevný, z ktorého sa robia kostry diel a tenký, ktorý slúži na zväzovanie jednotlivých častí drôtenej plastiky. Potom už podľa Lýdie je potrebné iba zvládnuť tri základné drotárske techniky, a to plochú špirálu, pružinovú špirálu a takzvanú šitú drotársku čipku.
Predavač: Na čo toľko drôtu?
S materiálom problém nie je. „Drôt je lacný, kilo stojí 65 korún," smeje sa. No aj pri jeho zháňaní zažíva úsmevné príhody. Minule zbadala v železiarstve zvláštny lesklý drôt, čo ju tak potešilo, že spontánne vykríkla. „Predavačovi som hneď povedala, ten si beriem, dajte mi pol kila. Ktovie, čo si vtedy on v duchu pomyslel, či si stará dôchodkyňa náhodou nepomýlila drôt s pol kilom pekného hovädzieho mäsa," opisuje reakciu prekvapeného predavača. Lýdia občas do drôtu zakomponuje aj iný materiál. „Napríklad vhodné kamienky. Tu sa potom na mňa zase hnevá dcéra, že keď sa vraciam z prírody, mám ovisnuté vrecká plné kameňov."
Svoj grif odovzdáva ďalej
Lýdia si svoje umenie nenecháva pre seba a svoje zručnosti rada odovzdáva ďalej. Na jednej z kežmarských špeciálnych stredných škôl, ktorú navštevujú Rómovia, vedie drotársky krúžok. „Rómske deti nie sú v práci veľmi samostatné, zato sú veľmi trpezlivé a keď niečo vyrobia, prejavujú nad tým obrovskú radosť. Potom mám radosť aj ja," vysvetľuje.
S deťmi mala krásny zážitok, keď tie mohli prezentovať svoje výrobky na Rómskom festivale kováčov na južnom Slovensku. „Tieto deti trávia väčšinu času v osadách, preto sú nadšené, keď sa vďaka krúžku môžu dostať aj do iných častí krajiny," povedala Lýdia.
Popri výučbe detí, štúdiu na univerzite tretieho veku, drôtikovaniu, ako ona sama svoje umenie nazýva, stíha Lýdia aj účasť na drotárskych festivaloch. Ten najväčší sa u nás koná v Budatíne pri Žiline. Tam sa môže porozprávať s kolegami, načerpať inšpiráciu, pokochať sa výtvormi iných.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
