príjemná spoločníčka a napriek vybudovanému imidžu vetroplacha hĺbavé žieňa bolo jednou z nominovaných na cenu najlepšia herečka sezóny. Napriek tomu, že Dosky 2007 si napokon odniesla Zuzana Kanócz, dobrá nálada ju neopustila.

Na Dosky ste boli nominovaná už tretíkrát a "vyfúkla" vám ich kamarátka Zuzana Kanócz...

- Keby len kamarátka, ale sestra! (V seriáli Ordinácia v ružovej záhrade, pozn. red.) Hneď sme volali mame. (Smiech) Nuž čo, trikrát družička, ani raz nevesta. Ale na to, koľko sa objavujem na stránkach bulváru, je pozoruhodné, že ma divadelní kritici vôbec nominovali, aj keď si myslím, že som si to zaslúžila.

Nominovaná ste boli za postavu mŕtvej ženy, ktorá sa ocitla v očistci a anjel jej pomáha vyrovnať sa so svojou minulosťou...

- Podľa mňa sa však táto téma netýka len posmrtného života. Myslím si, že všetci sme v očistci odo dňa, kedy sme sa narodili.

Ak ste teraz v očistci, kam sa prepracovávate? Do neba či do pekla?

- Tak striedavo. (Smiech) Niekedy sa ráno zobudím v pekle a musím pár hodín bojovať, aby som sa z neho vyhrabala.

Ľudia vás napriek vašim divadelným úspechom stále vnímajú viac skrz reality šou, či televízny seriál...

- A pritom paradoxne žijem divadlom a pre divadlo. Je zaujímavé, že niektorí ma dodnes nevnímajú ako herečku, ale ako tanečníčku z televízie, či zabávačku.

To mi je veľmi ľúto. No na druhej strane, divadlo má svoje možnosti a hoci je to môj svet, v televízii si privyrábam.

Čo vám divadlo dáva? Lebo kvôli honorárom ho rozhodne robiť nemôžete...

- Je to môj domov. Som tam od 16 rokov, mám tam najlepších priateľov, je to moja "rodina", s ktorou som niekedy častejšie ako so svojimi skutočnými rodinnými príslušníkmi.

Cíti sa aj váš syn v divadle ako doma?

- Chodí tam veľmi rád a raz v divadle dokonca aj vystupoval. Bol voči tomu veľmi plachý a pokorný, čo mi bolo sympatické. A je tiež pravda, že keď ma vidí v divadle, díva sa na mňa s veľkou bázňou. Na rozdiel od televízie, ktorú kedykoľvek prepne, aj keď som tam. (Smiech) No v divadle má zvláštnu pokoru, čo si myslím, že je správne.

Máte aj vy pred divadlom pokoru?

- Ja mám v divadle takú trému, že si to neviete ani predstaviť.

Naozaj? Prečo?

- Je to obrovská zodpovednosť, lebo je to čosi, čo sa deje tu a teraz a ľudia v tej chvíli obetovali dve hodiny svojho života, aby sa na mňa pozerali. To je pre mňa nesmierne dojímavé a vážim si to. Aj dnes sme Valčík náhody hrali dvakrát a keby ste videli, ako sa mi triasli ruky prv, ako sme vyšli na scénu. Nie som taká sebavedomá, ako by sa mohlo zdať.

Človek by na vás rozhodne nepovedal, že sa pred predstavením trasiete.

- Tento imidž už neovplyvním, ale nie je to tak, ako sa to zdá.

Vytvorili ste si tento imidž zámerne?

- Nie.

Tak ako sa vám to podarilo?

- Keď mám trému, strašne veľa rozprávam a potom to vyzerá, že som taká sebavedomá. (Smiech)

Takže neklamete telom...

- ... ale slovom. Skrátka rozprávam. Vkuse.

Aj si potom "vynadáte", že ste sa opäť neovládli?

- Som potom sebakritická, ale netrápim sa tým.

Čím sa trápite?

- Čím sa skutočne trápim? Že môj duchovný život nie je v tejto chvíli na takej úrovni, ako by som si predstavovala, trápim sa nad hodnotami, nad našou krajinou, nad tým, kam speje, či to tak musí byť...

A nachádzate odpovede na tieto otázky?

- Každý si na tieto otázky musí nájsť odpovede sám. No ja si niekedy veľmi neslušne vravím tak, ako Scarlett O´Harová na konci prvého dielu knihy Odviate vetrom - zajtra budem mať viac energie, zajtra to vyriešim.

Ona tam tuším vraví: "Nie, teraz na to nebudem myslieť. Teraz to nezvládnem. Budem na to myslieť zajtra."

- Ste dobrá. A prvú vetu viete?

Tú, žiaľ, neviem.

- Scarlett O´Harová nebola nijaká krásavica, ale muži si to málokedy uvedomovali. Toto som si v mladosti zobrala za svoje, pretože som vedela, že krásou toho veľa nedosiahnem. Stále rozprávam a mykám sebou preto, aby si nikto nevšimol, že som vlastne disproporčná. (Smiech)

Naozaj ste si mysleli, že nie ste pekná? Veď ste považovaná za jednu z najkrajších slovenských herečiek.

- Myslím si to dodnes, lebo ja naozaj nie som krásna. Len sa veľa hýbem, som energická. Myslím si, že ako u Scarlett, aj u mňa je to skôr o tom, že zo mňa vyžaruje radosť zo života, esprit a energia. Žena nemusí byť krásna.

Musí byť aká?

- Musí robiť svet okolo seba zábavný, krásny a príjemný. Vtedy bude priťahovať ľudí.

Nechceli by ste si Scarlett niekedy aj zahrať?

- Nie, nie je to môj sen.

A čo je váš sen?

- Zahrať si napríklad Annu Kareninu, Hedu Gablerovú, Médeu, Mášu z Troch sestier...

Všetky tieto postavy sú ku Scarlett v opozícii.

- Áno, lebo Scarlett sa hrá v živote a veľké dramatické role na javisku, nie doma! (Smiech)

Takže na chlapov "vyťahujete" Scarlett a veľké drámy prežívate na javisku?

- Áno, ja chlapov nikdy nezaťažujem. Myslím si, že každý máme dosť problémov so zvládnutím vlastného života, nie ešte aby vás zaťažoval niekto iný. Preto mám taký spokojný partnerský život. Ale zas kamarátky, tie si to zlíznu. (Smiech)

Čím vás láka taká ťažká postava ako je napríklad Médea?

- Nájsť v sebe rozmer, že zabijete vlastné dieťa, je pre ženu herečku obrovská výzva. S podporou najbližšej rodiny by som sa do toho rada pustila. Je to totiž taký zvláštny duševný bungi-jumping, pretože sa to nedá zahrať bez toho, aby ste si túto možnosť nepripustili. No dobrý herec sa rád púšťa do takýchto rizikových záležitostí s tým, že si ako v Minotaurovom labyrinte nechá nitku na návrat späť. Veľmi ma to láka. Nemôžem predsa ľudí stále len rozosmievať.

Médea však musí byť neskutočná duševná záťaž.

- Áno, ale krásna a zaujímavá, pretože vtedy nemáte pocit, že život pláva po povrchu. Ja som v reáli veľmi šťastná, darí sa mi, takže si to rada vynahrádzam tým, že na javisku vyhľadávam zložité duševné situácie.

Na čo sa najbližšie tešíte?

- Na Tri sestry s režisérom Romanom Polákom a s kolegyňami Dianou Mórovou, Táničkou Pauhofovou a Ingrid Timkovou i na filmové projekty, ktoré dorábam. A neuveriteľne sa teším na Vianoce. Budem mať voľno a pôjdem na lyžovačku.

V lete ste si voľno užili?

- Až veľmi. Mesiac som strávila na lodi s mojím dobrým bývalým manželom a so synom. Byť tak dlho v takom malom uzavretom priestore - pripomínalo to už skoro reality šou. (Smiech)

Prečo ste šli na mesiac na loď?

- Pretože ju máme. Veď vám hovorím, že môj život sa vyvíja dobre. (Smiech)

Stačí vám k šťastiu loď?

- Nie, stačí mi, že mám svojho dobrého bývalého manžela, syna, ktorý je zdravý, možnosti, aby sme jeho zdravie vedeli podporovať, a v zásade sú všetci v našej rodine zdraví a šťastní. Myslím, že viac mi netreba.

Keď je všetko také super, neplánujete ďalšie dieťa?

- Kúpili sme si psa a razom som si spomenula na všetko, čo prinášalo obdobie, keď bol môj syn ešte maličký. Takže počkáme, kým bude mať pes aspoň rok. (Smiech)

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári