Radlinskom (1817-1879). Bol zakladateľom Spolku sv. Vojtecha a spoluzakladateľom Matice slovenskej.
KOŠICE. Narodil sa v Dolnom Kubíne. Jeho matka bola dcérou brata Antona Bernoláka, otec bol richtárom. Študoval v seminári v Bratislave a doktorát z filozofie získal na peštianskej univerzite. Po vysvätení pôsobil ako kaplán. Z Banskej Štiavnice musel utiecť ako pansláv počas revolúcie 1848 do Viedne, kde s Danielom Lichardom redigoval Slovenské noviny a vydával časopis Cyrill a Method.
Spoločný jazyk
Spolu so Štúrom, Hurbanom a Hodžom má veľký podiel na vytvorení spoločného jazyka a zjednotení kultúrneho i literárneho života. Napísal a vydal vyše 40 kníh. Vydával Poklady kazateľského rečníctva, zbierky básní na nedele a sviatky. Vydal aj zbierku 653 kázní svojho bývalého profesora pod názvom Všenáuka kresťansko katolická ako aj Kázne sviatočné a príležitostné.
Radlinský síce prijal Štúrovu opravenú slovenčinu, ale istý čas taktizoval so staroslovenčinou. Vypracoval pravidlá staroslovenčiny a vydal ich pod názvom Pravopis slovenský s krátkou mluvnicí. Vo Viedni vydal spevník cirkevných katolíckych pesničiek slovenských. Je autorom Prostonárodnej bibliotéky, ktorá obsahovala hviezdovedu, zemepis, prírodopis a fyziku, ale aj vianočné spevohry. Z náboženského hľadiska je najhodnotnejšie dielo Nábožné výlevy. Stali sa encyklopédiou náboženských vedomostí.
Pozornosť venoval zakladaniu nedeľných škôl, zriaďoval knižnice, čitateľské a iné vzdelávacie spolky. Založil Ženský spolok a Slovenskú besedu. Zásluhu mal aj na založení prvého stáleho slovenského ochotníckeho divadla v Banskej Štiavnici. Svojimi všestrannými schopnosťami zasahoval aj do hospodárskeho života i politiky.
Zajtra sa pozrieme na Rastislavovu ulicu v mestskej časti Juh.
Autor: pod
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
