dramatikovi Alexandrovi Sergejevičovi Puškinovi (1799-1837). Puškinova ulica je aj v košickom Starom meste.
KOŠICE. Pochádzal zo šľachtickej rodiny a študoval na privilegovanom lýceu v Cárskom Sele. Počas štúdií napísal 120 básní. Po skončení pracoval na ministerstve zahraničných vecí. Vrcholom prvého obdobia jeho tvorby je rozprávkový epos Ruslan a Ľudmila. Bol nenapraviteľný rebel. Dvakrát si odkrútil vyhnanstvo za svoje satirické básne, politické pamflety a epigramy zosmiešňujúce cára a kritizujúce samoderžavie, ale nikdy nedržal jazyk za zubami. Odišiel na Krym a Kaukaz. Vtedy dokončil poému Kaukazský zajatec.
Alkohol a škandály
Po intervenciách priateľov sa dostal do Odesy. Napísal poému Bachčisarajská fontána a Cigáni a začal pracovať na Eugenovi Oneginovi. Medzitým napísal tragédiu Boris Godunov a žartovnú poému Gróf Nulin. Nový cár Nikolaj I. povolil Puškinovi vrátiť sa do Moskvy a ustanovil ho za svojho osobného cenzora. Opäť začal holdovať alkoholu a zaplietať sa do škandálov. Dostal povolenie na návrat do rodného Petrohradu, kde začal písať román o svojom pradedovi, ktorý pochádzal z Etiópie pod názvom Černoch Petra Veľkého, ktorý nedokončil. Odcestoval na Kaukaz a po návrate sa oženil s chýrnou petrohradskou krásavicou Natáliou Gončarovou.
V roku 1933 mu udelil cár najnižšiu dvorskú hodnosť, aby jeho žena, ktorej otvorene dvoril, mala prístup na plesy. Puškin odchádza na Ural, kde napísal novelu Piková dáma a vrcholnú poému Medený jazdec. Po roku 1835 prežíva osobnú i tvorivú krízu. Posledné dielo, ktoré dokončil, bola Kapitánova dcéra.
Osudný duel
Údajne žiarlivosť a intrigy ho vyprokovalu k duelu s francúzskym barónom, ktorý dvoril jeho manželke. Jeho koníček sa mu stal osudný. Bol smrteľne zranený a po dvoch dňoch ruský básnik zomrel.
V pondelok sa dozvieme, po kom bola pomenovaná Radlinského ulica v Barci.
Autor: pod
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
