Milan Lasica je rád, že jeho manželku už neláka diplomacia a že ju už má doma

Stála polovička na javisku mu chýba, ale nepokúša sa Satinského nahradiť V rámci Višegrádskych dní sa počas tohto týždňa v Košiciach uskutočnili

Stála polovička na javisku mu chýba, ale nepokúša sa Satinského nahradiť

V rámci Višegrádskych dní sa počas tohto týždňa v Košiciach uskutočnili tri predstavenia Divadla L+S. Vďaka nim si do metropoly východu našli cestu Kamila Magálová, Marta Sládečková ale i Milan Lasica. Čas na rozhovor si tento humorista, dramatik, prozaik, textár, herec, režisér, moderátor a spevák našiel dopoludnia pred stredajším predstavením.

Po rozhovore sa chystal na prechádzku jesennými Košicami. "Vždy ak som v meste, kde hosťujeme, viac dní, tak využijem voľné dopoludnia na prechádzky. Dnes ma už nedokáže odradiť od toho fakt, že na ulici vzbudzujem pozornosť. Už nad tým necítim rozpaky," prezradil M. Lasica. Keďže je medzi Slovákmi veľmi obľúbený, skôr sa môže tešiť z priazne okoloidúcich ako naopak. "Našťastie sú to väčšinou naozaj milé stretnutia s ľuďmi. Už som si na to zvykol. Beriem to ako sprievodný znak svojho povolania. Isteže - nie je to nič príjemné, keď mi ktosi vyjadruje nesympatie, ale beriem to tak, ako to je. Človek nemôže vyhovieť každému. Ale keď sa ktosi dostane do takého štádia a do takého veku, ako som ja, už mu je už máločo nepríjemné..."

Medzi Bratislavou a Prahou

Dnes sa M. Lasica vďaka práci pohybuje často medzi Bratislavou a Prahou. "Stále však u mňa prevažuje práca na Slovensku, aj keď je pravda, že takmer celý posledný mesiac som strávil v Prahe, keďže som tam mal každý večer predstavenie. Ale tento stav je skôr výnimočný." Aj keď teda do Čiech za prácou nechodieva pravidelne, predsa len nevníma, že by sa naše kultúry od seba odďaľovali. "Práve naopak. Mám pocit, že náš kontakt je čoraz viac živší. Veľmi veľa slovenských hercov hrá v Čechách a má tam príležitosti. Isteže - je to len jednostranné, lebo českí herci, ak by aj chceli hrať v našich filmoch či seriáloch, tak nemajú kde..."

Český film je M. Lasicovi veľmi blízky. Objavoval sa v ňom buď sám, alebo pomerne často aj ako dvojica s Julom Satinským. Stačí spomenúť Troch veteránov či Srdečný pozdrav zo zemegule alebo film Vážení priatelia, áno. "Prvý taký film, kde sme boli obaja a ktorý bol aj český aj slovenský, bola Nekonečná, nevystupovať. Potom sme mali hrať hlavné postavy v Herzovom filme Bulodoci a třešně, ale nepovolili nám to, tak sme boli obsadení len do menších úloh. Ale naozajstným vstupom nás dvoch ako dvojice do českého filmu je zrejme Lipského film Srdečný pozdrav zo zemegule."

Tam si obaja zahrali mimozemšťanov, ktorí na Zemi pristanú v kontajneri... O tomto filme sa raz M. Lasica vyjadril, že bol rád, keď dostal ponuku zahrať si mimozemšťana, lebo sa občas takto cíti. "Už som si na to zvykol a ďakujem za opýtanie - tu u vás sa mi celkom páči," prezradil so smiechom. "Ale vážne - pravda je taká, že v čase, keď sa nakrúcal tento film, som si naozaj pripadal, ako keby som do tohto sveta nepatril. Bolo to v roku 1981, kedy som nemal na ružiach ustlané. Po profesnej stránke som to videl dosť čierne. Našťastie po stránke súkromnej to bolo dobré. Už som bol ženatý a s Magdou sme už mali prvú dcéru."

Od sedemdesiatych rokov mu normalizácia neumožňovala pôsobiť na Slovensku. Obaja s J. Satinským pôsobil v Čechách, neskôr sa vrátili domov, no len do spevohry Novej Scény. V roku 1982 sa však stal neoddeliteľnou súčasťou novozaloženého Štúdia S. Kedy si však naozaj odfúkol a prestal sa báť politických zásahov do svojho života? "Bolo to našťastie ešte pred revolúciou, zhruba také tri roky. Všetko sa tu pomaly dostávalo do normálnejšej situácie. Vtedy sme si ešte neuvedomovali, že je to signál toho, že sa režim u nás zmení. Po revolúcii som si povedal - už je všetko v poriadku a je to tak, ako to má byť. Aj s tým dobrým, aj s tým zlým."

Najviac sa tešil z toho, že zmena režimu prinesie nové možnosti pre jeho dcéry. "Ja sám som už mal 50 rokov a nevidel som pred sebou nejaké veľké perspektívy. Uvedomil som si však, že moje deti budú mať také možnosti, aké by inak mali len v tom prípade, že by emigrovali."

Obe dcéry príležitosť využili. Jedna ešte študuje na univerzite vo Viedni, druhá už svoje štúdium v tomto meste úspešne ukončila. M. Lasica mal však vďaka tomu také obdobie, kedy boli obe dcéry v zahraničí kvôli škole a jeho manželka bola ako veľvyslankyňa v Poľsku. Ako sa mu žilo bez žien? "A viete, že sa na to dá celkom dobre zvyknúť? Samozrejme, je to úplne iný typ existencie, ako keď je človek obklopený ženami. Ale celkom rýchlo som si na to zvykol. Má to predsa aj svoje výhody. Nebol som pod neustálou kontrolou a mohol som prísť domov, pokojne si dať dole košeľu a nohavice a nechať to všetko pohodené na zemi a nikto mi to nevyčítal. Na druhej strane, sú veci, s ktorými som si sám nevedel poradiť. Napríklad neviem žehliť. Lenže o to sa môže postarať nejaká firma. Sú však veci, ktoré majú v rodinách na starosti ženy a ktoré sa nedajú nahradiť žiadnymi službami či servisom, ktorý si zaplatíte. A to je atmosféra domova. Tú si pochopiteľne človek sám vytvoriť nemôže..."

V súčasnoati je už Magda Vášaryová doma. Už sa nevenuje činnosti v diplomatických službách, sadla si do slovenského parlamentu ako poslankyňa... "Teším sa z toho. Tak to totiž vyzerá, že v diplomacii už nemá nijaké ďalšie ambície, vraj si toho v tejto sfére už užila dosť. Naozaj som rád, že už ju mám doma..."

Občas sa samozrejme jeden i druhý neubráni tomu, aby si ´priniesol´ prácu domov, a tak sa pri spoločných debatách neubránia politizovaniu... "O smiešnych hádkach, ktoré sú na dennom poriadku v našom parlamente sa však nebavíme, lebo to by bola strata času. Vždy sa máme o čom porozprávať - o deťoch, o plánoch do blízkej budúcnosti ale aj o politike, lenže širšieho rozsahu... Priznám sa, že sa občas rozprávame aj o tom, že by sme už aj prijali vnúčatá. Nebol by som vôbec proti, rád by som si užil stav starého otca. Lenže naše dievčatá, tak isto ako mladé ženy vo všeobecnosti, sa nijak nehrnú do materstva. Emancipačný proces na svete je takmer dovŕšený, takže ženy si vydobyli právo na to, aby si užili zábavu, potom sa starajú o kariéru a až potom prichádzajú na rad deti. Zvyčajne nie skôr, ako po 30-tke."

M. Lasica raz odcitoval výrok G. B. Shawa, ktorý povedal, že ženy síce nevedia, čo chcú, no neprestanú, kým to nedosiahnu. On sám ho doplnili - vraj dnes ženy už vedia, čo chcú. Chcú všetko! "Dnes majú ženy veľké ambície, rozlet a možnosti. To všetko si vybojovali a nikto im nebráni v tom, aby sa realizovali. Ženy dnes môžu veľa chcieť a rovnako veľa môžu získať." Mnohí muži sa však ambicióznych žien boja. "To nie je môj prípad. Samozrejme, ide o to, akým spôsobom sa takéto ženy prejavujú a o čo im ide..."

Keď odchádzala jeho manželka na post veľvyslankyne do Poľska, nepovažoval to za snahu naplniť si svoje ambície. Sám veľmi dobre chápal, že je to pre ňu dôležité. "Rozhodne som ju neprehováral, aby ostala pri nás. Obaja sme vedeli, že je to výborná príležitosť. Som rád, že sa jej chopila a že ju využila. Teraz dokonca dokončila knihu, kde opisuje svoje skúsenosti z Poľska, poľskú politiku. Myslím, že to bude zaujímavé čítanie."

Aj kým boli obaja hercami, ale aj keď sa M. Vášaryová vybrala na politickú dráhu, v ich manželstve stále zotrvával stav, kedy boli obaja viac než dosť pracovne vyťažení a často sa museli jeden druhému prispôsobovať. Mať dve funkčné kariéry a popri tom rodinu rozhodne nie je jednoduché... "Každé manželstvo je o kompromisoch a dohodách. Veď predsa nie je možné, aby dvaja ľudia žili vedľa seba a neriešili denno-denne kompromisy. Teda, iba ak by jeden bol dominantným a druhý otrokom. Ale na druhej strane - aj byť otrokom je kompromis..."

V muzike je pamätník

Okrem toho, že všetci poznáme M. Lasicu ako výborného herca a komika, počas celej svoje kariéry mal veľmi blízko i k spevu a muzike. Práve preto sa aj objavil ako jeden z porotcov, či skôr glosátorov v populárnej súťaži Slovenskej televízie Hit storočia. "Ponuku do tejto šou som prijal práve preto, že v hudbe sa vyznám. V tejto oblasti som doslova pamätník a hudbou ako takou som sa zaoberal už od 50-tych rokov. Takže o nej môžem zasvätene hovoriť. Aj preto si ma v Prahe vybrali do programu, ktorý sa vysielal dva roky a ktorý sa volal Kam zmizol ten starý song. Na tému muziky, ktorá tu vznikala môžem zasvätene hovoriť, lebo som ňou žil a veľa si pamätám."

Iné to však je v súčasnej populárnej hudbe. V Hite storočia na adresu Katky Koščovej poznamenal - síce ju nepoznám, ale spievala dobre. A myslel to vážne. "Tieto veci idú mimo mňa, lebo o súčasnú populárnu hudbu sa nezaujímam. Ani o našu a ani o zahraničnú. Môj hudobný vkus je totiž zakorenený v minulosti a nemienim to meniť. Najradšej mám klasické swingové nahrávky." Práve preto aj rád spolupracuje s orchestrom Bratislava Hot Serenaders, s ktorými už nahral dva albumy nesúce sa práve v znamení starej dobrej muziky. "Oni ma oslovili a keďže som poznal ich repertoár a páčil sa mi, tak som na tento nesmelý experiment pristúpil. A vyšlo to! Mám rád melanchóliu, ktorá sa v týchto skladbách ukrýva. Melancholická poloha je to, čo mi vždy najviac konvenovalo - aj na javisku, aj pri speve. Aj humor môže byť taký, lebo dobrý humor nemusí byť len veselý..."

Aj vo dvojici s J. Satinským to mali podelené. Vždy bol M. Lasica za toho viac vážneho, zatiaľ čo J. Satinský bol tou ´rozkekešenejšou´ polovičkou ich dvojice. "Ak by som ho nebol stretol, určite by to so mnou dnes vyzeralo inak. Možno by som sa ani nebol stal komikom. Študoval som divadelnú dramaturgiu, takže by som bol možno teoretik, dramaturg, režisér. Hocičo sa mohlo stať." J. Satinský bol dlhé roky neodmysliteľnou súčasťou jeho života.. "Spomínam na neho denne. Každý deň sa mi vynorí nejaká konkrétna príhoda, ktorá mi ho znovu pripomenie. Takže mám skoro pocit, ako keby bol stále tu..."

M. Lasica aj keď ostal po smrti J. Satinského sám, nestal sa samotárom. Pri rôznych projektoch, či už divadelných, filmových či hudobných vždy spolupracuje s množstvom ľudí. Vždy sa však menia a len málokedy sa opakujú... "Je aj možné, že stála polovička na javisku mi chýba, ale nepokúšam sa Satinského nahradiť. Považujem našu spoluprácu za uzavretú kapitolu, za niečo, čo sa definitívne skončilo a nepokúšam sa za každú cenu to zopakovať s nejakým náhradníkom. Práveže mi celkom vyhovuje to, že sa ľudia pri mne striedajú. Tak isto, ako sa striedajú žánre, v ktorých sa pohybujem. Výhoda toho, keď človek skúša robiť všeličo možné je to, že sa vám nič nezunuje," dodal.

Dátum narodenia: 3. február 1940

Znamenie: Vodnár

Miesto narodenia: Zvolen

Rodinný stav: ženatý, dve dcéry

Ukončené vzdelanie: VŠMU Bratislava

Relax: spánok

Výber z filmovej a televíznej tvorby:

2006 Obsluhoval jsem anglického krále

2004 Konečná stanica

1997 Výchova dívek v Čechách

1994 Saturnin

1991 Safari za kuchyňou