Žene alebo mužovi, usvedčeným z nevery, hrozí smrť ukameňovaním. Tvrdí Jana, ktorá navštívila Sultanát Omán
V čase Ramadánu sa každý moslim musí zriecť akýchkoľvek pôžitkov
V posledných rokoch sa záujem Slovákov o spoznávanie okolitého sveta neobmedzuje iba na Európu, ale čoraz viac ich lákajú aj exotickejšie krajiny. Smerom na východ najmä Ázia, a v nej Čína, Thajsko, Malajzia alebo Nepál. No za exotikou netreba cestovať až tak ďaleko. Atraktívny je aj tzv. Blízky východ a celý Arabský polostrov. Na západe Sýria či Izrael, na opačnej strane Spojené arabské emiráty alebo Omán. Práve túto krajinu za posledné roky už trikrát navštívila Jana, študentka doktorandského štúdia na Prírodovedeckej fakulte UPJŠ v Košiciach.
Kým väčšina Slovákov sa tak ďaleko za hranice obvykle vydá s nejakou cestovnou kanceláriou, Jana šla do Ománu po vlastnej osi. No nie úplne "naslepo". Počas štúdia na fakulte sa jej spolužiakmi stalo i niekoľko študentov z tejto krajiny a keďže sa spriatelili, ponúkli jej možnosť spoznať život u nich doma. Jana, ktorá netrpí predsudkami, že každý moslim je terorista, ponúknutú možnosť využila. Na tri návštevy, jednu absolvovala aj s mladším bratom Marošom, má len tie najlepšie spomienky.
"Omán je jednou z dvoch krajín na svete, kde je najvyšším predstaviteľom sultán. Druhou je Brunej v juhovýchodnej Ázii," začala Košičanka s predstavovaním tejto moslimskej krajiny. "Rozlohu má vyše šesťkrát väčšiu, ako Slovensko, no počtom obyvateľstva nedosahuje ani polovicu. Takmer 95 percent pôvodného obyvateľstva sú moslimovia. Hoci väčšina ľudí pozná, hlavne vďaka Iraku, iba Šítov a Sunitov, v Ománe má prevahu vetva Abádov. Ako každá krajina Arabského polostrova, aj táto má bohatú históriu, no ekonomicky sa začala vzmáhať až posledných 40 rokov. Vďačí za to rope a jej exportu."
Kým sa v Ománe začalo ťažiť "čierne zlato", živili sa jeho obyvatelia hlavne rybolovom, exportom datlí a tradičnými remeslami, najmä košikárstvom a hrnčiarstvom. Dominuje chov tiav. Dobytok, najmä hovädzí, tiež kozy a ovce sú chované menej. Ošípané by ste v Ománe, a v podstate v každej moslimskej krajine, hľadali márne. Islam ich kvôli spôsobu chovu a hlavne skladby potravy považuje za nečisté zvieratá. Bravčové mäso preto na ich jedálnom lístku chýba. "Poľnohospodárstvo sa obmedzuje na pestovanie datlí. Väčšinu Ománu totiž pokrýva púšť, kde sa len veľmi ťažko niečo urodí. Akurát juh krajiny je zelenší a pokrývajú ho tropické pralesy." V súčasnosti sa čoraz väčší dôraz kladie na rozvoj turistiky. Každý v Ománe si uvedomuje, že zásoby ropy sa môžu minúť, no príjmy z turistického ruchu môžu iba narastať...
Ako sme už v úvode naznačili, najvyšším predstaviteľom krajiny je sultán. "Je to dedičná funkcia, ktorá prechádza z pokolenia na pokolenie. Momentálne vládnuci sultán Qaboos bin Said má 67 rokov a keďže nemá priameho potomka, po jeho smrti bude treba hľadať nástupcu. Pravdepodobne sa ním stane niektorý zo synovcov sultána. Mimochodom, sultán je nielen bezdetný, ale aj slobodný. Prečo, to neviem..."
Hlavným mestom Ománu je Maskat. Jeho polohu určil význam, aký získal už dávno v minulosti. A tou bola kontrola akejsi vstupnej brány z Arabského mora do Ománskeho zálivu a potom ďalej do Perzského zálivu. "Zvláštnosťou Maskatu je jeho tvar. Keďže leží na úzkom páse pobrežia medzi morom a pohoriami, mesto je rozťahané po dĺžke asi 100 km. Napríklad vzdialenosti medzi nákupnými strediskami je aj 30 km," opisuje Jana mesto, v ktorom trávila väčšinu času. Aj vlani, keď bola v Ománe s bratom, bývali v rodine, ktorú tvorilo s rodičmi až 11 súrodencov. A Košičania medzi nimi "kolovali", aby každého navštívili. "Ománčania sú veľmi srdeční ľudia. Museli sme navštíviť všetkých členov rodiny, lebo inak by ´neprežili´, keby sme niekoho vynechali. A v pohostinnosti sa doslova predbiehali."
Diždáša a abája
Prvou zvláštnosťou, ktorá Európanovi udrie v Ománe do očí, je typické oblečenie, rozdielne u mužov i žien. Muži nosia bielu "diždášu", čo je väčšinou biela akoby košeľa, dlhá až po členky. Naťahuje sa cez hlavu a pod krkom zapína na jeden gombík. Pod ňou majú bavlnené tričko a bavlnené alebo ľanové nohavice. Všetko sú to vzdušné materiály, ktoré sa líšia kvalitou v závislosti od solventnosti a postavenia majiteľa. Na nohách sa nosia celý rok sandále a na hlave čiapočka, ktorá sa volá kima. Pri určitých príležitostiach zdobia mužov ozdobné zahnuté dýky za opaskom, prípadne v rukách paličky.
"Ženy nosia čierne abáje, ktoré ich zahaľujú od krku po zápästia a členky. Na hlave nosia šatku - hidžáb, ktorá odhaľuje celú tvár, ale niekedy iba oči. Staršie ženy sa držia čiernej farby, no mladšie ročníky sa už obliekajú modernejšie. Musia však dodržiavať zásadu, že oblečenie nesmie odhaľovať určité časti tela, prípadne zvýrazňovať ženské krivky. Hlavne v mestách sa čoraz viac nosia dlhé sukne i blúzky, väčšinou pestrofarebné, ba až krikľavé. "Objavujú sa aj rifle, ale tie ešte nie sú také rozšírené. Hlavu a tvár však každopádne zahaľuje hidžáb. Detská móda je takmer rovnaká, ako u nás. Chlapci sa v určitom veku začínajú obliekať ako ich otcovia a dievčatá sa zahalia po prvej menštruácii. V školách sa však nosia uniformy.
Zhodou okolností sa iba nedávno (13.septembra) začal u moslimov sviatok Ramadán. Patrí mu celý deviaty mesiac arabského kalendára, ktorý je na rozdiel od nášho - gregoriánskeho, premenlivý a riadi sa podľa Mesiaca. "V čase Ramadánu sa každý moslim musí od úsvitu po západ slnka zriecť akýchkoľvek pôžitkov," vysvetľuje Jana. Teda jedla, pitia, zábavy i sexu. "Nesmie ani klamať. V podstate by sa mal snažiť robiť všetko v tom najlepšom a byť ´čistý´. Sústrediť sa na náboženstvo, na Boha a všetko podriadiť očiste. Sú ľudia, ktorí akonáhle začne Ramadán, opúšťajú mešity a prerušia modlitbu iba vtedy, keď sa idú večer najesť..." Pôst počas Ramadánu sa netýka detí, tehotných žien a starých alebo chorých ľudí.
Počas celého roka sa moslimovia modlia päťkrát denne. Ten správny okamih im zvestuje Adán, zvolávanie z minaretu na modlitbu. Samozrejme, nemusia hneď všetci odriekať modlitbu. Je na to určený interval. Muži a ženy sa modlia oddelene. Korán prikazuje sa mužom modliť v mešite, avšak pre ženy je lepšie doma. Kto nemôže ísť do mešity, môže využiť na to určené miestnosti, ktoré sú v každej väčšej budove.
"Povinná modlitba trvá 10 až 15 minút, no veľa moslimov sa ostáva pomodliť aj nepovinné modlitby napr. pre proroka Mohammeda. Samotné modlenie má určité pravidlá. Stojí sa v radoch za imámom, tesne vedľa seba a stále smerom ku Kábe, Mekke. Počas modlenia sa stojí, klania celým trupom, skláňa až k podlahe. Modliaci sa nesmie pozerať po okolí, iba pred seba, so sklopeným zrakom. Ak sa napríklad modlí a čokoľvek ho vyruší, nesmie ju prerušiť. Musel by totiž celú modlitbu zopakovať." Deti sa od malička vedú v rodinách k tomu, aby sa učili modlitby. Najprv iba sledujú svojich rodičov, potom sa k nim pridajú. Všetko závisí od ich vyspelosti a veku. Čítať korán sa učia od prvej triedy v škole.
Žiadna bravčovina
Základom stravy v Ománe je ryža, čo má spoločné veľa krajín v Ázii ako napr. Čína či India. Z mäsa už spomínaná hovädzina, kozľacina či baranina. Samozrejme, všetky možné dary mora. "Napr. počas sviatku Eed po ukončení Ramadánu sa zabíja obetne krava. Sviatok trvá tri dni a každý z nich sa konzumuje hovädzina na iný spôsob. V ten prvý sa rozvarí mäso s ryžou doslova na kašu, na druhý deň je hlavným chodom klasické barbekju a na tretí sa konzumuje mäso, ktoré sa prvý deň vložilo hlboko do zeme. Okorenené a zabalené sa za tri dni v piesku teplom upraví a potom výborne chutí." Kuriozitou pre nás je spôsob konzumácie stolovania. Jedlo sa síce podáva na tanieroch, no nie na stole, ale na zemi. A nenaberá sa lyžicou či vidličkou, ale rukami.
Islam nedovoľuje moslimom piť alkohol. V žiadnej podobe, teda ani pivo či víno. Turisti však ukrátení nie sú. Hotelové bary sú dostatočne zásobené. Podobne odmietavo ako ku alkoholu sa islam stavia aj ku cigaretám. Fajčiť klasický tabak by ste moslima videli asi ťažko. Jediné, čo sa v Ománe fajčí, sú vodné fajky.
"Arabská káva sa pije pri každej príležitosti," spomína Jana. "Je kvalitná a veľmi silná, pripravená pre každú príležitosť vo veľkých termoskách. Pije sa z malých šálok a je zvyk ju stále dolievať. Kto už si viac neprosí, musí šálkou zatriasť a to je znak, že už má dosť." Ku káve sa vždy podávajú datle. Sušené alebo čerstvé.
Osobitnou kapitolou v Ománe a arabskom svete vôbec je kriminalita. Takú vysokú, aká je u nás, tam nikdy nepoznali. Objavuje sa zriedkavo a to hlavne u prisťahovalcov, ktorí prichádzajú za prácou a nie vždy sa im ju podarí nájsť. "Bežne sa nám s bratom stávalo, že sme na deke na pláži nechali fotoaparát či kľúče od auta a keď sme sa o hodinu vrátili, boli tam. Pritom okolo prešlo aj sto ľudí a neďaleko hrali nejakí chlapci futbal," spomína Jana.
V moslimských krajinách stále platia zákony šarije z Koránu. Hovorí sa tam napr., že ak niekto čosi ukradne, po dokázaní je mu odťatá ruka. Časom sa však prišlo na to, že je to nevkusné a nevhodné. Mnoho ľudí totiž prišlo o ruku pri pracovnom úraze a potom to vyzeralo, že sú zlodeji. Preto sa od odtínania ruky prešlo k odtínaniu prstov. Najčastejšie tých, ktoré údajne až tak nechýbajú - ukazováka a malíčka. "V Ománe platí aj trest smrti. Napríklad za neveru ženy, ale aj muža. Je však ťažko dokázateľná, lebo ju musia dosvedčiť dvaja muži alebo za každého muža dve ženy. Ukameňovanie prebieha tak, že sa do odsúdeného hádžu kamene dovtedy, kým nezomrie..."
Na tomto mieste spomienky Jany na zvyky moslimov a jej zážitky z Ománu prerušíme. Opäť iba na týždeň. Na budúci piatok, ak si nalistujete túto stranu, sa dozviete ďalšie zaujímavosti. Ako vyzerá moslimská svadba a koľko musí ženích zaplatiť "svokrovcom" za nevestu. Čo robia korytnačky - karety obrovské, na pobreží Ras Al Jinz alebo čím záhadným sa vyznačuje mesto Nizwa.
Róbert BEJDA
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
