Otcovia mesta cestovali často do Prahy lobovať, mali tam v ohni svoje želiezka
Pre stráž bezpečnosti vypísali súbeh aj na sedlá a obušky
Rok 1923 bol oproti predchádzajúcim dvom na celom východnom Slovensku a najmä v jeho centre - v Košiciach rušnejší v každej oblasti. Bolo to aj preto, že sa nahromadil problémy v obchode, bytovej politike, zásobovaní, odmeňovaní štátnych zamestnancov, zamestnanosti. Košice - navyše - podedili dlhy ešte z predchádzajúceho zriadenia a hoci sa na Zlatý poklad republiky vyzbierali dary za dvadsať miliónov, mesto bolo chudobné.
Znižovanie platov, zvyšovanie cien cukru
Znižovanie platov štátnych úradníkov, volanie nájomníkov po ich ochrane a občanov po znížení cien cukru sa dostalo aj na rokovanie Národného zhromaždenia v Prahe. Mali tam svoje želiezka v ohni aj Košičania, ktorí často cestovali do matičky Prahy s petíciami a s pomocou poslancov sa dostali na Úrad vlády k správnym "ušiam", ktoré ich prosby a sťažnosti predniesli tam, kde mali. Tak to bolo aj v prípade znižovania platov, proti ktorému bolo v Košiciach veľké protestné zhromaždenie, rovnako ako proti okamžitému exekučnému vyprázdneniu miestnosti. Tieto protesty boli podložené aj petíciami so stovkami podpisov a tie osobne doručovali do Prahy najvyšší predstavitelia mesta aj župy. Košickí mešťanostovia mali časté služobné cesty do Prahy, z ktorých ich netrpezlivo očakávalo mestská rada, aby sa dozvedela výsledky.
V meste, ako sme už písali, bola veľká bytová kríza, ale žiadna ochrana nájomníkov. Majitelia bytov ich zdierali finančne a obmedzovali ich osobnú slobodu. V rokoch 1921 - 1922 boli na košickom župnom a mestskom úrade časté návštevy delegácií občanov, úradníkov a iných príslušníkov stredného stavu, aby intervenovali za zníženie cien múky. Zástupca župana Rumana Dr. Bulla osobne aj písomne vtedy intervenoval vo vláde aj v parlamente a zároveň dal preskúmať žiadosti občanov o zlacnenie múky, ak ich predávali nezamestnaní, penzisti a "drobní ľudia" a požiadal Protiúžerový úrad o denné kontroly na trhoviskách, kde predávali múku a iné potraviny priekupníci za prehnané ceny. S cukrom problémy za predchádzajúce 2 roky neboli, hoci bol na prídel, naopak, bol ho prebytok, ešte z roku 1920. V cukrovarníckej kampani rokov 1919 - 1920 vyrobili takmer 5 miliónov metrákov a prebytok bol 7 miliónov. Spotreba cukru u nás bola 3,5 mil. metrických centov. Zvyšok vyvážali do Francúzska, Rakúska, Juhoslávie, Poľska, Bulharska.
V roku 1923 to bolo opačne. Obchod s cukrom bol podľa vtedajšieho právneho stavu voľný a stále zvyšovanie jeho ceny sa dialo bez vedomia vlády, pričom neboli k tomu dôvody, pokiaľ išlo o domáci trh. Výrobcovia zvýšili ceny, vychádzajú zo stavu na medzinárodnom trhu. Vláda preto rokovala so zástupcami cukrovarníckeho priemyslu, aby obhájila záujmy spotrebiteľov, aj štátu. Výsledkom bolo nariadenie o zákaze zvyšovania cien cukru v drobnom predaji ako aj o povinnosti kupujúceho ohlásiť každý prípad zdraženia príslušnému Protiúžerovému úradu.
Razie na trhoviskách
Inšpektori tohto úradu v Košiciach začali robiť denné razie na trhoviskách a nielen na priekupníkov s cukrom, strukovinami, makom, tabakom, ale aj na dobytčom trhu. Kontrolovali tam mäso, či bolo prehliadnuté lekárom a označené jeho pečiatkou. Od štyroch predajcov zhabali 700 kg neprehliadnutého mäsa pre podozrenie, že je z chorého dobytka. Jeden z nich - Albert Szekeres - bol až z Holčíkova v Zemplíne a riskoval, že mu zhabú 192 kg hovädziny bez pečiatky, čo sa aj stalo. Mohol mať aj pravdu, keď tvrdil, že lekár mohol prísť až o dva dni. Nariadenie bolo prísne.
Banky a vklady
Nezamestnaní privítali možnosť úverov za výhodných podmienok. Rokoval o tom parlament, ako aj o ich sociálnom poistení. Na programe bol aj stav peňažných ústavov. Štátny štatistický úrad vydal podrobnú štatistiku o stave účastinných peňažných ústavov na Slovensku a Podkarpatskej Rusi za rok 1922. Boli tam zahrnuté aj košické ústavy. Najviac ústavov bolo s kapitálom od 100 do 500 tisíc Kč a to 88 na Slovensku a 21 na Podkarpatskej Rusi. Menej ako 100 tisíc základiny malo na Slovensku 7 ústavov, na Podkarpatskej Rusi 2. Úhrnná suma vlastného imania všetkých peňažných ústavov na Slovensku bola 555 miliónov. Úhrnná suma zvereného majetku t. j. vkladov a pôžičiek bola 2 miliardy 832 miliónov. Úhrnný účastinný kapitál bol 1. januára 1923 273 miliónov Kč a na jedného vkladateľa pripadalo priemerne 3 864 Kč na vkladnej knižke. Najvyšší vkladový priemer bol v Bratislavskej a tzv. Martinskej župe, najnižší v Košickej. Mesto Košice si muselo vziať novú pôžičku na zaplatenie pôžičky na opravu mestských budov, ktorú splácalo maďarskej banke, ako následníckej banke bývalého uhorského štátu. Zo 181 bánk na Slovensku bolo v roku 1923 52 s jednacou rečou slovenskou, s maďarskou 56, nemeckou 5, slovensko-maďarsko-nemeckou 30 ústavov. Nakoľko banky so zmiešanou jednacou rečou sa nemohli považovať za čisto slovenské, slovenský prvok v účastinnom peňažníctve predstavuje z celkového počtu 181 bánk 29 percent.
Mesto sa rozvíjalo aj pri úspornom režime a vypisovalo súbehy na nové stavby, napr. na výstavbu žiackeho internátu pri Hospodárskej škole a to aj s dodávkou železa. Stráž bezpečnosti potrebovala nové uniformy a mesto vypísalo súbeh v tomto znení: "Cieľom objednávky súkien stejnokrojov, prádla, šnurovacích topánok, nepremokavých plášťov, čapíc, helmov, opasných remeňov, signálnych píšťal niklových, prác krajčírskych, dodávok gumových obuškov. Nábojov pre pištole, jazdeckých sedál, pokrývok pod sedlá. Všetko to pre zbor uniformovanej Stráže bezpečnosti v Košiciach."
Slobodné kráľovské mesto Košice si potrpelo na úroveň obchodu
Mäso mohli predávať od septembra po prvý sneh
Minulosť je zdrojom poučenia a múdrosti - v pozitívnom či negatívnom zmysle. Dnes, pár dní odvtedy, ako si Košice pripísali na svoj chrbát ďalší 638 rok svojej existencie od udelenia erbovej listiny, ponúkame príležitosť nazrieť do novín Kaschauer Zeitung z r. 1908 (tlačených v nemčine a maďarčine). Dozvieme sa, ako slobodnému kráľovskému mestu Košiciam záležalo na úrovni obchodu.
Predpisy na predaj mäsa
Vyhlášky magistrátu, starostu, hlavného policajného kapitána boli podrobné, zrozumiteľné a vyžadovali aj ich dôsledné plnenie pod sankciami, ktoré neboli finančne zanedbateľné. Vyhlášky, nariadenia, oznamy, cenníky uverejňovali aj v týchto novinách, a to dvojjazyčne.
Potraviny predávali v obchodoch aj na trhoch. Platili pre ne hygienické predpisy, ktoré boli v rámci možností doby. Osobitnú pozornosť venovali mäsu a mäsovým výrobkom. Museli vyhovovať kvalitatívnym kritériám a prejsť prehliadkou mestského obhliadača. V roku 1908 ním bol B. Lipót. Vyhláška, ktorú podpísal vtedajší starosta Košíc Ödön Éder, povoľovala všetkým, ktorí privážali do mesta mäso na predaj, predávať ho od 1. septembra, až kým nenapadol sneh. Určila čas prehliadky mäsa, ktoré dodávali mäsiari vo veľkom od 4. do 8. hodiny ráno, pre ostatných od 17. do 20. hodiny večer na vyhradených miestach. Podľa ministerskej vyhlášky určoval poplatky za obhliadku mäsa a výrobkov z neho magistrát. Ak mäso priviezli na predaj do mesta, platilo sa podľa kusov jatočných zvierat od 20 halierov za bravčové i jahňacie, do 2 korún za hovädzie. Ak mäsu vyvážali, za obhliadku platili mäsiari podľa jeho váhy, ktorá bola odstupňovaná po 10 kilogramoch. Za mäso od 91 do 99 kg bol poplatok 2 koruny. Vyhláška určovala aj dochvíľne platenie daní, a to do 15 dní od predaja. Keď mäsiar termín nedodržal, mohli ho pokutovať až do výšky 200 korún.
Sezónne ceny
Ceny potravín boli sezónne. Z novín Kaschauer Zeitung sa dozvedáme, aké boli v decembri roku 1908, za prvú aj druhú akosť. Kilogram bravčového bol za 1,44 koruny (II. akosť 1,36 K), hovädzieho za 1,36 K (II. akosť 1,28 K), kilogram rýb za 3,40 (1,40 II. akosť). Kilogram masla stál 2,60, druhá akosť bola o 20 halierov lacnejšia, pár vajíčok prvej akosti 20 a druhej 18 halierov. Metrák zemiakov stál 6 a 5 korún, krúpov 50 a 30 korún, kukurice 20 a 14,80.
Do Vianoc je ďaleko, ale zaujímavá je z tohto hľadiska i vyhláška mestského policajného kapitána Józsefa Váczyho, ktorú podpísal koncom novembra r. 1908 a vzťahovala sa na predaj vianočných stromčekov. Podľa veľkosti stáli od 4 do 20 korún. Kto chcel predávať stromčeky, musel sa preukázať potvrdením o spôsobe ich nadobudnutia. Keď sme už pri stromčekoch, spomeniem aj oznam magistrátu o predaji stavebného dreva. Každý oznam magistrátu mal v záhlaví uvedené: Košice, slobodné kráľovské mesto. Aj tento o ponuke predaja dreva na rok 1909, na ktoré prijímali objednávky v kancelárii lesov v kúpeľnom stredisku na Bankove. Za kubík 16 - 40 cm hrubej guľatiny do výšky pŕs účtovali 12 korún, od 25 do 34 cm 17 korún. Oznam uverejňujú v záujme verejnosti, aby si premyslela ceny dreva.
Košická saláma
Keď sme už nahliadli do vyhlášok, patrí sa spomenúť aj konkrétnych výrobcov, košických mäsiarov a údenárov, ktorí širili dobré meno Košíc salámami, klobásami a šunkami. Niektorí z nich boli významnými občanmi, členmi mestskej rady i rôznych inštitúcií. Dostali sa vďaka niekoľkoročnému bádaniu PhDr. Márie Mihókovej aj do Sloveníka významných košických osobností. Už v roku 1880 existovalo Živnostenské spoločenstvo mäsiarov. založil ho Štefan Davidko. Salámu, ktorú vyrábal košický údenár Karol Elischer a volala sa košická, odmenili medailou na výstave v Budapešti v r. 1885. Ocenenie získala aj Freudnenfeldova šunka. Veľkú "dielňu" na výrobu údením a klobás mal na Hlavnej č. 37 Peter Haltenberger. Michal Halyko mal mäsiarstvo a bol inšpektorom učňovských škôl. Anton Jaschusch bol otcom známeho košického maliara Antona Jaschuscha a venoval sa činnosti Živnostenského spoločenstva mäsiarov. Elscherovu chýrnu dielňu prevzal mäsiar a údenár Vincent Netušill.
To, že Košice boli centrom dobrej a kvalitnej remeselníckej práce, a že mestským radným záležalo na kvalite, potvrdzuje aj týchto niekoľko výňatkov z novín z čias pred 90 rokmi.
Prezident Masaryk na návšteve Košíc
Mesiac september súvisí s osobnosťou prvého prezidenta ČSR T. G. Masaryka. Minulý týždeň, 14. septembra uplynulo 70 rokov od jeho smrti a mnohí Košičania pôvodom z Čiech, ktorí prišli na pomoc východnému Slovensku po vzniku Čsl. republiky, boli na jeho pohrebe. Dnes, 21. septembra je tomu presne 86 rokov, keď prišiel T. G. Masaryk na návštevu Košíc.
Osobitný vlak prišiel na košickú železničnú stanicu o 16.30 hod. a po ňom o 15 minút ďalší vlak z Martina už s prezidentom Masarykom. Na stanici bola nastúpená celá honorácia mesta a Abovsko-Turnianskej župy na čele s mešťanostom Košíc Mutňanským a košickým županom Bullom, ich manželky boli pripravené s kyticami pre Masarykovu dcéru Alicu a manželku ministra Beneša. Vojenskí trubači po zastavení vlaku privítali Masaryka a jeho sprievod fanfárami, vojenská hudba zahrala českú a slovenskú hymnu. Abovsko-Turniansky župan Ruman sa po košickom županovi Bullovi služobne hlásil prezidentovi a po nich generál Hanák - veliteľ 11 Čsl. divízie, policajný riaditeľ Klíma, za četníctvo pplk. Fiedel. To všetko sa odohrávalo pred vlakom na nástupišti, kde boli pripravení vojaci a legionári. Legionári, ku ktorým mal Masaryk osobitne priateľský vzťah, vytvorili špalier, ktorým prezident prešiel a stiskom rúk sa s nimi privítal. Privítací akt pokračoval vo vestibule železničnej stanice Sokolmi od detí po mužov a ženy, všetkých v sokolských rovnošatách. Tretie privítanie - chlebom a soľou - bolo v parku mládežou v krojoch zo všetkých východoslovenských žúp. Potom sa celý prezidentov sprievod odobral pešo smerom na Mlynskú ulicu, kde už od Jakabovho paláca čakali Košičania.
Starodávne mestské novosti
"Vzduchová doprava" Praha - Košice
Riaditeľstvo Čsl. leteckej spoločnosti Falco mienilo zaviesť od mája r. 1921 pravidelnú leteckú dopravu Praha - Brno - Bratislava - Košice. Vzdušnou traťou Praha - Košice celkom 600 km prepraví lietadlo cestujúcich za 4 hodiny 50 minút a bude stáť 500 Kč, letenka z Prahy do Bratislavy 300 Kč. Okrem cestujúcich sa bude dopravovať pošta aj noviny.
Vyzvedači pred súdom
Na košickom Divíznom súde pokračovalo po 2-mesačnej prestávke v r. 1921 pojednávanie proti vyzvedačovi Schvartzovi, Lukačkovi a Golandovi, ktorí dodávali do Maďarska správy, závažné z hľadiska strategického a vojenského spravodajstva. Znalci písma podali obsiahle posudky usvedčujúce obžalovaných a boli vypočutí viacerí svedkovia, ktorých Schwartz chcel peniazmi získať, aby podávali informácie o technických prostriedkoch, vozidlách a ich počte v košických vojenských posádkach.
Biskup Vojtaššák v Košiciach
Prvého apríla 1921 prišiel na návštevu košického biskupského úradu a jeho biskupa Fischera Colbrieho spišský biskup Vojtaššák a nitriansky biskup Kmeťko. Spoločne odcestovali do Olomouca na vysviacku nového arcibiskupa. Odtiaľ odcestoval biskup Fischer-Calbrie k pápežskému nunciovi do Prahy.
Nový učiteľský ústav
Od septembra r. 1921 sa mal otvoriť v Košiciach Slovenský učiteľský ústav ako vsl. centrum pre výchovu budúcich učiteľov. Do 1. ročníka mohli prijať najmenej 40 žiakov. Skúšky zo slovenského jazyka a matematiky boli určené na 5. a 6. septembra.
Pokladnice po novom
Pokladnice cestovných lístkov na železničných staniciach boli v 20. rokoch otvorené len v určitom čase. Cestujúci sa sťažovali, že si musia kúpiť cestovný lístok vo vlaku za drahý poplatok. V októbri 1923 mala v Košiciach zasadať železničná rada, ktorej predložia návrh, aby boli pokladnice otvorené vo väčších mestách celý deň.
Prvý predajný automat
Medzi košické atrakcie v povojnovom období prvej ČSR patrili predajné automaty. Na Slovensku boli iba v dvoch mestách - Bratislave a Košiciach. Jeden bol automat firmy Stollwerck na 11 druhov cukríkov a čokolády, umiestnený v hoteli Schalkház, druhý - na cigarety pre hotelových hostí. Košičania sa chodili naň pozerať ako na atrakciu a medzi nimi boli aj malí obchodníci. V ich očiach to bol konkurent, ktorý by ich mohol pripraviť o zákazníka. Nechápali praktický význam automatizovaného predaja, ktorý by mohli mať aj oni vo svojom obchode alebo výčape. Tejto novinky sa nebáli v Košiciach dve ženy - podnikateľky. Jedna A. Thiernreiterová majiteľka reštaurácie na Kováčskej, kde sa stravovali dôstojníci a druhá - vdova po školskom inšpektorovi a majiteľka obchodu s miešaným tovarom a školskými potrebami M. Zakarpanská U nej si mohli v automate kupovať školské zošity za nižšiu cenu ako v iných papiernictvách. Bol to dobrý, dnes by sme povedali marketingový ťah, pretože do jej obchodu prichádzali zo zvedavosti a zároveň za lacnejším tovaru. Tieto automaty už boli naozaj automatické a nevyžadovali dozor obchodníka alebo hostinského, ktorý ho musel mať umiestnený pri pulte. V hodená minca uvoľňovala západku, ktorá zaisťovala veko nádoby a zákazník si z nej mohol vybrať tabak. Po každom použití muselo byť veko ručne uzavreté. Začiatkom storočia už boli automaty zdokonalené a používali sa aj na predaj známok.
Ako kuriozitu spomenieme automat na predaj zakázanej literatúry v 19. storočí v Anglicku, ktorý použil nakladateľ Richard Carlile. Mal ho zbaviť zodpovednosti za predaj cenzúrou stíhanej literatúry a zákazníkom zaručiť anonymitu.
Soňa Makarová
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
