Modelku musí dobre nasvietiť, aby sa potlačila sexualita tela

Zobrazovanie nahého alebo čiastočne obnaženého ľudského tela je staré ako ľudstvo samo. Túto tému neobchádzajú ani fotografi. Fotografie s témou nahoty určite pritiahnú pozornosť publika, ale tak isto rýchlo môžu byť publikom odsúdené. Autor fotografií sa pohybuje v úzkom priestore, kde na jednej strane môže jeho práca skĺznuť do oblasti gýču a na strane druhej do oblasti pornografie. Pre košického fotografa Mariána Krličku je pri fotení aktov dôležité práve to, aby potlačil erotickosť nahého tela a aby vyzdvihol jeho vizuálnu krásu.

"S fotografovaním som začal pomerne neskoro. Prvý fotoaparát som totiž dostal od otca, až keď som mal 40 rokov," prezradil nám M. Krlička. Keďže mal blízky vzťah k výtvarnému umeniu, snažil sa do fotografií, ktoré robil, vnášať svojský pohľad. Najprv sa dostal do košického fotoklubu, potom skúsil trojročné štúdium na Inštitúte výtvarnej fotografie. "Práve tam sme mali rôzne zadania - krajinka, zátišie, portrét... A v poslednom ročníku aj akt. Musel som si sám nájsť modelku, ktorá by bola ochotná pózovať a nebolo to rozhodne jednoduché. Nakoniec sa mi to nejako podarilo, aj keď sa priznám, že pri prvom fotení aktov som sa cítil veľmi trápne. Uvedomil som si však, že toto fotenie je spomedzi všetkých ostatných žánrov fotografie to najťažšie, najkomplikovanejšie a najzložitejšie. A práve to ma na aktoch lákalo. Mal som aj to šťastie, že keď som sa začal aktom zaoberať, v Košiciach ho nikto nerobil, takže som nebol nikým ovplyvňovaný a mohol som si ísť svojou cesto. Jediné dôležité bolo to, ako ja vnímam ženské telo..."

Neskôr sa venoval aj reportážnym fotografiám, pracoval pre archív mesta, stal sa takpovediac dvorným fotografom prezidenta Rudolfa Schustera a kvôli nemu i odišiel na istý čas do Bratislavy. "Vrátil som sa a popri inej práci som sa však nikdy neprestal zaoberať aktom. Práve tie som často aj vystavoval, poslednú výstavu som mal pred zhruba rokom a pol v Prešove. V poslednom čase však fotografujem podstatne menej. Situácia sa zmenila, rovnako sa zmenil i pohľad ľudí na akty. Prišli digitálne fotografie a muži si svoje priateľky, milenky či manželky fotia sami, nepotrebujú kvôli výtvarnej fotografii vyhľadávať ateliéry..."

Keďže záujem o akty je podstatne menší, M. Krlička v poslednej dobe fotografuje už len na objednávku. Ženy občas túžia po decentných a jemných aktoch svojho tela, aby takýmito fotografiami potešili svoju polovičku... "Výstavné fotografie aktov už nerobím. Keďže sú Košice malé, tak som vždy robil fotografie určené na výstavy tak, že som ženu fotografoval v tvári maximálne do výšky nosa, aby ostala anonymná. Teraz, keď robím iba na objednávku, tak záleží len na žene, aké má požiadavky a či chce mať na fotografii viditeľnú aj tvár. Musím brať do úvahy najmä jej predstavu, či chce, aby akt mal v sebe aj erotický náboj. Ak však tvorím sám podľa svojho pohľadu, tak sa snažím robiť akty bez erotického podtónu."

Cudziu ženu by neoslovil

V začiatkoch, skôr než sa sústredil na fotenie aktov na objednávku, bolo pre M. Krličku vždy pomerne zložité získať modelku. "Nikdy som neoslovil cudziu ženu. Vždy som fotografoval kolegyne, známe alebo dievčatá, ktoré najprv chceli portrét a potom súhlasili, že mi budú pózovať aj pri aktoch. Pre to, aby vznikol dobrý akt, musí byť medzi fotografom a modelkou vzťah. Nemám však na mysli citový - ja sám som nikdy do žiadnej modelky nebol zamilovaný. Skôr ide o priateľstvo a dôveru. Lebo tá je veľmi dôležitá. Dievčatá musia veriť, že ich fotografie nezneužijem a že sa k nim pri fotení nebudem správať ako k ´holkám za päť korún´..."

Každý fotograf má svojský pohľad a istú filozofiu toho, čo robí. "Ja som sa vždy snažil fotografovať ženu tak, aby bola sama pre seba na fotografiách prijateľná. Aby výsledkom bol estetický zážitok, aby vynikli línie a tvary a aby sa potlačila sexualita. Pre mňa je akt výtvarným zážitkom, nie erotickým!"

Ženy, ktoré chcú akty pre priateľov či manželov, zvyčajne samé netušia, ako by vlastne chceli, aby akty v konečnom dôsledku vyzerali. "Preto je najdôležitejšie vychádzať z pozitív ženského tela. V každej žene je veľa krásneho, no nikto z nás nie je dokonalý. Ak vidím, že má žena krásne prsia, snažím sa ju naviesť na to, aby gro našej práce bolo sústredené na fotenie vrchnej časti tela. Ak má žena krásne nohy a zadoček, tak sa sústredíme na túto časť tela. Ak je žena krásna v tvári a praje si mať na aktoch v záberoch aj tvár, tak sa sústredíme na ňu. Veľmi zle sa mi fotografujú ´bacuľky´. Ak majú na tele ´faldíky´ nevyzerá to potom na záberoch dobre. Ja rozhodne nie som ako Jan Saudek. Ja vidím ženu inak. Nesnažím sa zvýrazňovať jej nedostatky, naopak - sústreďujem sa na to, čo je na žene pekné."

Neraz sa mu pred objektív fotoaparátu postavila aj tehotná žena. "Jednej vydatej žene som robil jemné akty ešte než otehotnela. Potom, keď sa dozvedela, že čaká bábätko, tak sme robili seriál fotografií - v treťom, piatom, deviatom mesiaci a potom po pôrode. Narodil sa jej krásny chlapček s hustou hrivou čiernych vlasov. Fotil som ich tak, že ona ležala a na brušku mala položeného synčeka. Došiel mi film a kým som pretáčal, chlapček začal krásnym oblúkom piškať. Škoda, že som to nezachytil, bola by to zaujímavá fotografia..."

Ak aj sa na fotografiách M. Krličku objaví muž, tak len v náznakoch. "Fotografoval páry spolu, no vždy na fotografiách figurovala z muža len ruka. Veľké silné mužské ruky vnímam ako zaujímavý kontrast k nežnosti ženského tela. Urobil som napríklad záber, kde bola mužská ruka zaborená do ženského bruška - ako náznak vášne. Inokedy zas bola ženská ruka na brušku a na nej položená mužská ruka - znak lásky a nehy."

Opálenie podľa plaviek prekáža

Fotografovanie aktov má svoje špecifiká a zákonitosti. Napríklad pred začiatkom fotografovania treba dbať na to, aby sa pokožka, odtlačená od oblečenia, "vyrovnala". Každý fotograf tiež povie, že ak je pokožka opálená podľa plaviek, bude to pri fotení prekážať. "Kontrast vo farebnosti pokožky by na zábere vadil. Ak plochy nie sú farebne vyvážené, je to pre mňa neprijateľné. V poslednej dobe som sa snažil aj o to, aby ochlpenie pod pazuchou i v rozkroku mali ženy pri fotení aktov oholené. Dodáva to fotografii neželaný erotický náboj."

Tetovanie však prekážať nemusí. "Fotil som raz jednu peknú blondínku, ktorá mala bledú pokožku a nad zadočkom čínske tetovanie, ktoré bolo pomerne veľké. Tmavé tetovanie a bledá pokožka vytvorili zaujímavý kontrast..."

Aj keď za M. Krličkom prichádzali ženy, ktoré samé túžili po aktoch, neraz sa stalo, že boli príliš ostýchavé. "Nikdy som nefotil tak, že by žena prišla do môjho ateliéru, dala si hneď dole šaty a šli by sme fotografovať. Vždy sme sa chvíľu porozprávali, ona si dala dole oblečenie, aby jej z pokožky zmizli znaky otlačenia od oblečenia, obliekla si na seba plášť... Šlo mi o to, vysvetliť každej z nich, že sa na ne budem dívať nie ako na ženy, ale ako objekt tvorby. Vždy som sa snažil, aby dievčatá zabudli na to, že budú bez nohavičiek pred cudzím chlapom..."

Zvyčajne sa mu podarilo nadviazať s modelkou kontakt, vďaka ktorým vznikali krásne fotografie. "Isteže, nie vždy to bolo ľahké. Neraz som bol veľmi nespokojný s tým, čo som nafotil. Všetky fotografie som žene dal, no ani jednu som nepovažoval za dosť dobrú, aby šla na výstavu. Neraz sa stalo, že sa žena vyzliekla a ja som na jej tele zbadal jazvy, čo mi príde pri fotení aktov neestetické. Mnoho žien ostalo takpovediac stuhnutých, dostali zábrany a nespolupracovali. Vtedy som nechápal, prečo vôbec šli akty fotiť. Zrejme samy seba nedostatočne odhadli. Lebo je veľmi dôležité, aby sa ženy uvoľnili. Neraz fotografujem napríklad nad stehnami, no tak, že v konečnom dôsledku na fotografii rozkrok vidieť nebude. Lenže to samotná žena nevie odhadnúť a má zábrany."

Manželke to spočiatku vadilo

Manželke M. Krličku spočiatku prekážalo, že jej polovička bude fotiť akty. "Už pri prvom fotení na inštitúte som sa pokúšal profesora presvedčiť, či by som nemohol fotiť ženy len v spodnej bielizni. Povedal mi, že predsa som vedel, akú sú podmienky štúdia a že to nepripadá do úvahy. Nakoniec som prvé fotografovanie aktu zvládol ja, modelka aj manželka. Keďže má manželka tiež blízko k výtvarnému umeniu, potom, keď videla výsledné akty, pochopila, aký je môj pohľad na ženu. Že sa k modelkám správam ako k výtvarnému objektu, nie ako k ženám..."

Neraz sa mu však pred fotoaparát dostala krásna žena, z ktorej by každý muž ostal "paf". "Dá sa povedať, že ja som tak trochu očarený z každej ženy, lebo všetky v sebe majú čosi krásne. Raz som fotografoval 47-ročnú ženu, pri ktorej som bol v nemom úžase z toho, akú mala dokonalú postavu, hoci mala dve deti..."

Pri fotografovaní aktov sa dostáva často do svojim spôsobom špecifického intímneho kontaktu so ženami. Naučil sa M. Krlička vďaka tomu čosi o krajšej polovičke ľudstva? "Nemám ten pocit. Ja som totiž vždy videl ženy v ružových farbách, takže sa nedá povedať, že vďaka foteniu aktov, som svoj pohľad na ne zmenil alebo že to ovplyvnilo to, ako ich vnímam. Každú jednu považujem za výnimočnú a všetky si veľmi vážim. Zrejme to spočíva aj v tom, že som mal krásny vzťah s mamkou a mám nádherný vzťah s manželkou i svojou dcérou..."

Pri fotografovaní aktu je veľa vecí, ktoré práve z tohto žánru fotografie robia pomerne zložitú vec. "Je to celý komplex problémov. V prvom rade nie je ľahké nájsť modelku a presvedčiť ju, aby pózovala. V každom z nás je prirodzene zakódované, že nahotu zdieľame len s tými, s kým máme citový vzťah. Potom je tiež náročné dať modelku do pózy, ktorá bude mne ako fotografovi vyhovovať. Je zložité pri akte modelku dobre nasvietiť, aby sa stratila takzvaná popisnosť ľudského tela a tým sa potlačila sexualita. Práve to, že fotenie aktu je najťažšie, ho robí pre mňa najprítažlivejším..."

Dáša KIRAĽVARGOVÁ

Autor: Baran

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári